Slovenská národná galéria oslavuje šesťdesiatku. Táto dáma v rokoch sa na okrúhle narodeniny pripravuje dôkladne. Rozposlala pozvánky, zo skríň vytiahla najlepšie kusy. Nech všetci vidia, že čas, ktorý uplynul, stál za to. Nanáša mejkap a vzrušením takmer nedýcha...
Národná galéria je zvláštna inštitúcia. A hoci má skalných milovníkov, o húfoch návštev môže iba snívať (hoci 100-tisíc umeniachtivých návštevníkov do roka nie je úplne zanedbateľný počet). Tí, ktorí prichádzajú, musia zachovať ticho a nesmú sa dotýkať (vystavených exponátov). Dovolené je len dívať sa. A to chce od návštevníka veľkú dávku sebaovládania, trpezlivosti a schopnosti rozjímať.
.vzruch
Naša návšteva bola krátka a poučná. V útrobách galérie vládne v týchto dňoch permanentný pohyb. „Nálada je povznesená,“ hovorí kurátorka Sandra Kusá. Spoločne so Zuzanou Ludíkovou pripravili k očakávanému výročiu výstavu 60 rokov otvorené. Druhou výstavou organizovanou pri tejto príležitosti bude 111 diel zo zbierok SNG v koncepcii Dušana Burana a Kataríny Mullerovej, ktorou autori ukážu svetu najkvalitnejšie kusy galerijných depozitárov z obdobia od 13. storočia po súčasnosť.
Expozícia 60 rokov otvorené zas predstaví návštevníkom životný príbeh Slovenskej národnej galérie od jej zrodu po dnešok, ktorý navyše doplní podrobný katalóg. Kurátorky plánujú osloviť rôzne vrstvy publika, a tak kombinujú výtvarné diela s historkami pre zábavychtivých. V sprievode Sandry Kusej prechádzame priestormi Esterházyho paláca v súlade s výstavnou koncepciou – chronologicky.
Inštalácia je v procese, priam v plnom prúde: čerstvé nátery na stenách, krycie lepiace pásky, stopy lepidla, praskanie bubliniek ochranných obalov, škatule, oblaky pokrčených papierov... A okolo pobehujú chlapíci v krátkych nohaviciach s desiatou v ruke, neodmysliteľní od akejkoľvek akcie väčších rozmerov.
.pôrod
V porovnaní s inými európskymi krajinami naša národná galéria vznikla pomerne neskoro. O jej založení rozhodla zákonom Slovenská národná rada 29. júla 1948. Podľa spomenutého zákona má galéria šíriť výtvarnú kultúru, slúžiť vedeckému bádaniu, zvyšovať estetickú úroveň slovenského ľudu zbieraním a popularizovaním maliarskych, sochárskych a grafických diel so zameraním najmä na staré a súčasné domáce umenie. Okrem toho má mať aj oddelenie pre ľudové umenie a uskutočňovať výstavnú činnosť vo svojej hlavnej budove v Bratislave i mimo nej.
Zanieteným iniciátorom zriadenia SNG bol komunistický básnik, novinár a spisovateľ Laco Novomeský, vtedajší povereník pre školstvo, vedu a umenie. Zakladajúcim riaditeľom sa mal stať český kunsthistorik Karel Šourek, ktorý vypracoval prvú koncepciu galérie. Ten však zakrátko zomrel, a tak sa svojho úradu nikdy neujal.
Celý majetok novozaloženej galérie tvorilo asi 500 umeleckých diel rôznej kvality, ktoré sem prešli zo zbierok Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení. Základ galerijnej knižnice tvoril približne rovnaký počet kníh získaných prevažne darom od Univerzitnej knižnice.
.dary a nákupy
Darmi sa to na počiatku len tak hemžilo. Napríklad Obilná spoločnosť obetovala budúcej SNG ešte pred oficiálnym založením svoje tri najcennejšie obrazy (Utečenci a Don Quijote od Cypriána Majerníka a Šurianska krajina Jána Mudrocha). Pozornosť prišla aj od pražskej Národnej galérie. „Bola taká doba,“ konštatuje Sandra Kusá. Historicky prvý nákup výtvarných diel stál galériu 1 662 860 československých korún. V decembri 1950 mala SNG 506 obrazov, plastík, kresieb a grafík.
Dnes je v jej fondoch približne 55-tisíc diel. Nákupy, teda akvizície, sa realizujú pravidelne. „Spravidla zasadá jedna komisia na tvorbu zbierok z každej zbierky raz do roka," spresňuje Kusá. „Výnimku tvoria takzvané záchranné nákupy – keď sa objaví niečo vzácne, snažíme sa to riešiť operatívne.“
.boj o miesto
Začiatkom roka 1950 mala kancelária SNG len dvoch administratívnych zamestnancov. Koncom roka pridelili inštitúcii budovu Vodných kasární, ktorá vzápätí prešla stavebnými úpravami. O skutočný rozvoj galérie sa pričinil nadšený historik umenia Karol Vaculík, pôvodne zamestnanec českej Národnej galérie, ktorý sa 1. apríla 1951 stal zástupcom riaditeľa SNG. (Výstava 60 rokov otvorené mu venuje samostatný kútik, v ktorom nájdeme jeho písací stôl alebo aj spomienku na Vaculíkovo priateľstvo s Milošom Alexandrom Bazovským.) Návštevnosť sa v tom roku vyšplhala na číslo 22 939, o dva roky to už bolo približne dvakrát viac (na porovnanie: vlani bol počet návštevníkov SNG 82 444).
Keď neskôr (v roku 1955) otvorili budovu Vodných kasární ako nové sídlo SNG, vedenie sa takmer okamžite dožadovalo ďalších priestorov. Nedostatočná kapacita podnietila úvahy o dobudovaní južného krídla, z ktorých sa neskôr vykľulo toľko diskutované „premostenie“. Súťaž na riešenie novostavby a adaptácie SNG vypísal Zväz slovenských architektov v roku 1963. Zúčastnili sa jej štyri ateliéry. Komisia vybrala návrh Vladimíra Dedečka. V knihe Architektúra Slovenska v 20. storočí síce autori uvádzajú, že Dedeček „sám priznal, že sa prinútil ku skoku, pri ktorom cítil presah miery a rámca prostredia i materiálno-technických možností“, odborná verejnosť však so stavbou veľkej prelamovanej hmoty, ktorú laici svorne nazývajú opachou, prakticky nemá problém.
Radno podotknúť, že pri realizácii Dedečkovho projektu sa z dôvodu čo najrýchlejšieho ukončenia prác urobili zmeny vo farebnosti a materiáloch proti architektovej vôli.
.premostenie
Dňa 1. marca 1977 SNG slávnostne sprístupnila stále expozície. Výstavná plocha sa vďaka rekonštrukcii rozšírila na 3 328 štvorcových metrov (z pôvodných 1 162). V súčasnosti uzatvorené premostenie je spomedzi všetkých architektonických objektov, ktoré SNG vlastní (medziiným Zvolenský zámok či kaštieľ Strážky), azda najväčšou mediálnou hviezdou. V 90. rokoch dokonca preniklo na stránky bulváru, ktoré hojne opisovali jeho nedostatky. Nakoniec, mnohí návštevníci galérie si spomínajú na vedrá, šikovne rozmiestnené v priestore, do ktorých kvapkala voda zo šlendriánsky zaizolovanej strechy. Z pohľadu, ktorý sa počas návštevy naskytá očiam návštevníka, sa dá ľahko usúdiť, že použité materiály naozaj neboli zárukou sucha a ochrany. Priestor je však pôsobivý, a tak treba dúfať, že štádium vybavovania povolení, v ktorom sa galéria aktuálne nachádza, rýchlo pominie a nastane obdobie plánovanej rekonštrukcie. Tá, mimochodom, zahŕňa prestavbu Vodných kasární, premostenia, administratívnej budovy, prístavbu depozitárneho domu a mnohé iné vylepšenia...
.dotyk
Apropo depozitár! Depozitár, pôvodne umiestnený v podzemí galérie, museli jej pracovníci vyprázdniť v roku 2004, keď reálne hrozilo jeho zatopenie Dunajom hroziacim povodňou. Obrazová časť depozitáru je dočasne uskladnená na Zvolenskom zámku. V súčasnosti má bratislavská galéria len „prechodný“ – výstavný, no nahliadnuť doň treba bezpodmienečne. Veď koho by nelákalo vojsť do komnát, ktoré vyžadujú špeciálne písomné potvrdenie?
Kým nám nekompromisný strážca dverí vybavuje potrebný papier s podpisom, s Karmen Koutnou, PR manažérkou SNG, krútime hlavami nad nevyužitým amfiteátrom galérie. Pôvodne sa v súvislosti s ním uvažovalo o filmových projekciách a iných podujatiach, no večerné premietanie sa uskutočnilo údajne len jeden-jediný raz. Po sťažnostiach, ktoré sa zosypali na galériu z okien okolitých bytov, bol uzavretý a veselo (alebo ani nie) zarastá burinou. Depozitár sa konečne otvorí a siahame po takmer zakázanom ovocí. Samozrejme, len letmo, aby nás nevyhnali z raja.
.druhý dych
Návštevnosť výstav Slovenskej národnej galérie sa mení v závislosti od konkrétneho projektu, každý vidí niekoľko stoviek ľudí. Úspešnejšie sú spravidla veľké výstavy, napríklad vlaňajší Bludní Holanďania alebo tohtoročná výstava Rudolfa Sikoru. Kto si však raz kúpi vstup do galérie, zvyčajne prejde všetko, a tak majú šancu aj menšie projekty. Karmen Koutná hovorí o aktivitách, ktoré SNG organizuje pre najmenších. Lektorské sprievody, publikácie, výlety za umením pre mimobratislavských školákov... „Ak sa podarí osloviť dieťa, verím, že sa postupne zvýši záujem verejnosti o výtvarné umenie."
Žeby galéria po šesťdesiatke omladla? Čaká ju náročná plastika. Najlepšie roky má však možno stále ešte len pred sebou...
Národná galéria je zvláštna inštitúcia. A hoci má skalných milovníkov, o húfoch návštev môže iba snívať (hoci 100-tisíc umeniachtivých návštevníkov do roka nie je úplne zanedbateľný počet). Tí, ktorí prichádzajú, musia zachovať ticho a nesmú sa dotýkať (vystavených exponátov). Dovolené je len dívať sa. A to chce od návštevníka veľkú dávku sebaovládania, trpezlivosti a schopnosti rozjímať.
.vzruch
Naša návšteva bola krátka a poučná. V útrobách galérie vládne v týchto dňoch permanentný pohyb. „Nálada je povznesená,“ hovorí kurátorka Sandra Kusá. Spoločne so Zuzanou Ludíkovou pripravili k očakávanému výročiu výstavu 60 rokov otvorené. Druhou výstavou organizovanou pri tejto príležitosti bude 111 diel zo zbierok SNG v koncepcii Dušana Burana a Kataríny Mullerovej, ktorou autori ukážu svetu najkvalitnejšie kusy galerijných depozitárov z obdobia od 13. storočia po súčasnosť.
Expozícia 60 rokov otvorené zas predstaví návštevníkom životný príbeh Slovenskej národnej galérie od jej zrodu po dnešok, ktorý navyše doplní podrobný katalóg. Kurátorky plánujú osloviť rôzne vrstvy publika, a tak kombinujú výtvarné diela s historkami pre zábavychtivých. V sprievode Sandry Kusej prechádzame priestormi Esterházyho paláca v súlade s výstavnou koncepciou – chronologicky.
Inštalácia je v procese, priam v plnom prúde: čerstvé nátery na stenách, krycie lepiace pásky, stopy lepidla, praskanie bubliniek ochranných obalov, škatule, oblaky pokrčených papierov... A okolo pobehujú chlapíci v krátkych nohaviciach s desiatou v ruke, neodmysliteľní od akejkoľvek akcie väčších rozmerov.
.pôrod
V porovnaní s inými európskymi krajinami naša národná galéria vznikla pomerne neskoro. O jej založení rozhodla zákonom Slovenská národná rada 29. júla 1948. Podľa spomenutého zákona má galéria šíriť výtvarnú kultúru, slúžiť vedeckému bádaniu, zvyšovať estetickú úroveň slovenského ľudu zbieraním a popularizovaním maliarskych, sochárskych a grafických diel so zameraním najmä na staré a súčasné domáce umenie. Okrem toho má mať aj oddelenie pre ľudové umenie a uskutočňovať výstavnú činnosť vo svojej hlavnej budove v Bratislave i mimo nej.
Zanieteným iniciátorom zriadenia SNG bol komunistický básnik, novinár a spisovateľ Laco Novomeský, vtedajší povereník pre školstvo, vedu a umenie. Zakladajúcim riaditeľom sa mal stať český kunsthistorik Karel Šourek, ktorý vypracoval prvú koncepciu galérie. Ten však zakrátko zomrel, a tak sa svojho úradu nikdy neujal.
Celý majetok novozaloženej galérie tvorilo asi 500 umeleckých diel rôznej kvality, ktoré sem prešli zo zbierok Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení. Základ galerijnej knižnice tvoril približne rovnaký počet kníh získaných prevažne darom od Univerzitnej knižnice.
.dary a nákupy
Darmi sa to na počiatku len tak hemžilo. Napríklad Obilná spoločnosť obetovala budúcej SNG ešte pred oficiálnym založením svoje tri najcennejšie obrazy (Utečenci a Don Quijote od Cypriána Majerníka a Šurianska krajina Jána Mudrocha). Pozornosť prišla aj od pražskej Národnej galérie. „Bola taká doba,“ konštatuje Sandra Kusá. Historicky prvý nákup výtvarných diel stál galériu 1 662 860 československých korún. V decembri 1950 mala SNG 506 obrazov, plastík, kresieb a grafík.
Dnes je v jej fondoch približne 55-tisíc diel. Nákupy, teda akvizície, sa realizujú pravidelne. „Spravidla zasadá jedna komisia na tvorbu zbierok z každej zbierky raz do roka," spresňuje Kusá. „Výnimku tvoria takzvané záchranné nákupy – keď sa objaví niečo vzácne, snažíme sa to riešiť operatívne.“
.boj o miesto
Začiatkom roka 1950 mala kancelária SNG len dvoch administratívnych zamestnancov. Koncom roka pridelili inštitúcii budovu Vodných kasární, ktorá vzápätí prešla stavebnými úpravami. O skutočný rozvoj galérie sa pričinil nadšený historik umenia Karol Vaculík, pôvodne zamestnanec českej Národnej galérie, ktorý sa 1. apríla 1951 stal zástupcom riaditeľa SNG. (Výstava 60 rokov otvorené mu venuje samostatný kútik, v ktorom nájdeme jeho písací stôl alebo aj spomienku na Vaculíkovo priateľstvo s Milošom Alexandrom Bazovským.) Návštevnosť sa v tom roku vyšplhala na číslo 22 939, o dva roky to už bolo približne dvakrát viac (na porovnanie: vlani bol počet návštevníkov SNG 82 444).
Keď neskôr (v roku 1955) otvorili budovu Vodných kasární ako nové sídlo SNG, vedenie sa takmer okamžite dožadovalo ďalších priestorov. Nedostatočná kapacita podnietila úvahy o dobudovaní južného krídla, z ktorých sa neskôr vykľulo toľko diskutované „premostenie“. Súťaž na riešenie novostavby a adaptácie SNG vypísal Zväz slovenských architektov v roku 1963. Zúčastnili sa jej štyri ateliéry. Komisia vybrala návrh Vladimíra Dedečka. V knihe Architektúra Slovenska v 20. storočí síce autori uvádzajú, že Dedeček „sám priznal, že sa prinútil ku skoku, pri ktorom cítil presah miery a rámca prostredia i materiálno-technických možností“, odborná verejnosť však so stavbou veľkej prelamovanej hmoty, ktorú laici svorne nazývajú opachou, prakticky nemá problém.
Radno podotknúť, že pri realizácii Dedečkovho projektu sa z dôvodu čo najrýchlejšieho ukončenia prác urobili zmeny vo farebnosti a materiáloch proti architektovej vôli.
.premostenie
Dňa 1. marca 1977 SNG slávnostne sprístupnila stále expozície. Výstavná plocha sa vďaka rekonštrukcii rozšírila na 3 328 štvorcových metrov (z pôvodných 1 162). V súčasnosti uzatvorené premostenie je spomedzi všetkých architektonických objektov, ktoré SNG vlastní (medziiným Zvolenský zámok či kaštieľ Strážky), azda najväčšou mediálnou hviezdou. V 90. rokoch dokonca preniklo na stránky bulváru, ktoré hojne opisovali jeho nedostatky. Nakoniec, mnohí návštevníci galérie si spomínajú na vedrá, šikovne rozmiestnené v priestore, do ktorých kvapkala voda zo šlendriánsky zaizolovanej strechy. Z pohľadu, ktorý sa počas návštevy naskytá očiam návštevníka, sa dá ľahko usúdiť, že použité materiály naozaj neboli zárukou sucha a ochrany. Priestor je však pôsobivý, a tak treba dúfať, že štádium vybavovania povolení, v ktorom sa galéria aktuálne nachádza, rýchlo pominie a nastane obdobie plánovanej rekonštrukcie. Tá, mimochodom, zahŕňa prestavbu Vodných kasární, premostenia, administratívnej budovy, prístavbu depozitárneho domu a mnohé iné vylepšenia...
.dotyk
Apropo depozitár! Depozitár, pôvodne umiestnený v podzemí galérie, museli jej pracovníci vyprázdniť v roku 2004, keď reálne hrozilo jeho zatopenie Dunajom hroziacim povodňou. Obrazová časť depozitáru je dočasne uskladnená na Zvolenskom zámku. V súčasnosti má bratislavská galéria len „prechodný“ – výstavný, no nahliadnuť doň treba bezpodmienečne. Veď koho by nelákalo vojsť do komnát, ktoré vyžadujú špeciálne písomné potvrdenie?
Kým nám nekompromisný strážca dverí vybavuje potrebný papier s podpisom, s Karmen Koutnou, PR manažérkou SNG, krútime hlavami nad nevyužitým amfiteátrom galérie. Pôvodne sa v súvislosti s ním uvažovalo o filmových projekciách a iných podujatiach, no večerné premietanie sa uskutočnilo údajne len jeden-jediný raz. Po sťažnostiach, ktoré sa zosypali na galériu z okien okolitých bytov, bol uzavretý a veselo (alebo ani nie) zarastá burinou. Depozitár sa konečne otvorí a siahame po takmer zakázanom ovocí. Samozrejme, len letmo, aby nás nevyhnali z raja.
.druhý dych
Návštevnosť výstav Slovenskej národnej galérie sa mení v závislosti od konkrétneho projektu, každý vidí niekoľko stoviek ľudí. Úspešnejšie sú spravidla veľké výstavy, napríklad vlaňajší Bludní Holanďania alebo tohtoročná výstava Rudolfa Sikoru. Kto si však raz kúpi vstup do galérie, zvyčajne prejde všetko, a tak majú šancu aj menšie projekty. Karmen Koutná hovorí o aktivitách, ktoré SNG organizuje pre najmenších. Lektorské sprievody, publikácie, výlety za umením pre mimobratislavských školákov... „Ak sa podarí osloviť dieťa, verím, že sa postupne zvýši záujem verejnosti o výtvarné umenie."
Žeby galéria po šesťdesiatke omladla? Čaká ju náročná plastika. Najlepšie roky má však možno stále ešte len pred sebou...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.