Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako sa libertariáni mýlia

.dalibor Roháč .časopis .esej

Či je v Bielom dome republikán, alebo demokrat, americkí libertariáni sú vždy nespokojní s americkou zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Skepticky vidia akúkoľvek aktívnu rolu, ktorú by Amerika mohla vo svete zohrávať.

Senátor Rand Paul, pre mnohých mojich pravicových priateľov ikona, sa pokúsil formálne ukončiť americkú vojnu v Iraku, navrhol zastavenie vojenskej pomoci Izraelu a vyzýval Američanov, aby sa aktívne postavili proti Agentúre pre národnú bezpečnosť (NSA). V roku 2011 označil zásah v Líbyi za neústavný a spochybnil, či je americká prítomnosť v Afganistane „životne dôležitá pre záujmy našej národnej bezpečnosti“.
V ostatnom čase však tento prezidentský kandidát, ktorého názory boli ešte nedávno neodlíšiteľné od jeho otca Rona Paula, výrazne mierni svoju protiintervencionistickú rétoriku.
V marci napríklad podpísal otvorený list senátora Toma Cottona určený iránskym lídrom. Cotton je známym zahraničnopolitickým jastrabom a list iránskych mulláhov varoval, že ak uzavrú s prezidentom Obamom dohodu o jadrovom programe, americký Kongres ju neschváli. Paulov otec, bývalý republikánsky kongresman a dvojnásobný prezidentský kandidát, signatárov listu kritizoval: „Boja sa, že by mohol vypuknúť mier.“
Časť Paulovho názorového vývoja sa dá pripísať taktike a libertariáni sú z jeho posunu sklamaní. „Je z neho vojnový štváč,“ vyhlásil editor stránky Antiwar.com Justin Raimondo. Matt Welch z libertariánskeho časopisu Reason priznáva, že „celkom nerozumie, a už vonkoncom nesúhlasí so senátorovou podporou obmedzeného bombardovania Islamského štátu“, ale naďalej ho podporuje a nechce sa zaoberať „nedostatkami tohto kandidáta v otázkach zahraničnej politiky“.
Paul však mohol zmeniť svoje názory aj v dôsledku zrážky s realitou. Azda začína chápať to, pred čím si mnohí v libertariánskom hnutí zakrývajú oči – že absolútne odmietanie aktívnej roly USA v zahraničnej politike je nerozumné a ohrozuje myšlienku slobody jednotlivca.
Libertariáni svoju skepsu voči aktívnej role USA datujú do obdobia amerických otcov zakladateľov. Thomas Jefferson charakterizoval zahraničnú politiku nového národa okrídleným výrokom: „Mier, obchod a čestné priateľstvo so všetkými národmi; zväzujúce spojenectvá so žiadnym“. Menej libertariánov si spomína, že Jeffersonova zahraničná politika bola pomerne aktivistická – prikúpil územie Louisiany a uviedol stotisíc príslušníkov domobrany do stavu bojovej pohotovosti, keď prepukol námorný spor s Britániou, dokonca zorganizoval prvý vojenský zásah na Blízkom východe, keď vyslal americké vojnové lode k líbyjským brehom bojovať s berberskými pirátmi.
Neamerickí libertariáni sú z ich amerických kolegov často frustrovaní. Po udalostiach na Ukrajine založili tri mladé protrhové aktivistky, Eglė Markevičiūtėová (z Litvy), Alexandra Ivanovová (z Bulharska) a Irena Schneiderová (z Ruska) internetovú stránku s názvom Nepodporujem Rona Paula.
Urobili to, aby sa dištancovali od Paulových proruských vyhlásení o konflikte, často citovaných v Russia Today, Sputnik News a v iných otvorene proputinovských médiách.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite