Poľsko prežíva dlhodobú traumu z toho, že leží na rozhraní dvoch svetov – Západu a Východu. Dejiny ho naučili, že môže čakať len to najhoršie. Dňa 23. augusta bolo 76. výročie hanebného paktu Molotov-Ribbentrop, ktorý uzavreli nacistické Nemecko a Sovietsky zväz a rozdelili si územie Poľska. Trauma však nevychádza iba z minulosti. Poľsko sa dnes cíti ohrozené agresivitou Ruska a nezabúda, čo (podľa ukrajinského prezidenta Petra Porošenka) vyhlásil vlani Vladimír Putin: Že ruské tanky môžu byť do dvoch dní vo Varšave.
Pritom sa zdá, že NATO robí všetko pre to, aby upozornilo na svoju prítomnosť v Európe a dalo najavo, že je pripravené čeliť ruskej agresii. Prečo je teda poľský prezident taký znepokojený? A mali by sa znepokojiť aj ostatné štáty uprostred Európy?
.odsúvanie stredu Európy
Dôvodov na obavy existuje niekoľko a tie politické sú prepojené s vojenskými. Prítomnosť NATO od pádu komunistického bloku v Európe slabne. To, čo spočiatku vyzeralo ako pozitívny vývoj, ako dôsledok víťazstva Západu v studenej vojne a demilitarizácia starého kontinentu, sa časom stalo viditeľnou slabinou západných spojencov.
USA, de facto líder Severoatlantickej aliancie, sa po studenej vojne postupne sústredilo na iné regióny sveta. V zahraničnopolitickej realite Američanov je dnes stredovýchodná Európa územím, o ktoré netreba bojovať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.