o Slovenskom národnom povstaní sme viac ako štyridsať rokov počúvali lživú komunistickú propagandu. Potom sa na chvíľu prihlásila o slovo lož ľudácka, ale nakoniec prevládol vcelku objektívny historický pohľad. K tomuto pohľadu dnes ponúkame zopár subjektívnych spomienok.
Dušan Viest napísal svoje Spomienky spravodajského dôstojníka prvého obranného úseku druhej taktickej skupiny na Telgárte počas SNP až v roku 1974, k tridsiatemu výročiu Povstania. V roku 1976 odovzdal rukopis Vojenskému historickému ústavu, pričom podľa podpísanej dohody tým nebolo nijako dotknuté jeho právo Spomienky neskôr publikovať. V roku 1990 ponúkol Dušan Viest rukopis vydavateľstvu Práca, ktoré začalo vydanie knihy pripravovať. Nakoniec však Práca ani nijaké iné vydavateľstvo tento text nevydali.
Kto bol Dušan Viest? V publikácii Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945 (Vojenský historický ústav, 2013) o ňom nenájdeme ani zmienku. Dôvodom môže byť jeho relatívne nízky vek – na začiatku vojny mal Dušan Viest šestnásť rokov. Do Povstania však už vstupoval ako spravodajský dôstojník s bohatými skúsenosťami s prácou v ilegalite.
V rodinnom prostredí Viestovcov to nebolo až také prekvapujúce. Jeho strýko Rudolf Viest bol ministrom československej exilovej vlády v Londýne a neskôr hlavným veliteľom povstaleckej armády. Jeho mama Květoslava Viestová bola ústrednou postavou odbojovej skupiny Flora. Dušan Viest bol aktívnym členom tejto skupiny.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.