Zapísal sa Barack Obama do histórie, keď ako prvý politik čenošského pôvodu získal nomináciu na post amerického prezidenta? Alebo na to najskôr potrebuje zvíťaziť aj v súboji s Johnom McCainom?
Zatiaľ čo republikáni poslali svojho kandidáta do prezidentských volieb už po niekoľkých týždňoch primárok, vyberanie demokratického kandidáta bolo nekonečné. Hillary Clinton na tom bola spočiatku lepšie: mala výrazne viac skúseností z vysokej politiky, obrovské kontakty, zázemie, prístup k bohatým mecenášom, a aparát, ktorý pomohol jej manželovi dva razy vyhrať prezidentské voľby. Barack Obama štartoval z nižšej priečky. Jeho tromfom bola len povesť „vychádzajúcej hviezdy“ a skvelého rečníka – no poznalo ho podstatne menej ľudí, mal oveľa menej kontaktov a aj peňazí.
Obaja mali zároveň mnoho spoločného. Na prvom mieste ťah na bránku, nepredstaviteľnú energiu ísť do súboja, ktorý obnáša mesiace bez voľného víkendu, len so zopár hodinami spánku denne. Obaja boli nositeľmi špeciálnej „message“: Hillary s víziou budúcej prezidentky si získala obrovský tábor stúpencov – a najmä stúpenkýň.
Obama ako prvý Afroameričan a ako politik s iným štýlom a slovníkom zasa dokázal zmobilizovať nielen amerických černochov, ale aj veľké skupiny mladých voličov – aj zdanlivých nevoličov. „Černošský rozmer“ Obamovho víťazstva v demokratických primárkach je kľúčový, a je jedným z dokladov oblúka, ktorý Spojené štáty urobili za polstoročie po zrušení segregácie v južných častiach krajiny. Či už sa Obama stane prezidentom, alebo nie, zaradí sa k populárnym černošským Američanom, hviezdam ako sú Oprah Winfrey alebo Bill Cosby. S Obamom ich spája to, že farbu svojej kože a svoju kultúru neprezentujú konfrontačne voči belošskej väčšine, ale ako pridanú hodnotu k tomu, že sú – Američania.
Obamovi pomohlo k víťazstvu zapojenie tisícov dobrovoľníkov do kampane prostredníctvom internetu. Priaznivcov, ktorí s nadšením navštívili niektorý z Obamových mítingov a verejných vystúpení, získavali Obamovi ľudia priamo na mieste za dobrovoľných aktivistov. Tí sa potom zapojili do kampane dopĺňaním e-mailových databáz a telefonickými hovormi nerozhodnutým voličom. Iní mu mesiac čo mesiac posielali drobnú sumu peňazí, a pomohli tak udržať prítok hotovosti. Spojenie ľudského kapitálu a technológií môže Obamovi pomôcť aj v rozhodujúcom súboji s Johnom McCainom.
Obama a McCain však majú tiež čosi spoločné. Obaja majú slabšiu pozíciu vnútri svojej strany (Obama najmä vinou menej vzdelaných voličov a žien, McCain vinou konzervatívnejších voličov). Obaja však majú značnú priazeň médií, a obaja to s nimi vedia (súboj dvoch „sympaťákov“ bude teda aj testom kritickosti a profesionálneho odstupu americkej žurnalistiky). Obama a McCain sa, naopak, líšia v názoroch na voľných obchod a v spoliehaní sa na štát. Líšia sa aj svojím štýlom, a v neposlednom rade vekom (Obama: 46 rokov, McCain: 71 rokov).
Prezidentské voľby sú súbojom o to, kto bude vo Washingtone vládnuť ďalšie štyri roky, a k tomu má Obama ešte ďaleko. Ak s McCainom prehrá, Amerika si bude môcť povedať, že snaha sa cení, no víťaz berie všetko. Na druhej strane, Obama má za sebou polročný vyčerpávajúci zápas o demokratickú nomináciu s favorizovanou Hillary Clinton, a na jeho konci sa ocitol ako nominant. V čomsi tak už dejiny písať začal.
Zatiaľ čo republikáni poslali svojho kandidáta do prezidentských volieb už po niekoľkých týždňoch primárok, vyberanie demokratického kandidáta bolo nekonečné. Hillary Clinton na tom bola spočiatku lepšie: mala výrazne viac skúseností z vysokej politiky, obrovské kontakty, zázemie, prístup k bohatým mecenášom, a aparát, ktorý pomohol jej manželovi dva razy vyhrať prezidentské voľby. Barack Obama štartoval z nižšej priečky. Jeho tromfom bola len povesť „vychádzajúcej hviezdy“ a skvelého rečníka – no poznalo ho podstatne menej ľudí, mal oveľa menej kontaktov a aj peňazí.
Obaja mali zároveň mnoho spoločného. Na prvom mieste ťah na bránku, nepredstaviteľnú energiu ísť do súboja, ktorý obnáša mesiace bez voľného víkendu, len so zopár hodinami spánku denne. Obaja boli nositeľmi špeciálnej „message“: Hillary s víziou budúcej prezidentky si získala obrovský tábor stúpencov – a najmä stúpenkýň.
Obama ako prvý Afroameričan a ako politik s iným štýlom a slovníkom zasa dokázal zmobilizovať nielen amerických černochov, ale aj veľké skupiny mladých voličov – aj zdanlivých nevoličov. „Černošský rozmer“ Obamovho víťazstva v demokratických primárkach je kľúčový, a je jedným z dokladov oblúka, ktorý Spojené štáty urobili za polstoročie po zrušení segregácie v južných častiach krajiny. Či už sa Obama stane prezidentom, alebo nie, zaradí sa k populárnym černošským Američanom, hviezdam ako sú Oprah Winfrey alebo Bill Cosby. S Obamom ich spája to, že farbu svojej kože a svoju kultúru neprezentujú konfrontačne voči belošskej väčšine, ale ako pridanú hodnotu k tomu, že sú – Američania.
Obamovi pomohlo k víťazstvu zapojenie tisícov dobrovoľníkov do kampane prostredníctvom internetu. Priaznivcov, ktorí s nadšením navštívili niektorý z Obamových mítingov a verejných vystúpení, získavali Obamovi ľudia priamo na mieste za dobrovoľných aktivistov. Tí sa potom zapojili do kampane dopĺňaním e-mailových databáz a telefonickými hovormi nerozhodnutým voličom. Iní mu mesiac čo mesiac posielali drobnú sumu peňazí, a pomohli tak udržať prítok hotovosti. Spojenie ľudského kapitálu a technológií môže Obamovi pomôcť aj v rozhodujúcom súboji s Johnom McCainom.
Obama a McCain však majú tiež čosi spoločné. Obaja majú slabšiu pozíciu vnútri svojej strany (Obama najmä vinou menej vzdelaných voličov a žien, McCain vinou konzervatívnejších voličov). Obaja však majú značnú priazeň médií, a obaja to s nimi vedia (súboj dvoch „sympaťákov“ bude teda aj testom kritickosti a profesionálneho odstupu americkej žurnalistiky). Obama a McCain sa, naopak, líšia v názoroch na voľných obchod a v spoliehaní sa na štát. Líšia sa aj svojím štýlom, a v neposlednom rade vekom (Obama: 46 rokov, McCain: 71 rokov).
Prezidentské voľby sú súbojom o to, kto bude vo Washingtone vládnuť ďalšie štyri roky, a k tomu má Obama ešte ďaleko. Ak s McCainom prehrá, Amerika si bude môcť povedať, že snaha sa cení, no víťaz berie všetko. Na druhej strane, Obama má za sebou polročný vyčerpávajúci zápas o demokratickú nomináciu s favorizovanou Hillary Clinton, a na jeho konci sa ocitol ako nominant. V čomsi tak už dejiny písať začal.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.