Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

O slove ľud som tu už písal, odvtedy sa nič nezmenilo, je pre mňa rovnako záhadné. V mene tohto nikým nevideného oného sa dejú divy, asi práve preto, že sa ho nemôže nikto nič opýtať.

O slove ľud som tu už písal, odvtedy sa nič nezmenilo, je pre mňa rovnako záhadné. V mene tohto nikým nevideného oného sa dejú divy, asi práve preto, že sa ho nemôže nikto nič opýtať.
Za ľud sa skrývali svojho času ľudáci, neskôr budovatelia ľudovodemokratickej spoločnosti – podobajú sa nielen svojím deklarovaným milovaním ľudu, oba tábory v jeho mene porobili toľko neľudského, až to bolí – azda aj táto ich podobnosť ich vedie k takej vzájomnej nenávisti. „Ľud nás chce, tak čo sa sťažujete. V prieskume vyšlo, že ľud za našimi rozhodnutiami stojí. Náš mandát nám dal ľud, a preto sa budeme zodpovedať jedine jemu a vy sa nestarajte.“
Z toho by malo vyplývať, že kto nesúhlasí, nie je ľud, takto sa vieme dostať k akej-takej definícii ľudu, ktorý je premennou množinou súhlasiacich jedincov, pričom veľkosť množiny nie je rozhodujúca. Ľudoví vodcovia často dokázali, že čím dlhšie budujú svoje ľudové zriadenia, tým viac veľkosť množiny konverguje k jednej. Je len vecou šťastia, ak sa ľudia dokážu spamätať včas, to znamená predtým, ako je dosiahnutá čisto jednočlenná množina, ktorá je identická s jednočlennou množinou vodcu. Podobný proces dokáže zmagoriť aj silných jedincov – takto som sa minule bavil s jedným mojím známym, ktorý sa kedysi podobným nezmyslom úprimne smial, aspoň tak na mňa pôsobil. Teraz ma presviedčal, aké je všetko úžasné, lebo sedemdesiat percent ľudu je spokojných, tak čo sa mi nepáči. To, že popularita neznamená to isté, čo kvalita (a už vôbec nie dobro), je vidieť krásne v hudbe. Keďže mi je občas vyčítané, že sa tu obúvam do mojich krehkých domácich kolegov, radšej zvolím zahraničný príklad – taký Modern Talking isto nik nezaraďuje medzi dobrú hudbu, predsa však boli svojho času najpopulárnejšou nemeckou skupinou galaxie. O pár rokov si na nich spomenieme iba z recesie a neskôr sa budeme čudovať niekdajšej bizarnosti, potom si už, dúfam, nespomenieme vôbec. Môžeme si len priať, aby to s našou súčasnou zbožňovanou ľudovou garnitúrou bolo podobne. Aj keď oproti tej piskľavej nemeckej dvojici nie je naše vládnuce trio ničím vtipné a je ďaleko bizarnejšie ako trvalá Thomasa Andersa. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite