Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dočasní gastarbeitri

.martin Hanus .časopis .téma

Západní Nemci vtedy zažívali hospodársky rozmach, ktorý nikdy predtým ani potom nepoznali.

Západní Nemci vtedy zažívali hospodársky rozmach, ktorý nikdy predtým ani potom nepoznali.
Ten takzvaný „Wirtschaftswunder“ sa začal v roku 1950 po tom, čo Ludwig Erhard napriek odporu Američanov aj domácej verejnosti presadil svoju ideu sociálno-trhového hospodárstva. Pod jeho heslom „čím je hospodárstvo slobodnejšie, tým je sociálnejšie,“ sa povojnové Nemecko opájalo rýchlym bohatnutím – od roku 1950 do roku 1973, keď „hospodársky zázrak“ ukončila ropná kríza, rástla tamojšia ekonomika dvojnásobne rýchlejšie než v takých podnikavých USA. Vtedajší minister hospodárstva Ludwig Erhard zastával aj spolu s kapitánmi priemyslu názor, že mohutný rast ekonomiky si pre svoju udržateľnosť vyžaduje prílev pracovných síl zo zahraničia. V roku 1955 preto Nemci podpísali s Talianmi zmluvu o najímaní pracovníkov, ktorá otvorila cestu 100-tisíc Talianom.
Tento typ zmlúv, ktoré Nemci onedlho podpísali so Španielmi, Juhoslovanmi či Grékmi, mal vyriešiť akútny nedostatok pracovných síl najmä v baníctve a v automobilovom priemysle. Najímaní gastarbeiteri si nemali v Nemecku nájsť novú vlasť, ale iba – na prechodný čas – naplniť potreby a záujmy nemeckej ekonomiky. V roku 1960 bolo gastarbeiterov ešte relatívne málo, 1,5 percent zo všetkých zamestnaných. O desať rokov ich však bolo už vyše desať percent. Na základe bilaterálnej zmluvy s Tureckom z roku 1961 totiž prišlo pracovať vyše 820-tisíc Turkov – väčšina z nich špeciálnymi vlakmi vypravovanými z Istanbulu. Masovej migrácii za prácou nezabránili ani nemecky precízne a zdĺhavé procedúry, ktoré sprevádzali úradný výber vhodných pracovných síl.
Od pôvodného modelu, podľa ktorého sa mali gastarbeitri po čase vrátiť späť do vlasti a vymeniť ich mali noví dočasní „regrúti“ (takzvaný rotačný princíp), sa upustilo v polovici 60. rokov. Zamestnávatelia totiž dôvodili, že vyškoľovanie nových pracovníkov je pre nich nákladné. Tak sa z prvých gastarbeiterov stali imigranti prvej generácie. Im, ich deťom, vnukom či pravnukom sa dnes v úradnom aj mediálnom jazyku hovorí dosť nevábne ako obyvatelia „s migračným pozadím“. Podľa štatistiky z roku 2006 žilo v (medzičasom zjednotenom) Nemecku týchto 15,1 milióna migrantov a ich potomkov, teda vyše 18 percent celkového obyvateľstva. Z toho až vyše 7,3 milióna obyvateľov sú cudzí štátni príslušníci. Podiel tejto nedávno importovanej časti obyvateľom voči samotným Nemcom bude v budúcnosti narastať. Ako nedávno uviedol týždenník Die Zeit, zo žiakov základných škôl (v Nemecku ide o žiakov od prvej do štvrtej triedy) tvoria jednu tretinu deti z rodín migrantov. Vo veľkých mestách ako Brémy sú deti migrantov zastúpené v týchto školách až vyše 40 percentami. Niekto si na radikálnych zmenách skladby  spoločnosti všíma pôvaby multikultúrnosti, kritici upozorňujú na rozpad súdržnosti krajiny a vznik paralelných spoločností.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite