„Neexistuje tvor, ktorý by bol pre človeka taký škodlivý ako bohovia. Nech odpovedia na moju obžalobu, ak to dokážu. Je dosť možné, že namiesto odpovede ma zasiahnu šialenstvom alebo leprou alebo ma premenia na zviera, vtáka či strom. Ale nebude potom celý svet vedieť (a bohovia budú vedieť, že to svet vie), že je to preto, lebo nemajú žiadnu odpoveď?”
K tomuto skeptickému poznaniu došla Orual, kráľovná Glomu so zahalenou tvárou na sklonku svojho pozemského života. Bohovia ju však svojou odpoveďou v najlepšom románe C. S. Lewisa prekvapia.
.nielen Narnia
Clive Staples Lewis sa narodil v roku 1898 v Belfaste a zomrel v roku 1963 v Oxforde. Ako odborník na literatúru neskorého anglického stredoveku bol súčasťou intelektuálneho sveta univerzít v Oxforde a v Cambridgei (pôsobil na obidvoch). Podobne ako jeho priateľ J. R. R. Tolkien písal vo voľnom čase fantastické, mýtické, v prvom rade deťom určené príbehy. Práve vďaka šiestim dielom Kroník Narnie a vesmírnej trilógii je jeho meno všeobecne známe. Okrem toho písal aj teologické eseje, v ktorých vysvetľoval hlboké paradoxy kresťanstva (kniha úvah K jadru kresťanstva je v tomtom žánri dosiaľ neprekonanou klasikou). Robil to poctivo, inteligentne a vtipne, vďaka čomu boli – a stále sú – jeho teologické knihy zrozumiteľné aj pre necirkevných čitateľov. Nie div: Lewis bol zároveň zbožným kresťanom, premýšľajúcim intelektuálom aj človekom tohto sveta (neexistuje životopisec, ktorý by opomenul jeho radostné – a pravidelné – pitie piva v oxfordskej krčme The Eagle and Child či hustý cigaretový dym, ktorý ho neopúšťal ani počas prednášok na univerzite).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.