Vo svojom ťažení Európou došli Slovania až k ústiu Labe a celému Nemecku za Labe vládli niekoľko storočí, keď založili mnoho dnešných nemeckých miest počnúc Berlínom. Ich posledný hrad na myse Arkona na Rujane bol dobytý až na konci 12. storočia.
Jediným slovanským národom, ktorý sa v Nemecku držal pri živote, sú Lužickí Srbi. Je ich dnes necelých stotisíc a Nemecko sa k nim veľmi príkladne nespráva. Ich územie rozdelilo do dvoch spolkových krajín Saska a Brandeburska (nepripomína vám to niečo?), znižuje dotácie na ich kultúru a školstvo, zatvára školy. Navyše teraz, v čase energetickej krízy, sa uvažuje o obnove ťažby hnedého uhlia. Povrchové bane, ktoré zlikvidovali mnoho lužickosrbských dedín, boli pre Lužických Srbov ťažšou ranou ako Hitler.
Teraz majú Lužickí Srbi svojho premiéra. Štyridsaťdeväťročný Stanislaw Tillich sa stal ministerským predsedom najúspešnejšej novej spolkovej krajiny Saska, pod ktorú patrí asi polovica Lužice. Tillich patrí medzi tie, dnes už len desiatky tisícov Lužických Srbov, ktorí hovoria okrem nemčiny aj svojou materinčinou. Je to jazyk, ktorý má veľmi blízko k stredovekej češtine a dnes je niekde na polceste medzi češtinou a poľštinou. Napokon, aj týmito jazykmi sa Tillich dohovorí bez tlmočníka, čo je medzi nemeckými politikmi tiež úplná výnimka.
Jan Nuck, predseda najväčšej lužickosrbskej organizácie Domowina, hovorí, že Lužickí Srbi sú na úspech svojho politika hrdí, o to viac, že sa nikdy za svoje lužickosrbstvo nehanbil. Ale nijako nápadne sa k nemu nehlásia, pretože svoje lužickosrbské meno Tilich oficiálne používa o jedno „l“ ponemčené. Keď o jeho zvolení za krajského premiéra uverejnil veľký nemecký denník Süddeutsche Zeitung rozsiahlu správu, Tillichovu lužickosrbskú národnosť v nej ani slovom nespomenul.
Nehľadiac na to, že Lužickí Srbi majú svojho premiéra, čelia obrovským asimilačným tlakom. Česi, Poliaci a Slováci by mali Nemecko úctivo, ale stále upozorňovať na to, že má zodpovednosť za zachovanie tohto slovanského národa. O to viac, že Česi alebo Slováci neboli vo svojej histórii príliš ďaleko od toho, aby ich postihol osud Lužických Srbov. Osud miznúceho národa.
Autor je redaktor Lidových novín
Jediným slovanským národom, ktorý sa v Nemecku držal pri živote, sú Lužickí Srbi. Je ich dnes necelých stotisíc a Nemecko sa k nim veľmi príkladne nespráva. Ich územie rozdelilo do dvoch spolkových krajín Saska a Brandeburska (nepripomína vám to niečo?), znižuje dotácie na ich kultúru a školstvo, zatvára školy. Navyše teraz, v čase energetickej krízy, sa uvažuje o obnove ťažby hnedého uhlia. Povrchové bane, ktoré zlikvidovali mnoho lužickosrbských dedín, boli pre Lužických Srbov ťažšou ranou ako Hitler.
Teraz majú Lužickí Srbi svojho premiéra. Štyridsaťdeväťročný Stanislaw Tillich sa stal ministerským predsedom najúspešnejšej novej spolkovej krajiny Saska, pod ktorú patrí asi polovica Lužice. Tillich patrí medzi tie, dnes už len desiatky tisícov Lužických Srbov, ktorí hovoria okrem nemčiny aj svojou materinčinou. Je to jazyk, ktorý má veľmi blízko k stredovekej češtine a dnes je niekde na polceste medzi češtinou a poľštinou. Napokon, aj týmito jazykmi sa Tillich dohovorí bez tlmočníka, čo je medzi nemeckými politikmi tiež úplná výnimka.
Jan Nuck, predseda najväčšej lužickosrbskej organizácie Domowina, hovorí, že Lužickí Srbi sú na úspech svojho politika hrdí, o to viac, že sa nikdy za svoje lužickosrbstvo nehanbil. Ale nijako nápadne sa k nemu nehlásia, pretože svoje lužickosrbské meno Tilich oficiálne používa o jedno „l“ ponemčené. Keď o jeho zvolení za krajského premiéra uverejnil veľký nemecký denník Süddeutsche Zeitung rozsiahlu správu, Tillichovu lužickosrbskú národnosť v nej ani slovom nespomenul.
Nehľadiac na to, že Lužickí Srbi majú svojho premiéra, čelia obrovským asimilačným tlakom. Česi, Poliaci a Slováci by mali Nemecko úctivo, ale stále upozorňovať na to, že má zodpovednosť za zachovanie tohto slovanského národa. O to viac, že Česi alebo Slováci neboli vo svojej histórii príliš ďaleko od toho, aby ich postihol osud Lužických Srbov. Osud miznúceho národa.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.