Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Päťcípa rozkoš

.jozef Koleják .časopis .ostatné

Patrí medzi jednu z najväčších delikates. Kto ho skúsil, pokúša sa pri opise jeho chuti márne nájsť ten správny výraz a väčšinou končí pri prevrátení očí a slastnom hmmm. Intenzívna chuť mora skrytá v pichľavom obale – kaviár z morského ježka.

Ak sa vyberieme na dovolenku a hneď v prvý deň sa nám podarí stúpiť na túto pichľavú potvoru, netreba zúfať. Napriek tomu, že jej pichliače sa z nohy neuveriteľne zle vyberajú, sakramentsky sa lámu a na konci majú dokonca háčik. Noha sa zapáli a v tú ranu dobre vieme, že máme po ladnej chôdzi na dovolenkových plážach.

.maškrta zapichnutá na nohe
Čo nás však môže vytrhnúť z narastajúcej depresie, je skutočnosť, že sa nám vlastnými nohami podarilo uloviť maškrtu, ktorej cena rozhodne nie je malá. Neblíži sa síce ku kaviáru Beluga, no aj tak za desať deka chutnej hmoty dostaneme nádherných 50 eur. Tým, čo rátajú na dovolenke každý cent, by táto informácia mohla trochu zdvihnúť náladu a krívať sa im bude o niečo radostnejšie. Nesmú však v prípade, že na ježka skočia, spanikáriť. Pekne nech tú neposednú guľu s neforemnými tenkým ihlicami identifikujú a vylovia. Potom nech si nasadia rukavice a začnú sa na ňom mstiť.

Milého ježka treba za to všetko nemilosrdne priečne rozrezať. Ukáže sa nám jeho krehké vnútro a tam na nás žmurkne v disciplinovanom päťcípom tvare krásne uložená a výraznou oranžovoružovou alebo horčicovožltou farbou zafarbená maškrta všetkých rybárov a námorníkov. Farebné časti milého ježa opatrne vyberieme, pokvapkáme citrónom ako ustricu a šup na jazyk. V tom momente je ranená noha zabudnutá. Intenzívna morská chuť sa rozleje po jazyku, vôňa oceánu opantá nozdry a človek je navždy stratený. Zvodné sirény dosiaľ nepoznanej chute ho opäť lákajú ísť do mora, znova naboso, čapkajúc a s hlasným pokrikom – chytajte sa, potvory!

.kaviár hermafrodita
Hovorí sa mu kaviár, no nie je to tak. Morský ježko je totiž hermafrodit a to, čo z neho s takou radosťou konzumujeme, sú jeho pohlavné žľazy. Už od antiky sa čudné zapýrené pásiky z guľatej pichľavej potvory považovali za delikatesu. A nielen to.

Dodnes sa s nimi vlečie klebeta, že sú silným afrodiziakom. Vraj stačí zjesť zopár ježkov a prekrví to človeka na tých správnych miestach tak, že dokáže pokojne stratiť hlavu. Podrobným výskumom sa zistilo, že niečo na tom pravdy predsa len môže byť. Kaviár z morského ježka totiž v sebe obsahuje pomerne veľké množstvo istej látky menom anandamid. Meno nie je vybrané náhodne, slovo ananda v sanskrte znamená najvyššiu blaženosť. Ide o endokanaboidný neurotransmiter, ktorý s naším mozgom robí divy. Uvoľňuje totiž dopamín, ktorý v nás vzbudzuje pocity slasti. Anandamid sa ešte hojne vyskytuje v kakaových bôboch a čokoláde. Treba vysvetľovať viac?

.nielen na námorníka
Kaviár z morského ježka sa neje len na námorníka – to jest surový. Po celom svete z neho vedia robiť všakovaké vyberané pochúťky. Najviac cenený je, samozrejme, v Japonsku, kde čokoľvek morské a navyše hyper čerstvé je okamžitou inšpiráciou na nejakú gastronomickú kreáciu. Ak si teda chceme v návale roztopaše objednať sašimi či suši s morským ježkom, pýtajme si „uni“. Takto milo ho tam volajú.
Komu je Japonsko ďaleko a nemá rád zemetrasenia, stačí mu zájsť na Sardíniu alebo Sicíliu a vypýtať si v miestnej trattorii spaghetti ai ricci. Pravý labužník sa však pri mori vyzná a morského ježa si šupne hneď na ráno. Nakúpi si ich do zásoby na miestnom rybom trhu a hádže ich pekne do rannej praženice či omelety. Tí, čo chcú naozaj machrovať, si z neho poobede urobia soufflé alebo intenzívnu rybiu omáčku. Vyrobia ju jednoducho. Nalistujú si v niektorom z posledných čísel .týždňa (19/2015) recept na holandskú omáčku a zamiešajú do nej zopár kúskov kaviáru z morského ježka.
.autor je scenárista.

Urobme si spaghetti ai ricci

Potrebujeme vodu, soľ, čili, cesnak, zopár morských ježkov – asi dvoch a špagety. Ideálne je, keď máme po ruke špagety domáce. Kto má doma strojček na cestoviny, nech neváha, pripraviť cesto nie je veľmi zložité a za tú polhodinku výroby a zamúčenú celú kuchyňu sa to vraj oplatí. My lenivší a salámisti si kúpime už pripravené a vychladené domáce cestoviny. Necháme zovrieť vodu, zatiaľ bez soli – vedci totiž vraj vypočítali, že taká zovrie rýchlejšie. Vodu posolíme a hodíme do nej cestoviny, ktoré varíme podľa návodu uvedeného na obale. Kto vyrábal cestoviny doma, varí ich 3 až 4 minúty. Kým sa cestoviny varia, na panvici si na olivovom oleji jemne prehrejeme nakrájaný cesnak s čili. Potom na to hodíme kaviár z morských ježov a chvíľku restujeme. Pridáme naberačku solenej vody z cestovín a necháme prebublať, aby vznikla pekná, jednoliata omáčka. Keď sa nám cestoviny uvaria, precedíme ich, rozhodne ich nepremývame studenou vodou, ale rovno ich bachneme do omáčky. Ponatriasame, poprehadzujeme, aby sa cestoviny omáčkou obalili a podávame pokvapkané tým najdrahším olivovým olejom, aký doma máme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite