Okrem hlavného dovolenkového, „ležiaco-natierajúceho sa“ prúdu sú tu už aj tenké pramienky rôznych hľadačov exotiky, ktorí cestujú s cestovkami a kreditkami tisíce kilometrov do Indie, na Machu Picchu, Maledivy.
Stačí málo. Zobrať si mapu a pozrieť sa na všetky svetové strany. Všade sú neuveriteľne sexy miesta. Západným smerom treba skúsiť pútnickú cestu do Santiaga de Compostela, po ktorej chodia ľudia od 9. storočia. „Aj ľudia 21. storočia sa vydávajú na cestu z náboženských dôvodov, kvôli duchovným zážitkom, ale aj pre veľkú fyzickú námahu, jedinečný pohľad na mestské a vidiecke Španielsko, a, samozrejme, pre stretnutia so zaujímavými spolupútnikmi. Je to jedinečný pocit zúčastniť sa 1 100-ročnej tradície na ceste nekončiacim sa open air múzeom.“ Toľko Lonely Planet v publikácii „Walking in Spain“.
Na východ sa začína exotika už za humnami. Stačí nasadnúť na polnočný rýchlik do Michaloviec a chytiť autobus do Užhorodu. Hneď za hranicou sa začína dobrodružstvo. Žiadny tovar turistického priemyslu s katalógmi na dobrom papieri, žiadne autobusy so seniormi ani skupiny, ktoré cupotajú za zdvihnutým dáždnikom. Autentický vzťah medzi vami a krajinou. Zakarpatská Ukrajina, Podkarpatská Rus, Transcarpathia alebo aj Zakarpatje, ako len chcete. V Bratislave kúpite mapu ľubovoľnej časti sveta, s výnimkou Zakarpatskej Ukrajiny. Zakarpatská Ukrajina je pre Slováka zabudnutá zem s drevenými kostolíkmi, kde sa v hlbokých roklinách potulujú medvede a odkiaľ sa valia lacné pracovné sily na naše stavby a do našich nemocníc...
Z ľubovoľného miesta v Európe, vo francúzskych Alpách alebo v španielskych Pyrenejách, z Matterhornu, z vrcholu Gerlachu, sa dostanete do štyroch hodín k najbližšej chate, dedine, do civilizácie. V Európe je miesto, kde to neplatí. Posledná európska divočina. Švédsko, národný park Sarek za polárnym kruhom. Na rozdiel od iných národných parkov sa Švédi rozhodli nechať toto územie bez akýchkoľvek zásahov. Bez mobilného signálu a značených chodníkov. Ľadovcové a kamenné rieky, padajúce z holých kopcov. Široké údolia plné močiarov. Krajina ako z Pána prsteňov. Asi taký pohľad mal Boh po stvorení Zeme.
Podľa Lonely planet je národný park Sarek v Laponsku najkrajšia divočina v Európe, málo navštevované miesto s množstvom divo žijúcich zvierat. Zaťažkávajúca skúška aj pre skúsených turistov.
Južným smerom by som určite odporučil Albánsko. Je to taká čierna diera Európy, krajina bunkrov a mercedesov. V krajine je okolo 800 000 štvormiestnych betónových bunkrov, aby sa pri útoku nepriateľa do nich zmestili všetci obyvatelia. Na albánskych cestách je minimálne toľko mercedesov, takže v prípade útoku by pri každom bunkri parkoval jeden. V albánskych Alpách nestretnete človeka a albánska Riviéra s nádhernými pieskovými plážami je v auguste celkom prázdna.
Ale keby ste sa nevedeli rozhodnúť, ktorým smerom sa vydať, skúste prejsť Slovensko. Napríklad po červenej z Dukly na Devín. Je to fantastických 17 dní.
.albert Otruba
Stačí málo. Zobrať si mapu a pozrieť sa na všetky svetové strany. Všade sú neuveriteľne sexy miesta. Západným smerom treba skúsiť pútnickú cestu do Santiaga de Compostela, po ktorej chodia ľudia od 9. storočia. „Aj ľudia 21. storočia sa vydávajú na cestu z náboženských dôvodov, kvôli duchovným zážitkom, ale aj pre veľkú fyzickú námahu, jedinečný pohľad na mestské a vidiecke Španielsko, a, samozrejme, pre stretnutia so zaujímavými spolupútnikmi. Je to jedinečný pocit zúčastniť sa 1 100-ročnej tradície na ceste nekončiacim sa open air múzeom.“ Toľko Lonely Planet v publikácii „Walking in Spain“.
Na východ sa začína exotika už za humnami. Stačí nasadnúť na polnočný rýchlik do Michaloviec a chytiť autobus do Užhorodu. Hneď za hranicou sa začína dobrodružstvo. Žiadny tovar turistického priemyslu s katalógmi na dobrom papieri, žiadne autobusy so seniormi ani skupiny, ktoré cupotajú za zdvihnutým dáždnikom. Autentický vzťah medzi vami a krajinou. Zakarpatská Ukrajina, Podkarpatská Rus, Transcarpathia alebo aj Zakarpatje, ako len chcete. V Bratislave kúpite mapu ľubovoľnej časti sveta, s výnimkou Zakarpatskej Ukrajiny. Zakarpatská Ukrajina je pre Slováka zabudnutá zem s drevenými kostolíkmi, kde sa v hlbokých roklinách potulujú medvede a odkiaľ sa valia lacné pracovné sily na naše stavby a do našich nemocníc...
Z ľubovoľného miesta v Európe, vo francúzskych Alpách alebo v španielskych Pyrenejách, z Matterhornu, z vrcholu Gerlachu, sa dostanete do štyroch hodín k najbližšej chate, dedine, do civilizácie. V Európe je miesto, kde to neplatí. Posledná európska divočina. Švédsko, národný park Sarek za polárnym kruhom. Na rozdiel od iných národných parkov sa Švédi rozhodli nechať toto územie bez akýchkoľvek zásahov. Bez mobilného signálu a značených chodníkov. Ľadovcové a kamenné rieky, padajúce z holých kopcov. Široké údolia plné močiarov. Krajina ako z Pána prsteňov. Asi taký pohľad mal Boh po stvorení Zeme.
Podľa Lonely planet je národný park Sarek v Laponsku najkrajšia divočina v Európe, málo navštevované miesto s množstvom divo žijúcich zvierat. Zaťažkávajúca skúška aj pre skúsených turistov.
Južným smerom by som určite odporučil Albánsko. Je to taká čierna diera Európy, krajina bunkrov a mercedesov. V krajine je okolo 800 000 štvormiestnych betónových bunkrov, aby sa pri útoku nepriateľa do nich zmestili všetci obyvatelia. Na albánskych cestách je minimálne toľko mercedesov, takže v prípade útoku by pri každom bunkri parkoval jeden. V albánskych Alpách nestretnete človeka a albánska Riviéra s nádhernými pieskovými plážami je v auguste celkom prázdna.
Ale keby ste sa nevedeli rozhodnúť, ktorým smerom sa vydať, skúste prejsť Slovensko. Napríklad po červenej z Dukly na Devín. Je to fantastických 17 dní.
.albert Otruba
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.