Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Trocha iný kabaret

.tomáš Jančúch .časopis .hudba

Podľa niekoho anarchisti nemajú čo robiť v popmusic. Podľa iného je zasa dobre, ak sa myšlienky šíria a dostanú sa k čo najväčšiemu počtu ľudí. Na britskú kapelu Chumbawamba sú práve preto krajné názory.

Podľa niekoho anarchisti nemajú čo robiť v popmusic. Podľa iného je zasa dobre, ak sa myšlienky šíria a dostanú sa k čo najväčšiemu počtu ľudí. Na britskú kapelu Chumbawamba sú práve preto krajné názory.


Čo na to oni? Idú svojou cestou a vždy prídu s niečím čerstvým. Po tanečnej fáze, ktorá, pravdupovediac, už mierne nudila aj mňa, ale ktorú na druhej strane nadupali ideami a opätovne vyžmýkali, prišiel čas na niečo nové. A bývalí squatteri z Leedsu prišli na myšlienku starých piesní a popevkov. Opäť sa do toho ponorili poriadne hlboko a zobrali to naozaj vážne. Zatiaľ posledným dôkazom je aj najnovší album The Boy Bands Have Won. Povyťahovali staré revolučné a anarchistické pesničky, niektoré z naozaj dávnych čias, a zaobalili ich do veľmi autentického hávu. A s touto zbierkou komorností vyšli do klubov.
Už po príchode do brightonského klubu Komedia sme tušili, že to nebude bežný večer. Na pódiu do šera osamelo čnelo len päť mikrofónov, čakajúcich na hlasy, ktoré ich rozoznejú. Hľadisko vyzeralo ako väčšia krčma. Na každom okrúhlom stolíku horiace sviece a všade až príliš príjemné prítmie. Ako prvé sa mi vybavili staré filmy o kabaretoch. K úplnému pocitu útulnosti prastarých vidín chýbali už len kúdoly dymu z desiatok horiacich cigariet. Ale zákon je zákon, a tak bez dymu, popíjajúc cider, čakáme na prvého barda.

Presný ako atómovky sa objavuje osamelý hrdina Robb Johnson s gitarou a predostrie nám svoj svet. Je to svet plný trpkého, čierneho, a pritom láskavého humoru. Vie popichať, ale vzápätí zaspieva smutnú baladu a celá sála sa dáva unášať na vlnách melanchólie. Je zdravo ukecaný, takže popretkáva celé vystúpenie slovom humorným i poučným a nestihne nudiť. Hlody sršia na všetky strany, ujde sa i kapele, ktorá sa už pripravuje za oponou. Bez dlhých rečí a prídavkov sa Robb poďakuje, zoberie si svoje plechovkové pivko a zdekuje sa. Zanechá po sebe pach poctivého pesničkárstva a úprimný potlesk z hľadiskových ostrovčekov.
Stoly sa zaplnia do posledného miesta, a keďže sme si chytili jeden pod pódiom, rovno nad našimi hlavami sa začne hýbať ansámbl, na ktorý sa čaká. Päť mikrofónov dostane svoje hlasy. Všetky tváre sú známe, rodinná atmosféra zaplní klub a môže sa začať. Kto poznal Chumbawambu ako výbušnú zmes na hlučných koncertoch, musí byť prekvapený. Tu vládnu čisté harmónie a posolstvá, občas jasné, občas nútiace sa zamyslieť. So sprievodom gitary, harmoniky a občas trúbky či tamburíny nám traja chlapci a dve dievčiny ponúkajú krásu neslýchanú. Aj hudobným neznalcom sa musia otvoriť uši. Lahôdkou a balzamom sú najmä a capella piesne. Viachlasy čistejšie ako horské bystrinky. Občas zanôtia aj dáku svoju známejšiu pieseň, ale vždy ju zaobalia do krásneho folkovo staromilského šatu.
Z textovej stránky je to stále tá istá „čamba“, ako ju všetci poznáme. Teraz ešte obohatená o prastaré britské protest songy a storočné anarchistické častušky. Popri vážnych témach sú však protagonisti prvotriedni kabaretiéri. Pauzy sú často dlhšie ako piesne a husto vyplnené. Najviac zábavy sme si užili, keď vytiahli bulvárny denník a jednoducho čítali a komentovali niektoré pasáže. Občas sa mi dokonca zdalo, že amatérsky zabudli na koncert a len tak sa neviazane bavili s publikom. Šla z nich úprimnosť, nehrali sa na nikoho a svojskými žartmi nešetrili ani seba. Taký unikátny humor asi majú iba Angličania. Ku koncu pribudlo viac „hitov“ a aj kratučká a vtipná spomienka na časy, keď éteru vládol Tubthumping. A neboli by to oni, keby si na záver nezobrali na mušku kráľovnú a nezahrali jej milé vyznanie lásky.
Konečne som zažil plnohodnotný kabaret. Síce tam neboli bujné tanečnice, ale niečo neskonale plnšie. Hudba v podobe dokonalých harmónií. Slovo v podobe ostrej poézie a sarkazmu. A namiesto drahých vín do žalúdka tiekol cider. A kabaretná dymová clona z cigariet? Vôbec nechýbala.

Autor je člen skupiny The Kľemones

Chumbawamba, Robb Johnson – Komedia, Brighton 19. 3.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite