Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ĉiamverda sopiro interkompreniĝi

.martin Droppa .časopis .fenomén

Kiam Lennon kreis Imagine, li sincere deziris, ke ĉiuj homoj fariĝu gefratoj kaj la mondo estu kvazaŭ unu. "Eble vi diros, ke mi estas viziulo, sed mi ne solas..." kantis li. Kiam varsovia okulkuracisto Ludoviko Lazaro Zamenhof kompilis internacian lingvon Esperanton,

Kiam Lennon kreis Imagine, li sincere deziris, ke ĉiuj homoj fariĝu gefratoj kaj la mondo estu kvazaŭ unu. "Eble vi diros, ke mi estas viziulo, sed mi ne solas..." kantis li. Kiam varsovia okulkuracisto Ludoviko Lazaro Zamenhof kompilis internacian lingvon Esperanton,
li revis, ke ĉiuj homoj interkompreniĝos kaj la lingvo komuna kunigos la mondon. Belegaj kaj kuraĝaj vizioj.   

.medzinárodný jazyk je asi taký, ktorým rozpráva najviac ľudí na svete. „Koľko ľudí vie esperanto?“ pýtam sa Jána Vajsa. Predseda SKEF (Slovaka Esperanto-Federacio) v rokoch 1998 až 2001 a zodpovedný redaktor časopisu Esperantisto Slovaka (vychádza od roku 1946), odpovedá otázkou: „A koľko ľudí vie plávať alebo sa bicyklovať?“ „A načo nám je esperanto, lepšia je angličtina,“ vyzývam na súboj. Esperantista sa nedá: „V stredoveku dominovala latinčina, potom španielčina, v 19. storočí francúzština. Angličtina sa vylodila na starom kontinente cez druhú svetovú vojnu, z východu prišla ruština. Ale vyspelé ľudstvo túži po jazykovej antibabylónii. Chce hovoriť jazykom nepatriacim nikomu a súčasne jazykom všetkých. Esperanto je také: ľahké, plnohodnotné, bohaté, stojí za ním kultúra slova.“

.dúfajúci Lenin a mláďa
Prvú učebnicu esperanta vydal Zamenhof pod pseudonymom Dro. Esperanto (Dr. Dúfajúci) v roku 1887. V roku 1907 ju vydali v Turčianskom Svätom Martine tolstojovec Albert Škarvan a Rus Nikolaj P. Evstifejev. Esperantisti na Slovensku teda oslavujú sté narodeniny jazyka, ktorý ich spája so svetom a vďaka ktorému žijú pestrý a zaujímavý spoločenský život, napĺňajúc svoje ciele a túžby.
„Cesta esperanta krajinami Európy je pozoruhodná,“ hovorí Ján Vajs: „Do Rakúsko -Uhorska prenikalo z viacerých strán. Na východe dnešného Slovenska malo zástancov v radoch spišských Nemcov, bolo populárne v oblastiach Nových Zámkov, Bratislavy, Košíc – tam, kde žili viacjazyčné komunity. Silu esperanta si uvedomoval aj Lenin. Ten vraj povedal, ibaže ten výrok som dodnes v jeho spisoch nenašiel, že esperanto je ideálnym jazykom proletariátu.“ Málo sa vie, že hnutie Interhelpo bolo jazykovo budované na umelom jazyku ido, ktorý bol reformovaným esperantom. Napokon – ido znamená v esperante mláďa.

.nepriateľ totalít
Napriek Leninovej vízii lingvistického spojenia proletariátu všetkých krajín zažilo esperanto ťažké časy. Stalin v ňom našiel triedneho nepriateľa už začiatkom tridsiatych rokov. Otvorený boj esperantu vyhlásil Hitler, ktorý ho považoval za „produkt židoboľševizmu“ a esperantistov ako nebezpečných kozmopolitov dával fyzicky likvidovať. O esperante v období oboch neľudských režimov podrobne píše Ulrich Lins v knihe La danĝera lingvo (Nebezpečný jazyk). „Po druhej svetovej vojne spoločenská atmosféra u nás esperantu žičila len krátko, vznikali spolky esperantistov, ale v päťdesiatych rokoch bolo esperanto v Československu postupne likvidované. Zmena nastala roku 1969, keď bol v liptovskej dedinke Pribylina ustanovujúci kongres Slovenského esperantského zväzu, roku 1997 reorganizovaného na SKEF. Komunistická normalizácia sa snažila dostať esperanto pod kontrolu. Boli sme ak nie nepriatelia režimu, tak určite podozriví tým, že hovoríme a píšeme akousi ‚tajnou rečou‘. Spojenie so svetom spoza železnej opony nebolo žiaduce. V časoch tvrdej komunistickej totality bolo bežné, že cenzurované zásielky od esperantistov zo sveta nedoručoval poštár, ale policajt,“ spomína Vajs.
Dobu ilustruje aj osobná spomienka na môjho otca Miloša. Už ako vysokoškolák korešpondoval v esperante vari s celým svetom. V roku 1952 dostal úradne cenzurovanú zásielku esperantských časopisov zo Švédska s potvrdením o konfiškácii a odporučením vo vlastnom záujme obmedziť písomný styk so zahraničím. Nič neobmedzil a s jeho vtedajšími priateľmi a ich potomkami vo Francúzku či Švédsku si aj dnes, dvanásť rokov po otcovej smrti, vymieňa pohľadnice.


.keď jazyk spája jazyky
Vedieť esperanto má veľa výhod. Napríklad, že ním nikoho neurazíte. Konzervatívny Francúz neprehovorí s vami po nemecky, sebavedomý Angličan sa na pozdrav vo francúzštine neodzdraví. „Keď hovoríme esperantom, nikto nie je diskriminovaný, necíti tlak, že s ním hovoríte jazykom, ku ktorému má – z rôznych dôvodov – averziu. Esperanto neláme len psychologickú bariéru. Napríklad v Japonsku je populárne z praktických dôvodov. Kdeže sa už len obyčajný Japonec dorozumie po japonsky? Japonci majú problém dobre sa naučiť niektorý európsky jazyk, učia sa teda esperanto ako mostovú reč. Podobne je to u iných početne neveľkých národov. Funkčnosť a životaschopnosť esperanta ako mostového jazyka ilustruje prekladateľstvo. Kto vie, že prvý preklad dobrodružného bestselleru Thora Heyerdahla Kon Tiki nebol do slovenčiny preložený z originálu, ale z esperanta? Alebo že Rúfusove básne boli do švédčiny preložené z esperanta? Že poetická próza Dievča s tvárou luny od Slovenky Margity Dobrovičovej vyšla dvojjazyčne, v slovenčine a esperante? Alebo že 96-ročný japonský bohemista a slovakista Kurisu Kei prekladá našu literatúru do japončiny cez esperanto?“ vysvetľuje Ján Vajs.

.veľký svet je taký malý
V súčasnosti je SKEF organizáciou štyroch teritoriálnych esperantských združení s vyše sto členmi. Naši esperantisti žijú čulý spoločenský život. Stretávajú sa, komunikujú, pripravujú množstvo spoločenských, kultúrnych, športových podujatí. Sú to praví nadšenci. „Na bicykloch sme prešli dolu Dunajom, od prameňa v nemeckom Donaueschingene až do delty v rumunskej Suline pri Čiernom mori. Precestovali sme Jantárovú cestu od Kaliningradskej oblasti cez Litvu a Poľsko na Slovensko. Z Bratislavy sme sa vybrali do Kopera v Slovinsku...,“ spomína esperantista a fotograf Vlado Škuta, predseda Liptovského esperantského klubu. „Výlety ako výlety...“, povieme si, lenže esperantisti sa na cestách svetom rozprávajú esperantom. „Všade nájdeme niekoho, kto vie aspoň trošku esperanto,“ hovorí optimisticky Škuta a vyťahuje esperantskú ročenku Jarlibro so stovkami adries z celého sveta: „Chcem ísť niekam na kraj zemegule? Tu mám kontakty, stačí napísať, dohodnúť sa, tam ma počkajú. Hlavne že sa dohovoríme. Je to ako keby som bol všade na svete doma.“

.a Darinku poznáš?
„Keď som bol na svetovom kongrese esperantistov v Jokohame, jeden Kórejec, keď zistil, že prichádzam zo Slovenska, nadšene zvolal: „A našu Darinku poznáš!?“ Samozrejme, kto by ju nepoznal, keď ju poznajú aj v Kórei,“ pobavene spomína Ján Vajs, vysvetliac, že pani Darina Hofereková  je nadšená esperantistka, komunikujúca so svetom cez internet a skype.
Kedysi bol záujemca o esperanto odkázaný na učebnice a slovníky, dnes je jazyková škola esperanta „zavesená na sieti“. A pevne sa tam drží. Esperanto sa dá naučiť aj cez internet, na stránke lernu.net je registrovaných asi dvanásťtisíc užívateľov špeciálneho výučbového programu. Učí sa ako v klasickej škole, vyučujúci zadá úlohy, žiak ich spraví, počká na opravenú písomku, preklad. Často možno ani netušia, že sedia pri počítačoch kdesi v panelákoch toho istého sídliska.

.jazyková diskriminácia
„Inštitucionalizovaná Európa sa zmieta v jazykovej schizofrénii,“ uvažuje Ján Vajs, „každý má ústavné právo používať rodnú reč, ale v praxi to nie vždy funguje. Presadzovanie angličtiny často hraničí s diskrimináciou, napríklad pri obsadzovaní postov v euroúradoch. Esperanto nechce byť dominantné v Európskej únii, ale má ambíciu stať sa mostovým jazykom, ktorý prakticky poslúži a nikoho psychologicky nezvýhodní, napríklad pri rokovaní v centrálnych európskych inštitúciách. Ak už má Európska únia pre všetkých členov jednu menu, hymnu, zástavu aj ústavu, prečo by nemohla mať spoločný pomocný jazyk?“ Naozaj, prečo nie, keď si všetci esperantisti sveta tak dobre rozumejú?

.začiatok na konci
Aj obyčajný človek, pasívne ovládajúci napríklad angličtinu, nemčinu či francúzštinu, taliančinu, pri čítaní textu v esperante zistí, že mnohému rozumie. Slová sú univerzálne, často vychádzajú zo základov, spoločných pre viaceré jazyky. Výslovnosť je jednoduchá, platí zásada „píš ako počuješ“. Voda sa povie akvo, krajina lando, strom arbo, oblak na nebi je nubo,  pes hundo, tráva herbo alebo greso, slnko suno a láska amo. Mi amas vin, princino... Milujem ťa, princezná...
Ak vás esperanto zaujalo a máte čas a vôľu, skúste len tak, bez slovníka, preložiť titulok a perex tohto článku. Ide to?  Dro. Esperanto by z vás mal radosť!

P.S. A teraz si to skontrolujte, tu je preklad titulku a úvodu článku:
Vždyzelená túžba dorozumieť sa.
Keď Lennon skladal Imagine, úprimne si prial, aby všetci ľudia boli bratmi a sestrami a svet bol ako jeden.  „Možno povieš, že som rojko, ale nie som sám...“ spieval. Keď varšavský očný lekár Ľudovít Lazar Zamenhof zostavoval medzinárodný neutrálny jazyk esperanto, sníval, že sa všetci ľudia dorozumejú a spoločný jazyk spojí svet. Krásne a odvážne vízie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite