Bola to dráma až do úplného konca. Čo rozhodlo?
Určite nerozhodli rozhodcovia. Pískali zle, veľmi zle, ale mýlili sa na obe strany. Netušili, ako dať hre voľnosť, necítili filmovanie, nerozlišovali tvrdosť od hrubosti, nemali rešpekt. Ale neboli to našťastie oni, kto určil víťaza ligy.
Nerozhodla ani disciplína. Košice jej mali viac, Slovan menej. Občas zbytočne vzkypel, mnohé vylúčenia boli detinské, a Kropáčov krosček na Jendekov krk bol nechutný. Ale nebolo to ani striktné držanie taktiky a nervov, čo rozhodlo o titule.
A nerozhodlo paradoxne ani umenie hráčov v posledných siedmych zápasoch. Oba tímy v nich ukázali veľké zbrane – rýchle, šikovné krídla (Lažo, Špilár), kvalitu v bráne, skúsenosť (neoceniteľní Kapuš a Bartoš), a vôľu vyhrať, aj keď sa nedarí. Najskôr sa trápili Košice, potom tri zápasy Slovan, ale nikto sa nevzdával.
Napokon rozhodli dve maličkosti. Posledný zápas doma a – Zdeno Cíger.
Hrať rozhodujúci súboj pred vlastnými divákmi nebolo zadarmo. Bol to výsledok celoročného úsilia, v ktorom Slovan všetkých výrazne predbehol. Základnú časť ligy vyhral úplne suverénne, a to nepochybne najviac odráža kvalitu. Posledný zápas doma si teda Slovan právom zaslúžil, a to bol kľúčový faktor.
Ale rozhodol aj Zdeno Cíger. Bývalý hráč, ktorý nemá trénerskú školu, nie je to žiaden rečník, a občas mu uletia nervy, ako v Košiciach pred kamerami. Ale je to tréner, ktorý má autoritu. A najmä – je to človek, ktorý vytvoril medzi hráčmi žičlivú atmosféru. Zdeno Cíger dokázal zložiť tím, ktorý držal pokope, nie skupinu jednotlivcov, ktorá hrá na seba. Toto je umenie, ktorému nikoho nenaučia školy či kurzy. Je to ovocie skvelej hráčskej kariéry a rešpektu, ktorý z nej plynie. A je to aj výsledok tichého Cígerovho citu pre dušu hráča.
Slovanu možno všeličo vyčítať. Asi najviac chýbajúci dres Petra Šťastného tesne pod strechou. Ale nemožno mu uprieť dominanciu v základnej časti a odvážne Krajčiho rozhodnutie spred roka a pol dať šancu mladému, neskúsenému koučovi.
Minulý rok to bol najmä triumf Mareka Urama a Sasu Hoviho, ale toto je už hviezdna chvíľa Zdena Cígera.
Autor je celoživotný slovanista.
Určite nerozhodli rozhodcovia. Pískali zle, veľmi zle, ale mýlili sa na obe strany. Netušili, ako dať hre voľnosť, necítili filmovanie, nerozlišovali tvrdosť od hrubosti, nemali rešpekt. Ale neboli to našťastie oni, kto určil víťaza ligy.
Nerozhodla ani disciplína. Košice jej mali viac, Slovan menej. Občas zbytočne vzkypel, mnohé vylúčenia boli detinské, a Kropáčov krosček na Jendekov krk bol nechutný. Ale nebolo to ani striktné držanie taktiky a nervov, čo rozhodlo o titule.
A nerozhodlo paradoxne ani umenie hráčov v posledných siedmych zápasoch. Oba tímy v nich ukázali veľké zbrane – rýchle, šikovné krídla (Lažo, Špilár), kvalitu v bráne, skúsenosť (neoceniteľní Kapuš a Bartoš), a vôľu vyhrať, aj keď sa nedarí. Najskôr sa trápili Košice, potom tri zápasy Slovan, ale nikto sa nevzdával.
Napokon rozhodli dve maličkosti. Posledný zápas doma a – Zdeno Cíger.
Hrať rozhodujúci súboj pred vlastnými divákmi nebolo zadarmo. Bol to výsledok celoročného úsilia, v ktorom Slovan všetkých výrazne predbehol. Základnú časť ligy vyhral úplne suverénne, a to nepochybne najviac odráža kvalitu. Posledný zápas doma si teda Slovan právom zaslúžil, a to bol kľúčový faktor.
Ale rozhodol aj Zdeno Cíger. Bývalý hráč, ktorý nemá trénerskú školu, nie je to žiaden rečník, a občas mu uletia nervy, ako v Košiciach pred kamerami. Ale je to tréner, ktorý má autoritu. A najmä – je to človek, ktorý vytvoril medzi hráčmi žičlivú atmosféru. Zdeno Cíger dokázal zložiť tím, ktorý držal pokope, nie skupinu jednotlivcov, ktorá hrá na seba. Toto je umenie, ktorému nikoho nenaučia školy či kurzy. Je to ovocie skvelej hráčskej kariéry a rešpektu, ktorý z nej plynie. A je to aj výsledok tichého Cígerovho citu pre dušu hráča.
Slovanu možno všeličo vyčítať. Asi najviac chýbajúci dres Petra Šťastného tesne pod strechou. Ale nemožno mu uprieť dominanciu v základnej časti a odvážne Krajčiho rozhodnutie spred roka a pol dať šancu mladému, neskúsenému koučovi.
Minulý rok to bol najmä triumf Mareka Urama a Sasu Hoviho, ale toto je už hviezdna chvíľa Zdena Cígera.
Autor je celoživotný slovanista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.