Už niekoľko dní neodtŕham po večeroch oči od knihy Pohybliví v pohyblivom – knihe o básnickej skupine Osamelí bežci. Neskutočné čítanie! Je to ako predierať sa minulosťou v priamom prenose a na vlastnej koži. Nevychádzam z úžasu. Predstavujem si, aké to asi muselo byť pre Laučíka, Štrpku a Repku, keď prišiel za nimi (!!!) do Bratislavy Ginsberg a napriek všadeprítomným eštebákom s ním zažili niekoľkodňové túlania a nekonečné rozhovory. Hulili s ním prvýkrát trávu. (Predstavte si, že si za vami do Bratislavy príde Bob Dylan, aby si vypočul váš koncert a oni vám ho zrušia!) Len o pár desiatok strán ďalej nemôžem prestať čítať Repkovu reportáž z okupácie v roku 68. Nikto mi to ešte nesprostredkoval takto – na vlastnej koži to zažívam, jeho myšlienky sú mojimi, jeho úzkosť ma dusí tu a teraz.. A včera do noci som zas ostala visieť nad stránkami o „dotykoch“ Miroslava Válka s Osamelými bežcami. Akoby som to videla na vlastné oči. Akoby to bol ten pravý slovenský film, na ktorý všetci čakáme! Stále napätý budúci minister Válek aj s húfom napätých akváriových rybičiek v pozadí sarkasticky hovorí ledva osemnásťročnému chalanovi z Paty, (chalanovi, ktorý ešte zamúti hlavy toľkým generáciám ľudí svojimi pretekajúcimi veršami), vraví mu: „Básnik musí byť chorý. A vy ste všetci takí až nechutne zdraví.“ Ten chlapec sa už vtedy volal Ivan Štrpka. A budúci minister Válek? Ten vo svojom „tesnom objatí anjela s diablom“ veľmi čoskoro píše celkom inú históriu...
Mladí historici z Budapešti sa nielenže sami svojvoľne naučili po slovensky, ale s nebývalou snahou o nájdenie spoločnej reči sa zaoberajú slovensko-maďarskými vzťahmi. Práve v týchto dňoch vydali knihu s názvom Rozštiepená minulosť. Treba ju dať do pozornosti všetkým, ktorých už omrzeli tie isté bezvýchodiskové spory a „zlé nálady“. Nanovo a so snahou riešiť otvárajú témy „plné napätia, doslova nabité pušným prachom, plné disproporcií a konfliktov. Témy prekračujúce niekoľko storočí “... Podrobnosti sú na: www.minulost.sk.
A na záver ešte citát z Máraiových denníkov, ktoré práve vyšli: „Nezapomeň, že v jedné z nejdokonalejšdh životních pospolitostí, v Perikleových, Platonových a Sokratových Athénách, kde kultura byla všeobecným životním stylem komunity, byl Sokrates odsouzen k smrti. Jistě, většinou hlasů. Ale tato ‚většina hlasů‛ je to, co je silnější než kultura.“
Mladí historici z Budapešti sa nielenže sami svojvoľne naučili po slovensky, ale s nebývalou snahou o nájdenie spoločnej reči sa zaoberajú slovensko-maďarskými vzťahmi. Práve v týchto dňoch vydali knihu s názvom Rozštiepená minulosť. Treba ju dať do pozornosti všetkým, ktorých už omrzeli tie isté bezvýchodiskové spory a „zlé nálady“. Nanovo a so snahou riešiť otvárajú témy „plné napätia, doslova nabité pušným prachom, plné disproporcií a konfliktov. Témy prekračujúce niekoľko storočí “... Podrobnosti sú na: www.minulost.sk.
A na záver ešte citát z Máraiových denníkov, ktoré práve vyšli: „Nezapomeň, že v jedné z nejdokonalejšdh životních pospolitostí, v Perikleových, Platonových a Sokratových Athénách, kde kultura byla všeobecným životním stylem komunity, byl Sokrates odsouzen k smrti. Jistě, většinou hlasů. Ale tato ‚většina hlasů‛ je to, co je silnější než kultura.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.