Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nie som človek, ktorý verí bezhlavo

.vladislav Gális .časopis .náboženstvo

Britský biblista Peter J. Williams prednáša aj o tom, že Biblia je Božím slovom. Zároveň však priznáva, že vedecké skúmanie Biblie ho občas vedie k pochybnostiam.

Britský biblista Peter J. Williams prednáša aj o tom, že Biblia je Božím slovom. Zároveň však priznáva, že vedecké skúmanie Biblie ho občas vedie k pochybnostiam.


.dá sa povedať, že pre biblistu je Biblia profesionálna záležitosť. Ako ste sa k nej dostali vy?
Rodičia boli kresťania, takže som sa už v detstve zoznamoval s kresťanstvom. Dalo by sa povedať, že sa ma usilovali vychovávať podľa Biblie. Čítala sa u nás prakticky každý večer.

.ako reagovalo okolie na to, že ste z kresťanskej rodiny?
Odkedy som nastúpil do školy, ľudia v mojom okolí väčšinou neboli kresťania. Kresťanstvo a Biblia v škole rozhodne neboli „cool“. Myslím, že som sa počas školskej dochádzky za kresťanstvo skôr hanbil.

.kedy ste sa rozhodli stať biblistom?
Presný moment si nepamätám, ale predstava, že by som sa mohol stať biblistom, sa vo mne zrodila, keď som mala dvadsať až dvadsaťdva rokov. Videl som totiž, že vedecký výskum Biblie môže byť pre cirkev veľkým prínosom.

.ako by ste definovali rozdiel medzi biblistikou a teológiou?
Štúdium Biblie a štúdium teológie sa oddelilo až pred dvesto rokmi. V súčasnosti sa biblistika často zameriava na jazyk, literatúru, archeológiu a dejiny Biblie, a nie na idey („teológiu“). Súčasťou biblistiky však môže byť aj teologický výskum. Teológia dnes často môže znamenať štúdium náboženských ideí, najmä kresťanských, bez spojenia s Bibliou. Ale podľa mňa kvalitná biblistika zahŕňa aj teológiu a kvalitná teológia zahŕňa biblistiku.

.tvoria väčšinu biblistov kresťania?
Človek môže významne prispieť k ľudskému poznaniu prostredníctvom skúmania Biblie a vecí s ňou spojených aj bez toho, aby bol kresťanom. Väčšina biblistov by sa pravdepodobne prihlásila ku kresťanstvu. Existujú však aj biblisti, ktorí tvrdia, že sú schopní vyvrátiť kresťanstvo, ako napríklad Bart Ehrman a Gerd Lüdemann.

.gerd Lüdemann je členom amerického Jesus Seminar, ktorý sa venuje skúmaniu tzv. historického Ježiša – s cieľom redukovať Krista len na človeka. Aký máte názor na tento typ argumentácie?
Za posledných dvadsať rokov sa v oblasti výskumu „historického Ježiša“ odohrala veľká revolúcia. Čoraz väčšie množstvo odborníkov prichádza k záveru, že idea, že Ježiš je Boh, sa nevyvinula počas dlhého obdobia, ale že je, naopak, najstaršou formou kresťanskej viery. V odborných kruhoch sa to označuje ako viera v „ranú vysokú kristológiu“. Napríklad väčšina odborníkov na Cambridgeskej univerzite verí v „ranú vysokú kristológiu“.

.z čoho vychádzajú?
Tento záver podporujú konkrétne historické poznatky: že Ježiša označovali ako židovského Boha tridsať rokov bezprostredne po ukrižovaní. Ježia uctievali, modlili sa k nemu, považovali ho za stvoriteľa, sudcu, nazývali ho „Pánom“ a „Bohom“ – a to všetko sa dá očakávať len pri židovskom Bohu. Otázka znie: čo presvedčilo skupinu Židov, ktorí verili len v jedného Boha, aby uznali, že Ježiš, človek, ktorého tak dobre poznali, je v skutočnosti Boh?


.vy sám pri analýze Biblie svoju vieru „používate“, alebo ju na čas „odkladáte“, aby ste boli objektívnejší?
Človek pri vedeckej práci nemôže poprieť to, kým je alebo čomu verí. Ale kto si svoju vieru uvedomuje, môže lepšie zhodnotiť, aký má viera vplyv na to, čo robí. Vie to zhodnotiť lepšie ako ten, kto tvrdí, že nemá žiadnu vieru, hoci v skutočnosti verí v ateizmus.

.takže viera nie je pri striktne vedeckej analýze Biblie prekážkou?
Veľa závisí od toho, čo si človek pod pojmom viera predstavuje. Mám dojem, že mnohí nekresťania majú viac viery ako kresťania. Každý človek má určité základné presvedčenie. Aj keď ho nemôže matematicky dokázať, malo by byť racionálne a mať isté opodstatnenie. Kresťania sa nevyhýbajú skúmaniu, či je ich presvedčenie racionálne a či sa zakladá na dôkazoch. Mnohí ľudia, ktorí veria, že je možné vyznávať objektívne morálne hodnoty aj bez Boha, alebo sú presvedčení, že my ľudia sme sa tu ocitli len náhodou, nepriznávajú otvorene, že súčasťou ich stanoviska je vlastne viera. Preto potom nepripúšťajú, aby sa táto viera skúmala a spochybňovala.

.nestalo sa vám, že výsledky nejakej biblistickej analýzy vašu vieru ohrozili?
Nie som človek, ktorý verí bezhlavo, a moja práca ma občas núti klásť si o kresťanstve otázky a pochybovať o ňom. Ale všetky problémy súvisiace s kresťanskou vierou pôsobia oveľa menej výrazne než problémy súvisiace s inými presvedčeniami, ktoré poznám.

.čomu sa pri výskume venujete?
Mojou hlavnou oblasťou sú biblické rukopisy, prvé preklady Biblie a spôsob, akým sa Biblia zachovala a dostala k nám.

.prvé preklady gréckych textov Nového zákona sa nazývajú „verzie“. Naznačuje sa tým, že sú veľmi odlišné od gréckeho originálu? Koľko z neho sa vlastne „stratilo v preklade“?
Zvyk označovať prvé preklady ako „verzie“ vznikol už pred mnohými storočiami. Slovo „verzia“ však nenaznačuje výraznú odlišnosť od originálu. Otázku, koľko sa stratilo v preklade, možno položiť v súvislosti so starými aj novými prekladmi. Samozrejme, ľudia prekladali Bibliu kvalitne aj nekvalitne. Lenže ešte aj zlý preklad väčšinu dôležitých vecí zachováva nedotknutých. Dopad prekladu by sa nemal zveličovať. Napríklad možno je lepšie čítať Dostojevského v ruskom origináli, ale celkový zmysel sa v preklade pravdepodobne veľmi nezmení.

.možno je to kontroverzná otázka... ktoré preklady Biblie sú podľa vás najvernejšie?
Na túto otázku asi nie som celkom povolaný odpovedať, lebo väčšinou nečítam moderné preklady. Musíme rozlišovať medzi tým, či má preklad dobrú filozofiu prekladu, a tým, či ju aj dobre uplatňuje. Pokiaľ ide o slovenské preklady, nie som schopný posúdiť, do akej miery sa im darí prihovárať sa ľuďom. Myslím si však, že ľudia majú často mylné očakávania, že preklad Biblie nesmie znieť „cudzo“, a to potom prekladateľov vedie k zbytočným parafrázam. Napríklad z krátkeho pohľadu na preklad prvej kapitoly Evanjelia podľa Jána v projekte Nádej pre každého mám pocit, že čitateľ je ukrátený o potešenie z rétorickej sily originálu.

.vďaka knihám a filmom ako napríklad Da Vinciho kód alebo Umučenie Krista rastie v populárnej kultúre záujem o biblické témy. Pociťujete to aj v biblistike?
Tieto veci rozhodne vplývajú aj na biblistiku. Napríklad obidva tituly, ktoré ste spomenuli, zvýšili povedomie o jazykoch ako aramejčina. Zároveň to znamená, že vedci, ktorí sa venujú Biblii, predajú viac kníh. (Smiech.)

.aký máte názor na literárne alebo filmové adaptácie biblických udalostí?
Filmová adaptácia textu bez obrázkov (ako je Biblia) predstavuje množstvo problémov. Treba ustavične rozhodovať o prítomnosti alebo neprítomnosti vecí, o ktorých sa text nezmieňuje. V textoch Písma sa zvyčajne neuvádza počasie, celkový počet ľudí v skupine, spôsob dopravy, scenéria a podobne. Filmový režisér musí o týchto veciach ustavične rozhodovať a vizuálny obraz, ktorý napokon prijme, nemusí byť v zhode s písaným textom. Myslím, že k filmom by sa dnes dala robiť aj podrobnejšia odborná príprava – pravdepodobne vieme oveľa viac o architektúre miest, ktoré Ježiš navštívil, než sa vo filmoch ukazuje. Lenže režiséri majú vlastný rebríček priorít a historická vernosť nemusí byť na ňom veľmi vysoko.

.mnohé popkultúrne diela, ktoré sa zaoberajú témou dôveryhodnosti Biblie, vychádzajú z predpokladu, že stále existujú neobjavené biblické texty. Čo na to biblista?
Dobrý konšpiračný príbeh musí obsahovať vatikánske intrigy, zvitky od Mŕtveho mora, tajnú spoločnosť a tajný kód. Tieto prvky sa, samozrejme, nachádzajú v Da Vinciho kóde, ale za posledných dvadsať rokov ich nájdeme v množstve ďalších konšpiračných kníh. Klasický konšpiračný príbeh vychádza z presvedčenia, že v počiatkoch kresťanstva existovalo veľa rôznych evanjelií, ale keď v 4. storočí za vlády Konštantína cirkev získala politickú moc, vylúčila evanjeliá, ktoré nezapadali do oficiálne prijatého presvedčenia. V skutočnosti je to tak, že v roku 1945 boli v Egypte objavené texty, ktoré pochádzajú zo 4. storočia, a medzi nimi boli texty s názvami ako Tomášovo evanjelium a Filipovo evanjelium. Dá sa však len ťažko tvrdiť, že tieto texty boli v 4. storočí vyradené z Biblie z politických dôvodov. Po prvé, tieto knihy sú závislé od evanjelií v Biblii (Matúš, Marek, Lukáš, Ján), a preto boli napísané až po nich. Po druhé, tieto iné evanjeliá odrážajú neskoršie formy myslenia. Po tretie, už koncom 2. storočia boli štyri evanjeliá prijaté ako autoritatívne (ľuďmi ako Tacián alebo Irenej) a okolo roku 225 sa štyri evanjeliá vyskytujú spolu v jednom rukopise. Cirkev sa rozhodla pre štyri evanjeliá v čase slabosti a prenasledovania, nie v čase politickej moci...

.viete ešte čítať Bibliu bez toho, aby ste sa sústredili na odborné aspekty textu?
Obávam sa, že sa mi málokedy darí „vypnúť“ a nevenovať sa práci. Ale ľutovať by ste mali skôr moju manželku. (Smiech.)


Peter J. Williams / Biblista
Dr. Peter J. Williams študoval na Jesus College v Cambridgei. Prednášal na univerzite v Aberdeene, v súčasnosti je správcom Tyndale House v Cambridgei, čo je jedno z najvýznamnejších svetových centier biblických štúdií. V týchto dňoch je na návšteve Slovenska, okrem iného v niekoľkých mestách vystupuje s verejnou prednáškou „Je rozumné veriť, že Biblia je Božím slovom?“ (31. marec – Banská Bystrica, 3. apríl – Žilina).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite