Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Blackwatergate

.peter Schutz .časopis .komentáre

Reštitučný úlovok, ktorý sa podaril štátnemu tajomníkovi Glváčovi ešte v opozícii, je právom považovaný za temer fotokópiu Mečiarovho Veľkého Slavkova. Podobnosť s

Reštitučný úlovok, ktorý sa podaril štátnemu tajomníkovi Glváčovi ešte v opozícii, je právom považovaný za temer fotokópiu Mečiarovho Veľkého Slavkova. Podobnosť s vinicou Roberta Fica nie je až taká nápadná (hoci existuje),
avšak ako minimum sa dá povedať, že znovu sa posilnila domnienka, že v prostredí spoločnosti Smeru a ľudí z jej prostredia boli pozemkové špekulácie veľmi populárnym predmetom podnikania už dlho.
Samozrejme, politickú zodpovednosť za transakciu z Čiernej vody, na ktorú sa úporne zameral premiér Fico, nesie bývalé vedenie fondu. Exminister Simon a pán Hideghéty, pokiaľ nebudú indície o ich súčinnosti, sú však irelevantní z hľadiska podstaty príbehu. Škandálne na Čiernej vode totiž nie je iba to, že niekto nesie politickú zodpovednosť, ale aj skutočnosť, že firma viac ako „blízka“ politickej strane sa obohatila o päťsto miliónov. Jednoducho a jasne: horší ako ten, kto v politickej funkcii zlyhal, je predsa ten, kto sa obohatil. Či už priamo korupčným spôsobom, alebo „iba“ zneužitím informácií o reštituentoch a ich nárokoch, ku ktorým sa legálne nikto dostať nemohol. A je tu ešte vydieranie či uplácanie reštituentov, ktorí v prípade Čiernej vody – na rozdiel od Slavkova a vinice, kde mlčia ako hrob – poskytli kľúčové svedectvo: Urýchlenie navrátenia pôdy bolo podmienené záväzkom o predaji tomu, kto to vybaví...

Všetky obhajoby typu, že ide vlastne o normálny obchod, keď šikovný podnikateľ, zhodou okolností so straníckou legitimáciou, urobil dobrú kúpu, sú nezmysly. Medzi vzťahom firmy „blízkej“ strane Smer k Čiernej vode a vzťahom firmy „blízkej“ HZDS k Veľkému Slavkovu sú rozdiely iba dva: Mečiarovi ľudia nestihli svoj skutok dokonať a personálne prepojenie Glváčovej LM-Real so stranou Smer je ešte zreteľnejšie ako Bališovej GVM na HZDS.
To, že kamufláž s politickou zodpovednosťou sa Ficovi celkom darí, je dôkazom dezorientácie verejnej mienky. Predseda Smeru zrejme mystifikuje vedome, keďže „softvér“ pozemkových machinácií pozná veľmi dobre. Počúvajme ho dobre: „S vysokou pravdepodobnosťou existujú zmluvy o budúcich zmluvách. To znamená, že reštituentovi je asi povedané - tak počúvajte, dostanete tento pozemok, ale najprv podpíšete zmluvu o budúcej zmluve, že len čo vám to SPF prevedie, tak vy na základe zmluvy o budúcej zmluve to musíte previesť na túto spoločnosť...“. Tento Ficov komentár k Veľkému Slavkovu v spätnom zrkadle Čiernej Vody navodzuje istotu, že premiér dokonale rozumie podstate Glváčovho deliktu, a teda neprijateľnosti jeho ďalšieho pôsobenia v akejkoľvek politickej funkcii. Ale prináša aj zaujímavú otázku: Odkiaľ je Ficovi tak presne známy mechanizmus pozemkových špekulácií?
Tomu, že Martin Glváč ako jediný z tábora „flašíkovcov“ prežil predvolebnú čistku na kandidátke Smeru (obeťou ktorej sa stala napríklad aj Beňová a asi desať ďalších ľudí), sa doteraz nejaký zvláštny význam nepripisoval. Prstenec firiem, ktoré ovláda či v ktorých je cez iné figúry angažovaný, však navodzuje domnienku, že v Čiernej Vode bol prichytený jeden zo správcov straníckej pokladnice Smeru. Samotný fakt, že firma, ktorá prenajíma kancelárie poslancom Smeru, má rovnakého konateľa ako LM-Real, by azda stačil aj na tvrdenie, že toto by mohol byť Ficov Watergate. Presnejšie – Blackwatergate.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite