SDKÚ predstavila svoj program pre zdravotníctvo. Stručne povedané, vraj by sa chceli vrátiť k reforme z rokov 2002 až 2006. Proti tomu nemožno nič namietať. Z analýzy programu, ktorú urobili v HPI (www.hpi.sk) je na prvý pohľad zrejmé, že by stačilo odstrániť tie zmeny zákonov, ktorými Fico a spol. reformu zmrzačili.
Možno by sa dalo namietnuť, že SDKÚ chce urobiť len to, čo je už urobené, ale po vyčíňaní tejto vlády by návrat dozadu mohol byť naozaj krokom dopredu. Tak prečo nie?
Samozrejme, v programe nie je nič o trendoch v znižovaní zneužívanej solidárnosti v prospech tej potrebnej, čo by umožnilo nižšie odvody. Nie je tam nič ani o modernom prístupe k povinnému prerozdeľovaniu vybraného poistného, napríklad zavedením kritérií chorobnosti – teda nákladovosti poistného kmeňa. Nič tam nie je ani o poistných motivačných balíkoch. A smiešnosť, akou je odstránenie poukazov k odbornému lekárovi, mohla SDKÚ naozaj nechať v agende stavebnej inžinierke Sabolovej, keď už je tou odborníčkou na zdravotníctvo.
Problémom však bude splnenie tohto programu. Darmo chcú teraz v SDKÚ transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, keď to bol práve Mikuláš Dzurinda, ktorý osobne zastavil s neuveriteľnou námahou pripravené transformácie 14 nemocníc. A urobil to v čase, keď transformácii okrem neho už nič iné nebránilo. Zbytočne sa teda bude teraz SDKÚ snažiť o zmeny – stačilo, aby im za minulej vlády aspoň nebránili. K Dzurindovmu uchu sa vtedy zrejme dostali tí zdravotnícki politici, ktorí v praxi osvedčili svoju neschopnosť čokoľvek urobiť. Aj na miestach rezortne najvyšších. Darmo teraz nadávajú Ficovi. On síce naozaj žne úrodu, ktorú nesial, ale má aj úrodu z pohnojenia na konci Dzurindovej vlády...
Návraty do minulosti nie sú ľahké. Stupídne hľadanie starých Slovákov tam, kde nemohli byť, vyhlasovanie lupičov za národných hrdinov, nahrádzanie Novembra samostatnosťou, heroizovanie éry, keď namiesto „Dobrý deň“ sa povinne zdravilo „Česť práci“ dnes patrí k repertoáru vládnej koalície. Ale bieda súčasnej opozície je aj biedou jej vlastnej pamäti. Tiež zabudla na November. Zabudla, že jednou z najnebezpečnejších vlastností komunistov boli sľuby, ktoré sa neplnili, ale ľuďom trvalo dlho, kým na to prišli. Opozícia zabudla, že sa nemôže pre záchranu pár funkcionárov skrývať za záchranu národa tým, že bude vládnuť s novodobými boľševikmi.
Výsledok je jasný – ešte aj jediný program opozície pre zdravotníctvo, program SDKÚ, bude iba pekným návratom k vlastnému zlyhaniu. A aj to iba papierovým.
Možno by sa dalo namietnuť, že SDKÚ chce urobiť len to, čo je už urobené, ale po vyčíňaní tejto vlády by návrat dozadu mohol byť naozaj krokom dopredu. Tak prečo nie?
Samozrejme, v programe nie je nič o trendoch v znižovaní zneužívanej solidárnosti v prospech tej potrebnej, čo by umožnilo nižšie odvody. Nie je tam nič ani o modernom prístupe k povinnému prerozdeľovaniu vybraného poistného, napríklad zavedením kritérií chorobnosti – teda nákladovosti poistného kmeňa. Nič tam nie je ani o poistných motivačných balíkoch. A smiešnosť, akou je odstránenie poukazov k odbornému lekárovi, mohla SDKÚ naozaj nechať v agende stavebnej inžinierke Sabolovej, keď už je tou odborníčkou na zdravotníctvo.
Problémom však bude splnenie tohto programu. Darmo chcú teraz v SDKÚ transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, keď to bol práve Mikuláš Dzurinda, ktorý osobne zastavil s neuveriteľnou námahou pripravené transformácie 14 nemocníc. A urobil to v čase, keď transformácii okrem neho už nič iné nebránilo. Zbytočne sa teda bude teraz SDKÚ snažiť o zmeny – stačilo, aby im za minulej vlády aspoň nebránili. K Dzurindovmu uchu sa vtedy zrejme dostali tí zdravotnícki politici, ktorí v praxi osvedčili svoju neschopnosť čokoľvek urobiť. Aj na miestach rezortne najvyšších. Darmo teraz nadávajú Ficovi. On síce naozaj žne úrodu, ktorú nesial, ale má aj úrodu z pohnojenia na konci Dzurindovej vlády...
Návraty do minulosti nie sú ľahké. Stupídne hľadanie starých Slovákov tam, kde nemohli byť, vyhlasovanie lupičov za národných hrdinov, nahrádzanie Novembra samostatnosťou, heroizovanie éry, keď namiesto „Dobrý deň“ sa povinne zdravilo „Česť práci“ dnes patrí k repertoáru vládnej koalície. Ale bieda súčasnej opozície je aj biedou jej vlastnej pamäti. Tiež zabudla na November. Zabudla, že jednou z najnebezpečnejších vlastností komunistov boli sľuby, ktoré sa neplnili, ale ľuďom trvalo dlho, kým na to prišli. Opozícia zabudla, že sa nemôže pre záchranu pár funkcionárov skrývať za záchranu národa tým, že bude vládnuť s novodobými boľševikmi.
Výsledok je jasný – ešte aj jediný program opozície pre zdravotníctvo, program SDKÚ, bude iba pekným návratom k vlastnému zlyhaniu. A aj to iba papierovým.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.