„K správe ministerstva zahraničia USA môžem povedať len to, že krajina, ktorá umožňuje mučenie zajatcov, ma len ťažko môže poučovať o tom, ako sú u nás porušované ľudské práva.“
Takto glosoval správu USA o dodržiavaní ľudských práv vo svete nie Robert Fico (ten bol až pozoruhodne mierny), ale inak proamericky naladený český premiér Mirek Topolánek. Komentátorovi Lidových novín tak Topolánek dokonca pripomenul reakcie českých či čínskych komunistov.
Ale je Topolánek vo svojej prostorekej rozhorčenosti celkom mimo? Naozaj si česká vláda, ktorá proti vôli obyvateľstva presadzuje americký radar, zaslúži od Američanov mentorské hodnotenie kauzy Čunek, diskriminácie Rómov či korupcie?
Aj európskym fanúšikom Ameriky sa pri pohľade na tieto správy môže hlavou prehnať otázka: ak sú Američania našimi spojencami, prečo nás monitorujú v role porušovateľov ľudských práv spolu s Čínou, Severnou Kóreou či Somálskom?
Tá správa amerického ministerstva o ľudských právach pôsobí naozaj nepatrične. Keď ju Američania začínali v 70. rokoch písať, zahŕňala 82 krajín, ktoré od nich prijímali materiálnu pomoc. Dnes však Američania cez rovnakú šablónu hodnotia 196 krajín, demokratických či rovno tyranských. A tak sa Nemci, Briti, Francúzi, Česi či Slováci o svojom ľudskoprávnom profile pre rok 2007 dočítajú aj toto: „Neboli zaznamenané správy o tom, že by sa vláda alebo jej agenti dopustili svojvoľného či nezákonného zabíjania.“ Podobne čudných pasáží je v americkej správe viac. Prečo sa Američania oficiálne znepokojujú nad situáciou našich Rómov alebo nad tým, že pre registráciu nových cirkví potrebujeme na Slovensku 20-tisíc podpisov? Prečo sa oficiálne znepokojujú nad postupom nemeckých orgánov voči scientológom? Americké ministerstvo zahraničia sa tvári ako nezávislá mimovládna organizácia, hoci ňou nie je – Čína zrazu vypadla spomedzi desiatky krajín, ktoré najviac porušujú ľudské práva. Natíska sa podozrenie, či nie náhodou aj preto, že je rok olympiády v Pekingu, kam sa v dobrej nálade chystajú nielen americkí športovci, ale aj vládni činitelia.
Aby nevzniklo nedorozumenie: je normálne, že krajina ako USA zbiera a vyhodnocuje si informácie o všetkých krajinách a je dokonca fajn, že v role lídra slobodného sveta upozorňujú na život v najneľudskejších štátoch. Uverejňovanie správ o ľudskoprávnych nuansách vo viac či menej spojeneckých štátoch by si však mali Američania vo vlastnom záujme rozmyslieť. Nemusí totiž trvať dlho, kým budúcemu ministrovi zahraničia EÚ svitne, že matička Európa má na písanie podobných správ väčšie morálne právo než akási Amerika. A tak sa raz udivení Američania dočítajú, ako sú Európania znepokojení ich diskrimináciou Afroameričanov a sexuálnych menšín, prehnanými prejavmi vlastenectva (po európsky nacionalizmu), mučením teroristov či stavom patologickej indiánskej komunity v tamojších rezerváciách. To sa nám bude písať!
Takto glosoval správu USA o dodržiavaní ľudských práv vo svete nie Robert Fico (ten bol až pozoruhodne mierny), ale inak proamericky naladený český premiér Mirek Topolánek. Komentátorovi Lidových novín tak Topolánek dokonca pripomenul reakcie českých či čínskych komunistov.
Ale je Topolánek vo svojej prostorekej rozhorčenosti celkom mimo? Naozaj si česká vláda, ktorá proti vôli obyvateľstva presadzuje americký radar, zaslúži od Američanov mentorské hodnotenie kauzy Čunek, diskriminácie Rómov či korupcie?
Aj európskym fanúšikom Ameriky sa pri pohľade na tieto správy môže hlavou prehnať otázka: ak sú Američania našimi spojencami, prečo nás monitorujú v role porušovateľov ľudských práv spolu s Čínou, Severnou Kóreou či Somálskom?
Tá správa amerického ministerstva o ľudských právach pôsobí naozaj nepatrične. Keď ju Američania začínali v 70. rokoch písať, zahŕňala 82 krajín, ktoré od nich prijímali materiálnu pomoc. Dnes však Američania cez rovnakú šablónu hodnotia 196 krajín, demokratických či rovno tyranských. A tak sa Nemci, Briti, Francúzi, Česi či Slováci o svojom ľudskoprávnom profile pre rok 2007 dočítajú aj toto: „Neboli zaznamenané správy o tom, že by sa vláda alebo jej agenti dopustili svojvoľného či nezákonného zabíjania.“ Podobne čudných pasáží je v americkej správe viac. Prečo sa Američania oficiálne znepokojujú nad situáciou našich Rómov alebo nad tým, že pre registráciu nových cirkví potrebujeme na Slovensku 20-tisíc podpisov? Prečo sa oficiálne znepokojujú nad postupom nemeckých orgánov voči scientológom? Americké ministerstvo zahraničia sa tvári ako nezávislá mimovládna organizácia, hoci ňou nie je – Čína zrazu vypadla spomedzi desiatky krajín, ktoré najviac porušujú ľudské práva. Natíska sa podozrenie, či nie náhodou aj preto, že je rok olympiády v Pekingu, kam sa v dobrej nálade chystajú nielen americkí športovci, ale aj vládni činitelia.
Aby nevzniklo nedorozumenie: je normálne, že krajina ako USA zbiera a vyhodnocuje si informácie o všetkých krajinách a je dokonca fajn, že v role lídra slobodného sveta upozorňujú na život v najneľudskejších štátoch. Uverejňovanie správ o ľudskoprávnych nuansách vo viac či menej spojeneckých štátoch by si však mali Američania vo vlastnom záujme rozmyslieť. Nemusí totiž trvať dlho, kým budúcemu ministrovi zahraničia EÚ svitne, že matička Európa má na písanie podobných správ väčšie morálne právo než akási Amerika. A tak sa raz udivení Američania dočítajú, ako sú Európania znepokojení ich diskrimináciou Afroameričanov a sexuálnych menšín, prehnanými prejavmi vlastenectva (po európsky nacionalizmu), mučením teroristov či stavom patologickej indiánskej komunity v tamojších rezerváciách. To sa nám bude písať!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.