Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tajomstvo vejúceho dresu

.marek Matušica .časopis .fenomén

 „Ako je možné, že Gáboríkovi na chrbte tak veje dres, on tam má nejaký ventilátor či čo?“ – túto otázku mi dal kamarát pred štyrmi rokmi, keď počas štrajku NHL hrali zámorské hviezdy v slovenskej extralige.
Nebolo to prievanom, ktorý robil v súperovej obrane, ani tým, že by si obliekol dres veľkosti XXL. Tajomstvo vejúceho dresu sa skrýva v nohách – Marián Gáborík je jedným z najlepších a najrýchlejších korčuliarov na svete.

V závere uplynulého roka sa renomovaní tréneri, hráči, skauti, novinári, ale aj mediálne známe osobnosti zapojili do zaujímavej ankety NHL. Hlasovalo sa v netradičných kategóriách, napríklad o najzábavnejšieho, najkrajšieho, najurečnenejšieho, alebo najpodceňovanejšieho hráča ligy. Gáborík zvíťazil hneď dvakrát – vyhlásili ho za najlepšieho aj najrýchlejšieho korčuliara. Až za ním na druhom mieste skončil momentálne najlepší hokejista sveta Sydney Crosby.

.gabby
Do zámoria, kde je známy pod prezývkou Gabby, odišiel Gáborík ešte pred dovŕšením dvadsiatky. V roku 1999 si ho vytypoval nový klub NHL Minnesota Wild, ktorý ho o rok neskôr draftoval už v prvom kole z tretieho miesta, čo je doteraz najvyššie draftové umiestnenie slovenského hokejistu. Debutoval v sezóne 2000/2001 a odvtedy je verný len „divochom“ z mesta St. Paul. Už mu nikto nevezme primát hráča, ktorý strelil v drese Wild historicky prvý gól v slávnej lige.
Dňa 25. novembra 2005 sa v zápase proti St. Louis tešil z jubilejného 100. gólu (pri svojom 300. štarte) a momentálne má dohľad métu 200 presných zásahov (193 gólov, 196 asistencií, 389 bodov v základnej časti NHL – stav 13. 2. 2008). V roku 2002 zaznamenal Gáborík šesť bodov v jednom stretnutí, keď Phoenixu strelil dva góly a na štyri prihral.
Pred dvoma mesiacmi, 20. decembra 2007, po zápase s tímom s New York Rangers, pózoval Gabby s úsmevom pred fotografmi s piatimi pukmi v rukách. Hráči v NHL si zvyknú odkladať puk na pamiatku vtedy, keď dosiahnu nejaký míľnik, napríklad premiérový, alebo jubilejný gól. Teraz však išlo o niečo naozaj výnimočné. Minnesota zvíťazila 6:3, Marián strelil päť gólov a na ten šiesty prihral.
Ráno pred zápasom si na internete pozrel päťgólové predstavenie Rusa Pavla Bureho v semifinálovom stretnutí na ZOH v Nagane v roku 1998. „Povedal som si, že aj ja musím niečo také predviesť. A ono sa mi to podarilo,“ prezradil so svojím typickým šibalským úsmevom. Zo slovenských hokejistov sa v NHL podarilo nastrieľať päť gólov v priebehu šesťdesiatich minút aj Petrovi Bondrovi, ktorý vo februári 1994 zažiaril v drese Washingtonu proti Tampe. Mimochodom prvenstvo v štatistikách NHL patrí Josephovi Malonovi, ktorý v roku 1920 trafil v jednom súboji sedemkrát. Jeho rekord sa však po osemdesiatich siedmich rokoch otriasal. Podľa Pavla Demitru, ktorý Gáboríkovi prihrával na dva z piatich gólov, Marián ďalšie vyložené šance nevyužil a mohol dať aj sedem gólov.
A jeho štatistiky by boli ešte výrazne bohatšie, keby ho tak často netrápili zdravotné problémy. Ani v jednej z doterajších siedmich sezón nenastúpil Gáborík vo všetkých zápasoch. Jeho najväčšou a možno jedinou slabinou sú slabiny. Obrovské zrýchlenie, ktoré dokáže na korčuliach nabrať, vytvára totiž na slabiny neprirodzený tlak.
Špeciálne cviky a najmä poctivá rozcvička pred každým tréningom či zápasom, sú teraz pre slovenského útočníka nevyhnutnosťou. „Počas leta som v príprave zmenil veľa vecí. Zameral som sa najmä na spodnú časť tela. Najdôležitejšie je, aby som bol zdravý. Potom budem môcť hrať na najvyššej úrovni a pomôcť tímu,“ vyhlásil Gáborík pred štartom aktuálnej sezóny, v ktorej je momentálne naším najproduktívnejším hráčom.

MARIÁN GÁBORÍK
Narodený 14. februára 1982 v Trenčíne, odchovanec trenčianskeho hokeja. Meria 186 centimetrov, váži 83 kilogramov. Post: ľavé krídlo. Držanie hokejky: ľavák. Číslo dresu: 10. Prezývka: medzi Slovákmi „Brambor“, v zámorí „Gabby“. Stav: slobodný.
V zámorí sa postupne vypracoval medzi najlepšie platené hviezdy s ročným zárobkom 6,5 milióna dolárov. V roku 2005 financoval stavbu prvého súkromného zimného štadióna na Slovensku MG Rink v Trenčíne. Rýchlosť je jeho doménou aj mimo ľadovej plochy – rád si vychutnáva jazdu na motokárach a rýchlych autách.
.brambor

Na Slovensku má Marián Gáborík prezývku Brambor. Slovenskú extraligu si zahral, keď mal necelých sedemnásť a hneď vo svojej premiére dal gól. O šesť rokov neskôr si opäť obliekol dres Dukly Trenčín spoločne s Mariánom Hossom a Pavlom Demitrom. Kvôli, či skôr vďaka zámorskej výluke sme mohli sledovať azda najlepší hokejový útok posledných rokov a obdivovať hokejovú genialitu Mariána Gáboríka na vlastné oči. V sezóne 2004/2005 napokon Marián stihol za svoj materský klub odohrať 41 zápasov, v ktorých nazbieral 69 bodov za 33 gólov a 36 asistencií.
Na dvanásť stretnutí si potom odskočil do švédskeho Färjestadu a na play off sa opäť vrátil domov. Semifinálová séria Dukly so Slovanom priniesla hokej, o ktorom budeme rozprávať aj svojim vnukom. O najkrajší moment sa postaral práve Gáborík – v oslabení o dvoch hráčov si pre seba ukradol puk, zapol svoje „raketové motory“, prekorčuľoval celú hraciu plochu a všetci len s nemým úžasom sledovali, ako nekompromisne skóroval. Akcia ako z inej planéty s mimozemšťanom Gáboríkom.
Zimomriavky naskakujú aj pri spomienke na otvárací duel našich hokejistov na olympiáde 2006 v Turíne. Bol to fantastický zápas, s excelentným výkonom Mariána Gáboríka, ktorého veľké chvíle prišli za stavu 3:3. V 57. minúte zobral puk pred vlastnou bránkou a po bleskurýchlom prieniku v pozícii pravého krídla našiel medzeru pod vyrážačkou ruského gólmana – 4:3. O tri minúty neskôr, necelých tridsať sekúnd pred koncom, Gáborík definitívne rozhodol, keď z Rusov urobil štatistov na ľavom krídle a lapačka Bryzgalova bola príliš pomalá – 5:3! A zatiaľ čo sa hokejoví odborníci, fanúšikovia i spoluhráči rozplývali nad štýlom hry strelca dvoch nádherných gólov, náš kanonier po zápase lakonicky zahlásil: „Dva góly v ruskej sieti sú zrkadlom štýlu mojej hry. Takto si v NHL zarábam na chlebík.“
Tak ako náš hviezdny tím olympijský turnaj radostne rozbehol, tak smutne ho ukončil – štvrťfinálovou prehrou s Českom. Na prehry a sklamania si už Gáborík v reprezentácii musel zvyknúť. Od roku 2000 sa hralo osem svetových šampionátov. Marián štyri roky vynechal a osud chcel, že z toho trikrát Slovensko vybojovalo medaily. Paradoxne bez Mariána Gáboríka a zhodou okolností aj bez Mariána Hossu. Obaja Mariánovia sa z majstrovstiev sveta zakaždým vracali s prázdnymi rukami. K tomu treba pripočítať rozčarovanie na Svetovom pohári v roku 2004 a už spomínanú olympiádu o dva roky neskôr. Naposledy sme neuspeli minulý rok na majstrovstvách sveta v Rusku. Marián Gáborík bol naším najproduktívnejším hráčom a jedným z najlepších hokejistov celého turnaja, no jeho medailové túžby sa rozplynuli po štvrťfinálovej prehre so Švédskom.
Slovenská reprezentácia má v blízkej budúcnosti pred sebou dve veľké výzvy – už tento rok šampionát v kolíske hokeja Kanade a v roku 2011 doma na Slovensku. To by mala byť silná generácia Gáboríka či Hossu na vrchole svojej kariéry.

Autor je redaktorom Rádia Expres a komentátorom TV Galaxie-sport
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite