Ing. Marián Tkáč, PhD., je neskutočná postavička. Bankár, spisovateľ, publicista, ekonóm, vysokoškolský pedagóg? Tak trošku všetko, a tak trošku...
Niektoré epizódy jeho života sú naozaj bizarné a ťažko pochopiteľné. Na svojej internetovej stránke zverejňuje fotografiu,
na ktorej ako tridsaťsedemročný muž na vatikánskom námestí horlivo naťahuje ruku k pápežovi. Pod fotografiou Tkáč píše, že išlo o „pozvanie pápeža na Slovensko“...
Nuž, cestovať v roku 1986 do Vatikánu chcelo osobnú statočnosť, najmä ak mladý muž pracoval na vysokom poste ministerstva financií. Zvláštne je, že napriek ceste, o ktorej súdruhovia isto vedeli, práve v tom roku Marián Tkáč povýšil – stal sa riaditeľom odboru štátneho rozpočtu MF SSR. Podľa informácií z Ústavu pamäti národa sa však muž toho istého mena, akurát o dva roky neskôr, stal agentom Štátnej bezpečnosti. Podpísať spoluprácu s tajnou políciou v roku 1988 – to je tiež dosť zvláštna úchylka. Tkáč samozrejme odmieta, že ide o jeho osobu, tvrdí, že v zväzkoch je len jeho menovec...
Hviezdne chvíle zažil Marián Tkáč po vzniku Slovenskej republiky. Stal sa viceguvernérom NBS a keďže guvernér zvolený nebol, bol človekom zodpovedajúcim za riskantné oddelenie slovenskej meny. Pohľad na muža v príšernej parochni, ktorý sľuboval silnú korunu, nebol nikdy veľmi presvedčivý.
Dokonca ani pre Vladimíra Mečiara, ktorý do funkcie guvernéra radšej rýchlo inštaloval mladšieho a „proslovensky“ oveľa menej aktívneho Vladimíra Masára.
Viceguvernér Tkáč skončil svoju hviezdnu kariéru už 1. mája 1995, keď zakotvil v archíve NBS. Venoval sa najmä písaniu kníh (12 faktografických a 3 beletristické), písal do pochybného Literárneho týždenníka či mečiarovského Extra S a prednášal na Ekonomickej univerzite. Sám si za meno častejšie píše „spisovateľ“ či „publicista“ ako „bankár“ či „ekonóm“.
Návrat HZDS a SNS do vlády zrejme v Tkáčovi vzbudil opäť nádeje. Ponuka síce nebola bohvieako lukratívna – miesto v Rade STV – ale Tkáč prijal aj túto odrobinku zo stola vládnucej hojnosti. V náhlom šťastí z novej funkcie dokonca pozabudol, že jeho manželka je zamestnankyňou STV (dramaturgička relácie Správy a komentáre). Ale akoby nestačil konflikt záujmov – v médiách sa opäť objavili staronové informácie o spolupráci s ŠtB, a tiež celkom nové informácie o tom, že Marián Tkáč pri písaní vysokoškolských skrípt použil až 70 percent obsahu z inej učebnice. Vedenie Ekonomickej univerzity s ním preto minulý týždeň prerušilo spoluprácu. Takže eštebák a plagiátor?
Ideálny typ do Rady STV.
Niektoré epizódy jeho života sú naozaj bizarné a ťažko pochopiteľné. Na svojej internetovej stránke zverejňuje fotografiu,
na ktorej ako tridsaťsedemročný muž na vatikánskom námestí horlivo naťahuje ruku k pápežovi. Pod fotografiou Tkáč píše, že išlo o „pozvanie pápeža na Slovensko“...
Nuž, cestovať v roku 1986 do Vatikánu chcelo osobnú statočnosť, najmä ak mladý muž pracoval na vysokom poste ministerstva financií. Zvláštne je, že napriek ceste, o ktorej súdruhovia isto vedeli, práve v tom roku Marián Tkáč povýšil – stal sa riaditeľom odboru štátneho rozpočtu MF SSR. Podľa informácií z Ústavu pamäti národa sa však muž toho istého mena, akurát o dva roky neskôr, stal agentom Štátnej bezpečnosti. Podpísať spoluprácu s tajnou políciou v roku 1988 – to je tiež dosť zvláštna úchylka. Tkáč samozrejme odmieta, že ide o jeho osobu, tvrdí, že v zväzkoch je len jeho menovec...
Hviezdne chvíle zažil Marián Tkáč po vzniku Slovenskej republiky. Stal sa viceguvernérom NBS a keďže guvernér zvolený nebol, bol človekom zodpovedajúcim za riskantné oddelenie slovenskej meny. Pohľad na muža v príšernej parochni, ktorý sľuboval silnú korunu, nebol nikdy veľmi presvedčivý.
Dokonca ani pre Vladimíra Mečiara, ktorý do funkcie guvernéra radšej rýchlo inštaloval mladšieho a „proslovensky“ oveľa menej aktívneho Vladimíra Masára.
Viceguvernér Tkáč skončil svoju hviezdnu kariéru už 1. mája 1995, keď zakotvil v archíve NBS. Venoval sa najmä písaniu kníh (12 faktografických a 3 beletristické), písal do pochybného Literárneho týždenníka či mečiarovského Extra S a prednášal na Ekonomickej univerzite. Sám si za meno častejšie píše „spisovateľ“ či „publicista“ ako „bankár“ či „ekonóm“.
Návrat HZDS a SNS do vlády zrejme v Tkáčovi vzbudil opäť nádeje. Ponuka síce nebola bohvieako lukratívna – miesto v Rade STV – ale Tkáč prijal aj túto odrobinku zo stola vládnucej hojnosti. V náhlom šťastí z novej funkcie dokonca pozabudol, že jeho manželka je zamestnankyňou STV (dramaturgička relácie Správy a komentáre). Ale akoby nestačil konflikt záujmov – v médiách sa opäť objavili staronové informácie o spolupráci s ŠtB, a tiež celkom nové informácie o tom, že Marián Tkáč pri písaní vysokoškolských skrípt použil až 70 percent obsahu z inej učebnice. Vedenie Ekonomickej univerzity s ním preto minulý týždeň prerušilo spoluprácu. Takže eštebák a plagiátor?
Ideálny typ do Rady STV.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.