Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Premeny literatúry

.časopis .literatúra

Vysokoškolský pedagóg Zoltán Rédey vo svojej siedmej knihe nadväzuje na publikáciu z

Vysokoškolský pedagóg Zoltán Rédey vo svojej siedmej knihe nadväzuje na publikáciu z roku 2005. V nej skúmal slovenskú poéziu, jeho aktuálna kniha je venovaná próze.


Zoltán Rédey je vynikajúci interpret, ktorý vybrané diela súčasnej literatúry neponíma len v úzkom rámci samotného skúmaného textu, ale dáva ich do širšieho kontextu – historického, druhového i žánrového. Popritom prináša aj citácie z hodnotiacich štúdií iných literárnych vedcov, čím jeho text nadobúda väčšiu hutnosť i možnosť objektívnejšie sa zorientovať vo všetkých generáciách dnešných slovenských prozaikov.
Podoby súčasného slovenského románu, ktorý je podľa neho „nateraz skôr v ústraní“ dokumentuje na tvorbe Dušana Mitanu, Stanislava Rakúsa, Viliama Klimáčka, Ivana Štrpku a Pavla Vilikovského. Tri rôzne podoby noviel predstavujú pre Rédeya Peter Pišťanek, Ján Johanides a Daniela Kapitáňová, pričom za dominantný žáner súčasnej slovenskej prózy pokladá poviedku (Balla, Pavol Rankov, Tomáš Horváth a literárna súťaž Poviedka). Neobišiel ani menšinovú literatúru, skúmajúc stredoeurópsky kontext spolu s Lajosom Grendelom a nostalgický mýtus stredoeurópskej minulosti s predčasne zosnulým debutantom Alfonzom Talamonom.



Zoltán Rédey sa sústreďuje na problém, „ako sa v dielach uvedených prozaikov odráža proces spoločenskej transformácie od novembrového prelomu po aktuálnu súčasnosť“. Stavia si otázku, „kto utvára profil literárnej súčasnosti na Slovensku?“, a súčasne robí prehľad najaktuálnejšieho stavu prozaickej tvorby. Stručný prierezový náčrt (názov prvej kapitoly knihy) je v skutočnosti podrobným obrazom literatúry, ktorá vznikla po novembri 1989. V tejto rozsiahlej štúdii sú vedľa seba hodnoty i gýče, populárna i tzv. vážna, umelecká literatúra. Rédey všetky svoje tvrdenia, uznávania i zaznávania vysvetľuje, pomenúva a zdôvodňuje. Vari nikde inde nenájdeme v takejto prehľadnej, odbornej, zainteresovanej podobe toľko informácií o celej tvorbe slovenských prozaikov, tvoriacich či debutujúcich od roku 1990. Próza v porovnaní s poéziou je „schopná podať ucelenejšie svedectvo aj o civilizačno-kultúrnej realite.“ Túto schopnosť prózy ako prvý v súčasnej slovenskej literatúre využil Peter Pišťanek a stal sa priekopníkom „ponovembrového spoločenského románu“. O prvých rokoch tretieho tisícročia, respektíve 21. storočia hovorí Rédey ako o „pociťovanej kríze románu“.
Ostatné kapitoly publikácie sú venované jednotlivým autorom a ich prozaickej tvorbe. Rédeyova kniha „nie je, nechce a ani nemá byť úplným a podrobným, vyčerpávajúcim prehľadom či katalógom, nebodaj kompletným zoznamom domácej prozaickej tvorby tohto obdobia, všetkého, čo v týchto rokoch v rámci slovenskej prózy vyšlo. Ide skôr o naznačenie najmarkantnejších vývinových i výrazových tendencií a symptomatických javov domácej prózy – so zreteľom na problematiku civilizačno-kultúrnych procesov“. Rédey rieši i stále sprítomňovanú otázku komerčného úspechu umeleckých (literárnych) výtvorov, hovorí o masovom čitateľskom vkuse, o rebríčkoch a anketách najpredávanejších titulov i o pojme aktuálna či súčasná literatúra. Tu treba spomenúť Rédeyovo hodnotenie disidentskej, samizdatovej literatúry, osobitne tvorby Dominika Tatarku, ktorého súborné dielo ani monografia o ňom doteraz nevyšli. Zaujímavo predstavuje i ďalší civilizačno-kultúrny trend, a to feminizmus či „ženské písanie“.
Osobitne treba zdôrazniť výber autorov a diel, z ktorých väčšinu nenájdeme nikde takto do hĺbky a sústredene analyzovaných. Zoltán Rédey totiž rozumie nielen umeleckému textu, ale prejavuje aj svoju znalosť teórie umenia, literatúry, filozofie, histórie i politických a ekonomických pohybov po roku 1989. Tak orientoval aj svoju knihu, v ktorej podal náčrt vývinu slovenskej prózy v rokoch 1990 – 2006. „Napokon, rok 1989 je predovšetkým politicko-historickým medzníkom, prelomovým rokom práve z hľadiska zmeny režimu, ktorý je predpokladom a začiatkom následných civilizačno-kultúrnych premien“.

Autorka je literárna kritička.

Zoltán  Rédey: Súčasná slovenská próza v kontexte civilizačno-kultúrnych premien, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF, Nitra 2007

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite