Patril medzi tzv. ortodoxných pamiatkarov. O záchranu bratislavských pamiatok bojoval za socializmu aj po ňom. V jednej chvíli pochopil, že o pamiatkach rozhodujú najmä politici. Preto vstúpil do politiky. Dnes je starostom Starého Mesta, ale rýchlo zistil, že ani z tejto pozície toho veľa nezachráni. Nie je mu to jedno. Andrej Petrek.
.študovali ste architektúru, ale stal sa z vás pamiatkar. Prečo?
K pamiatkarom som sa dostal krátko pred promóciou. Uvoľnilo sa miesto na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, tak som nastúpil. Neskôr, keď tu vzniklo oddelenie technických pamiatok, stal som sa jeho vedúcim. Bavilo ma to a prácu som bral ako predĺžené štúdium.
.nebolo chránenie pamiatok za socializmu bojom s veternými mlynmi?
Kolegovia zo zahraničia nám závideli. Ak sa vraj rozhodneme, že je niečo pamiatkou, tak s tým nie je žiadny problém. Nechápali, že u nás sa v tom čase rozhodovalo o pamiatkach politicky. Samozrejme, totalitný režim mal niečo do seba. Keď sa rozhodovalo, tak vlastníci a občania nemohli do tohto procesu nijako vstúpiť. Preto padali aj také rozhodnutia, ako zbúranie synagógy, Podhradia a podobne. Neuveriteľné bolo aj to, že my pamiatkari sme boli hodnotení nie podľa toho, čo robíme na záchranu pamiatok, ale podľa množstva preinvestovaných peňazí.
.ako vedúci oddelenia technických pamiatok, čo ste navrhli v Bratislave chrániť?
Napríklad všetky tie čerstvo asanované pamiatky v dnešnom areáli Kablovky. Ani vtedy sa však tieto objekty nedostali na zoznam chránených pamiatok. Nepodarilo sa nám to presadiť. Vtedy platilo, že ak organizácia, ktorá v tej nehnuteľnosti sídlila, nesúhlasila s vyhlásením za pamiatku, tak sa to jednoducho nedalo.
.čo vám prešlo?
Vodárne, prvá stanica konskej železnice, tabaková továreň na Mýtnej ulici, niektoré mlyny a niekoľko objektov z areálu plynární. Plynári boli už vtedy veľmi osvietení a uvedomovali si historickú hodnotu týchto vecí. Nakoniec, Bratislava bola prvým mestom v Uhorsku s plynovým osvetlením.
.čo ste robili po novembri 1989?
Po zmene režimu som krátko pracoval na národnom výbore. Z tejto pozície som zrušil Mestskú správu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a vytvoril som z nej dve organizácie. Paming ako inžiniersko-investičnú zložku na to „míňanie“ peňazí a Pamiatkový ústav ochrany pamiatok.
.ako ste sa dostali do politiky?
Pochopil som, že o kultúrnych pamiatkach do značnej miery rozhodujú páni, ktorí sedia v úradoch a v mestskom parlamente. Už v roku 1990 som sa stal poslancom za Staré Mesto. Starostkou vtedy bola Miloslava Zemková, moja kolegyňa z mestskej správy pamiatok. Naším kolegom bol aj vtedajší minister kultúry Ladislav Snopko.
.pamiatkarom bol aj prvý bratislavský primátor Peter Kresánek?
On nebol pracovníkom mestskej správy. Spočiatku nás práve on kritizoval, že sme málo akční. Ja si zase myslím, že z pozície primátora mohol vtedy presadiť iné riešenie Zámockej ulice, ako je tam dnes. Začiatkom deväťdesiatych rokov bola veľká šanca oživiť celé Podhradie. Verejnosť, občianska aj odborná, sa vtedy prikláňala k obnoveniu štátnej mestskej pamiatkovej rezervácie.
.zlyhalo to len na osobe primátora?
V tom čase bol aj nedostatok investorov. Tí, ktorí sa prví hlásili a mali záujem na území mesta niečo financovať, boli väčšinou rôzni dobrodruhovia zo Západu.
.kedy ste sa stali členom politickej strany?
Ja som bol ešte pre Novembrom členom Strany slovenskej obrody. Ako vedúci oddelenia som podľa vtedajších pravidiel mal byť nomenklatúrnym kádrom. Odmietol som členstvo v komunistickej strane, a prijal som ponuku od Strany obrody. Od komunistov som už mal pokoj. Pikantné bolo, že na mestskej správe ochrany pamiatok bolo členov Strany obrody viac ako komunistov.
.po revolúcií ste z tej strany vystúpili?
Áno. Naivne som si myslel, že členstvo v politickej strane už nie je dôležité, že ideme budovať občiansku spoločnosť. Keď som pochopil, že to tak nie je, vstúpil som do Demokratickej strany. Tam som doteraz, aj keď DS je už súčasťou SDKÚ.
.čo ste si mysleli, keď z DS odchádzala skupina, ktorá neskôr založila OKS?
Zazlieval som im to. Nezdalo sa mi štandardné, aby politici, ktorí neuspejú v straníckom súboji, odchádzali zo strany a zakladali nový subjekt. Bol som presvedčený, že mali zostať v DS. Bol som rád, že Ján Langoš tam zostal.
.nemali ste problém s fúziou DS s SDKÚ?
Boli sme prehlasovaní. Nie je tajomstvo, že som s väčšinou Staromešťanov až do poslednej chvíle bojoval proti fúzii. Ale keď sa tak už stalo, rozhodli sme sa ostať.
.neprevalcovali vás tu v Starom meste štruktúry SDKÚ?
Nie. Ja som tu bol predsedom DS a po fúzii som stal predsedom SDKÚ-DS. Bývalí členovia DS sú zastúpení aj v predsedníctve. Fungujeme v mieri, aj keď, ako v každej strane, aj u nás sú členovia s rôznymi záujmami.
.boli ste istý čas hlavným architektom Starého Mesta. Napĺňala vás táto funkcia?
Bolo to neštandardné riešenie. Bol som poslancom Starého Mesta a s vtedajším starostom Ďurkovským som sa dohodol, že jedno volebné obdobie budem aj hlavným architektom. Potom som sa nakrátko vrátil na Mestský úrad ochrany pamiatok, ale ten úrad bol už niekde inde, tak som radšej robil poradcu pánu Ďurkovskému.
.hovoríme o období, keď primátorom bol Jozef Moravčík, už nie pamiatkar, ale politik, právnik – a človek nepochádzajúci z Bratislavy. Aký bol?
Viete, už Matej Bel kedysi povedal, že nie je šťastie, keď starosta nepochádza z tej obce, ktorú riadi. Myslím si, že je prirodzené a správne, keď primátor je aj rodený mešťan. To je napríklad primátor Ďurkovský. Môžem s ním v mnohých veciach nesúhlasiť – nepáči sa mi napríklad úprava Hlavného námestia – ale vo väčšine zásadných vecí si rozumieme.
.najväčšou prehrou Bratislavy z 90. rokov je podľa vás Zámocká ulica?
Bola to šanca, ktorá sa už nevráti. Zámocká ulica je prehra pamiatkarov, architektov a v konečnom dôsledku aj investora.
.obyvatelia Starého Mesta vás zvolili do funkcie starostu – možno ani nie kvôli vašej straníckej príslušnosti – ako skôr preto, že ste známy ochranca pamiatok. A toto obdobie, keď sa v Bratislave intenzívne stavia, potrebuje aj pohľad pamiatkara. Môžete však ako starosta ovplyvniť to, čo sa tu stavia?
Jediný nástroj, ktorý máme, je územno-plánovacia dokumentácia. Územné plány zón, to je dokument, ktorý je spracovaný s mierkou 1:1 000, takže možno regulovať každú parcelu: mieru zastavanosti, stavebnú čiaru, stavebný objem, funkčný objem.
.najcitlivejšou kauzou je dnes asi výstavba nových objektov v časti Podhradia zvanom Vydrica. Ako je to tam s územným plánom?
V prípade Vydrice je už tento plán prerokovaný a schválený.
.ale asi nehovorí o tom, či tam má byť historizujúca, alebo moderná architektúra.
Nie, k architektúre sa nevyjadruje, bohužiaľ. Pre mňa by bolo veľmi príjemné, keby som sa mohol vyjadrovať k architektúre, keby som mohol povedať: toto tu nebude, lebo to sa mi nepáči. Ale v demokratickom svete ten systém takto nefunguje. Sú krajiny, kde sa v opodstatnených prípadoch postaví model budúcej budovy 1:1, aby bolo jasné, ako bude pôsobiť, sú krajiny, kde je regulácia podstatne menšia. Ale my Európania sme zvyknutí na mestá, ktoré majú svoje pravidlá a jasne postavené regulatívy, fungovalo to tak už v stredoveku, dokonca aj v antike.
.regulácia ešte neznamená dobré architektonické riešenie.
Samozrejme, ale môže uchrániť obec pred zlým urbanistickým riešením.
.nemôžete zo svojej funkcie ovplyvniť to, čo sa postaví na Vydrici či na Kamennom námestí, ale ľudia to budú aj tak vnímať tak, že toto sa postavilo za Ďurkovského a Petreka. Takže čo môžete reálne robiť?
Môžem hovoriť s investormi, snažiť sa ich presvedčiť, hovoriť im o hodnotách územia, ale ako poznám investorov – je to problém.
.v prípade Vydrice investor vypísal medzinárodnú súťaž, čiže istá garancia kvalitnej architektúry tam je.
Áno, a nemusel to ani urobiť, ale územná regulácia Vydrice sa, bohužiaľ, schvaľovala v čase, keď na toto územie neboli právoplatné zásady pamiatkovej starostlivosti. Samozrejme, sú v nej zapracované aj stanoviská pamiatkarov, ale predstavy ľudí z Mestského ústavu na ochranu pamiatok boli iné: chceli tam mať zadefinovanú aj strešnú krajinu, chceli hmoty v inej mierke. Ich predstavy neboli premietnuté do regulácie, zamietol ich Slovenský pamiatkový úrad.
.vám to stanovisko mestských pamiatkarov bolo asi bližšie.
To mi bolo podstatne bližšie, jednak sú to moji bývalí kolegovia, a jednak sme už mali viackrát spory s ústredným pamiatkovým úradom. Vyčítali nám napríklad, že vytvárame kópiu Vincentiho ateliéru, že je to nepravdivé, vytvárame umelú pamiatku, ktorá už zanikla. Ja si stále myslím, že to bolo správne riešenie.
.čiže vy chcete na Vydrici zachovať najmä pamiatkarske hodnoty. Ale architekti hovoria, že sa netreba báť dobrej modernej architektúry aj v takomto priestore.
Ak je to pamiatková rezervácia, tak by podľa mňa mala byť obnovovaná nielen v urbanizme, ale aj v hmotách, ktoré sa tam postavia. Boľševik bol nedôsledný: Podhradie zbúral, ale nepokladal za dôležité zrušiť jeho pamiatkovú ochranu. Na tom území existuje ešte niekoľko kultúrnych hodnôt: je tam pár kúrií, ľadové jamy, zvyšky základov najsevernejšie postaveného minaretu, archeologické nálezy, ale prežíva tam aj akási „nehmotná pamiatkarska hodnota“ – vďaka tým, ktorí si to územie pamätajú.
.tá sa však vytráca. Pre väčšinu Bratislavčanov je to len nevzhľadné spustnuté miesto.
Áno, ja som už chvost generácie, ktorá zažila Cukrmandl a Vydricu. Mojim deťom to už nepovie nič.
.takže čo s tým?
Z tohto hľadiska už je naozaj neobhájiteľné, aby sme tam išli podľa Frechových grafík alebo na základe starých fotografií budovať niečo, čo by pripomínalo zaniknutú architektúru.
.hlavný architekt Bratislavy Štefan Šľachta, ale aj viacerí architekti a teoretici architektúry, hovoria, že kvalitná moderná architektúra môže byť pre to územie väčším prínosom ako historizujúci štýl. Vy máte s týmto názorom architektov vážny problém?
Svojho času bola téma Podhradia zadaná pre mladých európskych urbanistov a zvíťazili talianski tvorcovia s projektom Mosty, ktorí navrhovali tri objekty postavené kolmo na skalu, smerujúce k Dunaju na zelenej ploche. Podľa mňa to bol architektonicky veľmi silný návrh, výborné riešenie. Jediné, čo mi na ňom prekážalo, že je to na území, ku ktorému ja mám citovú väzbu.
.to je skôr nostalgický ako profesionálny prístup, nie?
Istotne, z urbanistického hľadiska dá sa to riešiť aj v úplne súdobej architektúre a nedá sa vylúčiť, že to bude napokon úplne organicky zapojená časť mesta, fungujúca spolu so zvyškom historického mesta. Ale pre mňa je to už navždycky strata. Ja sa s tým budem vyrovnávať veľmi ťažko a je mi jasné, že proti tomu nemôžem nič zmysluplné podniknúť.
.len hovoriť do duše investorovi, ak je ochotný počúvať.
Ale tento investor je ochotný načúvať, rokuje s pánom primátorom, aj ja som sa s ním stretol viackrát, bol som do súťaže prizvaný ako expert. A investor mi povedal: pozrite sa, v medzinárodnej súťaži nebol ani jediný návrh toho typu, o ktorom hovoríte vy. Žiadne šikmé striešky, dvorčeky, s takýmto názorom dnes už nikto nepríde. My sme investori, investovali sme do hľadania najlepšieho riešenia čas aj peniaze, chceme vybudovať niečo, čo bude dobré a verejnosť to prijme. Ale komu to máme nechať nakresliť?
.ako si vysvetľujete vy, že prišli len návrhy na moderné riešenie na dostavbu Podhradia?
Zrejme je taká doba.
.takže už nie sú architekti, ktorým by bola blízka predstava šikmých striešok a dvorčekov?
Neviem o žiadnych, čo by to robili. Ale nie je ani objednávka, u nás sa to prosto nerobí. Som presvedčený, že moji kolegovia z Mestského ústavu na ochranu pamiatok by to boli schopní tak nakresliť. Ale oni sa na súťaži nezúčastnili.
.nehovoríme asi o replikách pôvodných stavieb.
Nie, to by nebola cesta. Sú to zaniknuté architektúry, ktoré ani nemáme podrobne zdokumentované. Vincentiho ateliér bol iný prípad, tam bolo možné sňať formy z pôvodných štukových prvkov. Budovať stavbu iba podľa fotiek štýlom, aby sa na tú pôvodnú čo najviac podobala, to by bolo asi falošné. Ale myslím si, že je možné aj súdobými architektonickými možnosťami pripomenúť atmosféru toho zaniknutého mesta. To je moja predstava o dobrom novotvare.
.ani ako starosta ju však nemáte možnosť presadiť.
Nemôžem v tom spraviť prakticky nič. A to sa zle vysvetľuje občanom, pripomínajú mi, že som z pamiatkarských kruhov, mnohí si však stále neuvedomujú rozdiel medzi samosprávou a štátnou správou, mnohí si ešte stále myslia, že som nejaký predseda národného výboru, ktorý keď zdvihne telefón, tak sa vec urobí podľa mojich predstáv a môjho chcenia. To je ten boľševik hlboko v nás.
.podobne to asi bolo v prípade zbúrania starej Kablovky. Vy ste kedysi túto budovu ako pamiatkar navrhovali do zoznamu kultúrnych pamiatok, ale nepodarilo sa vám presadiť to. Ani ako starosta ste nič nemohli.
Vo vzťahu k iným subjektom som občan ako ktokoľvek iný. Prišiel som sa v tú sobotu pozrieť na búranie Kablovky, ale teoreticky ma do toho areálu ani nemuseli vpustiť.
.ale dostali ste sa tam.
Áno, investor mi umožnil aj zápis do stavebného denníka, hoci nemám na to z hľadiska legislatívy nárok. Vyzval som ich, aby zastavili búracie práce. Ale bol som len občan ako ktokoľvek iný, a tak s mojou výzvou aj naložili.
.nie ste z toho frustrovaný?
Nie je mi to jedno, a nie je to ani príjemný pocit. Ale mám dosť silne vybudované právne vedomie a viem, čo môžem, a kde už prekračujem svoju kompetenciu. Keď chceme budovať právny štát, tak tie kompetencie musíme ctiť všetci. Na rozdiel od občianskych iniciatív, ktoré môžu robiť všetko, čo nemajú zákonom zakázané, ja môžem ako reprezentant – v tomto prípade štátnej správy prenesenej na samosprávu (ide o stavebný úrad) – urobiť len to, čo mi zákon umožňuje. Musím sa správať ako štátna správa – a tá nemá právo na názor.
.ako to vyzerá s Kamenným námestím, kde investor plánoval zbúranie hotela Kyjev aj budovy Tesca?
Momentálne je ten projekt v útlme. Aj primátor mesta dal investorovi jasne najavo, že jeho koncept nie je cez mesto priechodný. Ale dôležité je, že v tomto prípade je schválený a potvrdený územný plán zóny a ten vylučuje riešenie, ktoré si investor predstavoval. Musel by teda dosiahnuť zmenu územného plánu a na to potrebuje súhlas zastupiteľstva.
.čo nie je celkom vylúčené.
Samozrejme, ak si investor presadí, prelobuje svoje riešenie, plán sa môže zmeniť.
.v tomto prípade teda nebola samospráva celkom bezmocná, mala možnosť presadiť svoju predstavu.
...a tú využila.
.a váš osobný názor: mal by sa zbúrať Matušíkov Kyjev aj Tesco a postaviť tam niečo iné?
Ja nie som zástancom koncepcie pána architekta Matušíka, aj keď za svoj návrh dostal svojho času najvyššie vyznamenanie, to bola vtedy Jurkovičova cena. Budova bývalého Priora je určite najkrajší Prior na Slovensku. Ale je to urbanistický prístup, proti ktorému som ja bol vždy nastavený. Zlikvidoval Špitálsku ulicu, vnútrobloky, Dunajskú ulicu a nahradil ju solitérmi. To nie je Matušíkova chyba. Taká bola doba, v šesťdesiatych rokoch sa takto stavalo v duchu filozofie Le Corbusiera.
.za aký návrh by ste boli vy?
Za doplnenie Špitálskej ulice, teda vrátiť to do pôvodnej mierky.
.územný plán to pripúšťa?
Viac-menej je tam táto možnosť. Viete, keď som skončil architektúru, mal som veľký sen.
.aký?
Tak ako sa nanovo postavila vojnou zbúraná Varšava, tak som si myslel, že by sme si aspoň v tom Starom Meste mohli postaviť niektoré časti nanovo.
.to nie je názor, ktorý by bol dnes medzi architektmi populárny.
Aj medzi architektmi sú rôzne názory. Ale ja som asi v skutočnosti nikdy celkom architektom nebol, považujem sa za urbanistu.
.bratislavské Staré Mesto sa výrazne zmenilo a najmä v lete je to jedna veľká reštaurácia. Cítite sa tam dobre?
Teším sa, že sa do Starého Mesta vrátil život. Ja si ešte pamätám Korzo, ktoré fungovalo, a potom vymrelo. Dnes je tam opäť kypiaci život, ktorý je čoraz ťažšie regulovať. Robíme teraz pokus na zmenu reštauračných sedení, ktorý by mal mierne upokojiť to prebujnené uličné krčmovanie. Malo by to byť usporiadanejšie.
.neostane historické mesto turistom a Bratislavčania si nájdu na korzovanie iné miesta, napríklad Aupark?
To je problém každého väčšieho mesta, ale naše Staré mesto je malilinké a má dosť vzácny imidž. Viacerí hovoria, že je tu stredomorská atmosféra, pohoda ľudí sediacich na uliciach skoncentrovaná na malej ploche – a pritom tak vysoko na severe.
.máte v Bratislave nejaké miesto, kde najviac cítite genius loci historickej Bratislavy?
Ja ju mám rád celú. Napriek všetkému.
.študovali ste architektúru, ale stal sa z vás pamiatkar. Prečo?
K pamiatkarom som sa dostal krátko pred promóciou. Uvoľnilo sa miesto na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, tak som nastúpil. Neskôr, keď tu vzniklo oddelenie technických pamiatok, stal som sa jeho vedúcim. Bavilo ma to a prácu som bral ako predĺžené štúdium.
.nebolo chránenie pamiatok za socializmu bojom s veternými mlynmi?
Kolegovia zo zahraničia nám závideli. Ak sa vraj rozhodneme, že je niečo pamiatkou, tak s tým nie je žiadny problém. Nechápali, že u nás sa v tom čase rozhodovalo o pamiatkach politicky. Samozrejme, totalitný režim mal niečo do seba. Keď sa rozhodovalo, tak vlastníci a občania nemohli do tohto procesu nijako vstúpiť. Preto padali aj také rozhodnutia, ako zbúranie synagógy, Podhradia a podobne. Neuveriteľné bolo aj to, že my pamiatkari sme boli hodnotení nie podľa toho, čo robíme na záchranu pamiatok, ale podľa množstva preinvestovaných peňazí.
.ako vedúci oddelenia technických pamiatok, čo ste navrhli v Bratislave chrániť?
Napríklad všetky tie čerstvo asanované pamiatky v dnešnom areáli Kablovky. Ani vtedy sa však tieto objekty nedostali na zoznam chránených pamiatok. Nepodarilo sa nám to presadiť. Vtedy platilo, že ak organizácia, ktorá v tej nehnuteľnosti sídlila, nesúhlasila s vyhlásením za pamiatku, tak sa to jednoducho nedalo.
.čo vám prešlo?
Vodárne, prvá stanica konskej železnice, tabaková továreň na Mýtnej ulici, niektoré mlyny a niekoľko objektov z areálu plynární. Plynári boli už vtedy veľmi osvietení a uvedomovali si historickú hodnotu týchto vecí. Nakoniec, Bratislava bola prvým mestom v Uhorsku s plynovým osvetlením.
.čo ste robili po novembri 1989?
Po zmene režimu som krátko pracoval na národnom výbore. Z tejto pozície som zrušil Mestskú správu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a vytvoril som z nej dve organizácie. Paming ako inžiniersko-investičnú zložku na to „míňanie“ peňazí a Pamiatkový ústav ochrany pamiatok.
.ako ste sa dostali do politiky?
Pochopil som, že o kultúrnych pamiatkach do značnej miery rozhodujú páni, ktorí sedia v úradoch a v mestskom parlamente. Už v roku 1990 som sa stal poslancom za Staré Mesto. Starostkou vtedy bola Miloslava Zemková, moja kolegyňa z mestskej správy pamiatok. Naším kolegom bol aj vtedajší minister kultúry Ladislav Snopko.
.pamiatkarom bol aj prvý bratislavský primátor Peter Kresánek?
On nebol pracovníkom mestskej správy. Spočiatku nás práve on kritizoval, že sme málo akční. Ja si zase myslím, že z pozície primátora mohol vtedy presadiť iné riešenie Zámockej ulice, ako je tam dnes. Začiatkom deväťdesiatych rokov bola veľká šanca oživiť celé Podhradie. Verejnosť, občianska aj odborná, sa vtedy prikláňala k obnoveniu štátnej mestskej pamiatkovej rezervácie.
.zlyhalo to len na osobe primátora?
V tom čase bol aj nedostatok investorov. Tí, ktorí sa prví hlásili a mali záujem na území mesta niečo financovať, boli väčšinou rôzni dobrodruhovia zo Západu.
| Ing. arch. Andrej Petrek sa narodil v roku 1958 v Bratislave. Vyštudoval urbanizmus, pracoval na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti, riadil Mestský ústav ochrany pamiatok, bol hlavným architektom Starého Mesta. Od roku 2006 je jeho starostom. Bol členom Demokratickej strany, dnes SDKÚ. |
Ja som bol ešte pre Novembrom členom Strany slovenskej obrody. Ako vedúci oddelenia som podľa vtedajších pravidiel mal byť nomenklatúrnym kádrom. Odmietol som členstvo v komunistickej strane, a prijal som ponuku od Strany obrody. Od komunistov som už mal pokoj. Pikantné bolo, že na mestskej správe ochrany pamiatok bolo členov Strany obrody viac ako komunistov.
.po revolúcií ste z tej strany vystúpili?
Áno. Naivne som si myslel, že členstvo v politickej strane už nie je dôležité, že ideme budovať občiansku spoločnosť. Keď som pochopil, že to tak nie je, vstúpil som do Demokratickej strany. Tam som doteraz, aj keď DS je už súčasťou SDKÚ.
.čo ste si mysleli, keď z DS odchádzala skupina, ktorá neskôr založila OKS?
Zazlieval som im to. Nezdalo sa mi štandardné, aby politici, ktorí neuspejú v straníckom súboji, odchádzali zo strany a zakladali nový subjekt. Bol som presvedčený, že mali zostať v DS. Bol som rád, že Ján Langoš tam zostal.
.nemali ste problém s fúziou DS s SDKÚ?
Boli sme prehlasovaní. Nie je tajomstvo, že som s väčšinou Staromešťanov až do poslednej chvíle bojoval proti fúzii. Ale keď sa tak už stalo, rozhodli sme sa ostať.
.neprevalcovali vás tu v Starom meste štruktúry SDKÚ?
Nie. Ja som tu bol predsedom DS a po fúzii som stal predsedom SDKÚ-DS. Bývalí členovia DS sú zastúpení aj v predsedníctve. Fungujeme v mieri, aj keď, ako v každej strane, aj u nás sú členovia s rôznymi záujmami.
.boli ste istý čas hlavným architektom Starého Mesta. Napĺňala vás táto funkcia?
Bolo to neštandardné riešenie. Bol som poslancom Starého Mesta a s vtedajším starostom Ďurkovským som sa dohodol, že jedno volebné obdobie budem aj hlavným architektom. Potom som sa nakrátko vrátil na Mestský úrad ochrany pamiatok, ale ten úrad bol už niekde inde, tak som radšej robil poradcu pánu Ďurkovskému.
.hovoríme o období, keď primátorom bol Jozef Moravčík, už nie pamiatkar, ale politik, právnik – a človek nepochádzajúci z Bratislavy. Aký bol?
Viete, už Matej Bel kedysi povedal, že nie je šťastie, keď starosta nepochádza z tej obce, ktorú riadi. Myslím si, že je prirodzené a správne, keď primátor je aj rodený mešťan. To je napríklad primátor Ďurkovský. Môžem s ním v mnohých veciach nesúhlasiť – nepáči sa mi napríklad úprava Hlavného námestia – ale vo väčšine zásadných vecí si rozumieme.
.najväčšou prehrou Bratislavy z 90. rokov je podľa vás Zámocká ulica?
Bola to šanca, ktorá sa už nevráti. Zámocká ulica je prehra pamiatkarov, architektov a v konečnom dôsledku aj investora.
.obyvatelia Starého Mesta vás zvolili do funkcie starostu – možno ani nie kvôli vašej straníckej príslušnosti – ako skôr preto, že ste známy ochranca pamiatok. A toto obdobie, keď sa v Bratislave intenzívne stavia, potrebuje aj pohľad pamiatkara. Môžete však ako starosta ovplyvniť to, čo sa tu stavia?
Jediný nástroj, ktorý máme, je územno-plánovacia dokumentácia. Územné plány zón, to je dokument, ktorý je spracovaný s mierkou 1:1 000, takže možno regulovať každú parcelu: mieru zastavanosti, stavebnú čiaru, stavebný objem, funkčný objem.
.najcitlivejšou kauzou je dnes asi výstavba nových objektov v časti Podhradia zvanom Vydrica. Ako je to tam s územným plánom?
V prípade Vydrice je už tento plán prerokovaný a schválený.
.ale asi nehovorí o tom, či tam má byť historizujúca, alebo moderná architektúra.
Nie, k architektúre sa nevyjadruje, bohužiaľ. Pre mňa by bolo veľmi príjemné, keby som sa mohol vyjadrovať k architektúre, keby som mohol povedať: toto tu nebude, lebo to sa mi nepáči. Ale v demokratickom svete ten systém takto nefunguje. Sú krajiny, kde sa v opodstatnených prípadoch postaví model budúcej budovy 1:1, aby bolo jasné, ako bude pôsobiť, sú krajiny, kde je regulácia podstatne menšia. Ale my Európania sme zvyknutí na mestá, ktoré majú svoje pravidlá a jasne postavené regulatívy, fungovalo to tak už v stredoveku, dokonca aj v antike.
.regulácia ešte neznamená dobré architektonické riešenie.
Samozrejme, ale môže uchrániť obec pred zlým urbanistickým riešením.
.nemôžete zo svojej funkcie ovplyvniť to, čo sa postaví na Vydrici či na Kamennom námestí, ale ľudia to budú aj tak vnímať tak, že toto sa postavilo za Ďurkovského a Petreka. Takže čo môžete reálne robiť?
Môžem hovoriť s investormi, snažiť sa ich presvedčiť, hovoriť im o hodnotách územia, ale ako poznám investorov – je to problém.
.v prípade Vydrice investor vypísal medzinárodnú súťaž, čiže istá garancia kvalitnej architektúry tam je.
Áno, a nemusel to ani urobiť, ale územná regulácia Vydrice sa, bohužiaľ, schvaľovala v čase, keď na toto územie neboli právoplatné zásady pamiatkovej starostlivosti. Samozrejme, sú v nej zapracované aj stanoviská pamiatkarov, ale predstavy ľudí z Mestského ústavu na ochranu pamiatok boli iné: chceli tam mať zadefinovanú aj strešnú krajinu, chceli hmoty v inej mierke. Ich predstavy neboli premietnuté do regulácie, zamietol ich Slovenský pamiatkový úrad.
.vám to stanovisko mestských pamiatkarov bolo asi bližšie.
To mi bolo podstatne bližšie, jednak sú to moji bývalí kolegovia, a jednak sme už mali viackrát spory s ústredným pamiatkovým úradom. Vyčítali nám napríklad, že vytvárame kópiu Vincentiho ateliéru, že je to nepravdivé, vytvárame umelú pamiatku, ktorá už zanikla. Ja si stále myslím, že to bolo správne riešenie.
.čiže vy chcete na Vydrici zachovať najmä pamiatkarske hodnoty. Ale architekti hovoria, že sa netreba báť dobrej modernej architektúry aj v takomto priestore.
Ak je to pamiatková rezervácia, tak by podľa mňa mala byť obnovovaná nielen v urbanizme, ale aj v hmotách, ktoré sa tam postavia. Boľševik bol nedôsledný: Podhradie zbúral, ale nepokladal za dôležité zrušiť jeho pamiatkovú ochranu. Na tom území existuje ešte niekoľko kultúrnych hodnôt: je tam pár kúrií, ľadové jamy, zvyšky základov najsevernejšie postaveného minaretu, archeologické nálezy, ale prežíva tam aj akási „nehmotná pamiatkarska hodnota“ – vďaka tým, ktorí si to územie pamätajú.
.tá sa však vytráca. Pre väčšinu Bratislavčanov je to len nevzhľadné spustnuté miesto.
Áno, ja som už chvost generácie, ktorá zažila Cukrmandl a Vydricu. Mojim deťom to už nepovie nič.
.takže čo s tým?
Z tohto hľadiska už je naozaj neobhájiteľné, aby sme tam išli podľa Frechových grafík alebo na základe starých fotografií budovať niečo, čo by pripomínalo zaniknutú architektúru.
.hlavný architekt Bratislavy Štefan Šľachta, ale aj viacerí architekti a teoretici architektúry, hovoria, že kvalitná moderná architektúra môže byť pre to územie väčším prínosom ako historizujúci štýl. Vy máte s týmto názorom architektov vážny problém?
Svojho času bola téma Podhradia zadaná pre mladých európskych urbanistov a zvíťazili talianski tvorcovia s projektom Mosty, ktorí navrhovali tri objekty postavené kolmo na skalu, smerujúce k Dunaju na zelenej ploche. Podľa mňa to bol architektonicky veľmi silný návrh, výborné riešenie. Jediné, čo mi na ňom prekážalo, že je to na území, ku ktorému ja mám citovú väzbu.
.to je skôr nostalgický ako profesionálny prístup, nie?
Istotne, z urbanistického hľadiska dá sa to riešiť aj v úplne súdobej architektúre a nedá sa vylúčiť, že to bude napokon úplne organicky zapojená časť mesta, fungujúca spolu so zvyškom historického mesta. Ale pre mňa je to už navždycky strata. Ja sa s tým budem vyrovnávať veľmi ťažko a je mi jasné, že proti tomu nemôžem nič zmysluplné podniknúť.
.len hovoriť do duše investorovi, ak je ochotný počúvať.
Ale tento investor je ochotný načúvať, rokuje s pánom primátorom, aj ja som sa s ním stretol viackrát, bol som do súťaže prizvaný ako expert. A investor mi povedal: pozrite sa, v medzinárodnej súťaži nebol ani jediný návrh toho typu, o ktorom hovoríte vy. Žiadne šikmé striešky, dvorčeky, s takýmto názorom dnes už nikto nepríde. My sme investori, investovali sme do hľadania najlepšieho riešenia čas aj peniaze, chceme vybudovať niečo, čo bude dobré a verejnosť to prijme. Ale komu to máme nechať nakresliť?
.ako si vysvetľujete vy, že prišli len návrhy na moderné riešenie na dostavbu Podhradia?
Zrejme je taká doba.
.takže už nie sú architekti, ktorým by bola blízka predstava šikmých striešok a dvorčekov?
Neviem o žiadnych, čo by to robili. Ale nie je ani objednávka, u nás sa to prosto nerobí. Som presvedčený, že moji kolegovia z Mestského ústavu na ochranu pamiatok by to boli schopní tak nakresliť. Ale oni sa na súťaži nezúčastnili.
.nehovoríme asi o replikách pôvodných stavieb.
Nie, to by nebola cesta. Sú to zaniknuté architektúry, ktoré ani nemáme podrobne zdokumentované. Vincentiho ateliér bol iný prípad, tam bolo možné sňať formy z pôvodných štukových prvkov. Budovať stavbu iba podľa fotiek štýlom, aby sa na tú pôvodnú čo najviac podobala, to by bolo asi falošné. Ale myslím si, že je možné aj súdobými architektonickými možnosťami pripomenúť atmosféru toho zaniknutého mesta. To je moja predstava o dobrom novotvare.
.ani ako starosta ju však nemáte možnosť presadiť.
Nemôžem v tom spraviť prakticky nič. A to sa zle vysvetľuje občanom, pripomínajú mi, že som z pamiatkarských kruhov, mnohí si však stále neuvedomujú rozdiel medzi samosprávou a štátnou správou, mnohí si ešte stále myslia, že som nejaký predseda národného výboru, ktorý keď zdvihne telefón, tak sa vec urobí podľa mojich predstáv a môjho chcenia. To je ten boľševik hlboko v nás.
.podobne to asi bolo v prípade zbúrania starej Kablovky. Vy ste kedysi túto budovu ako pamiatkar navrhovali do zoznamu kultúrnych pamiatok, ale nepodarilo sa vám presadiť to. Ani ako starosta ste nič nemohli.
Vo vzťahu k iným subjektom som občan ako ktokoľvek iný. Prišiel som sa v tú sobotu pozrieť na búranie Kablovky, ale teoreticky ma do toho areálu ani nemuseli vpustiť.
.ale dostali ste sa tam.
Áno, investor mi umožnil aj zápis do stavebného denníka, hoci nemám na to z hľadiska legislatívy nárok. Vyzval som ich, aby zastavili búracie práce. Ale bol som len občan ako ktokoľvek iný, a tak s mojou výzvou aj naložili.
.nie ste z toho frustrovaný?
Nie je mi to jedno, a nie je to ani príjemný pocit. Ale mám dosť silne vybudované právne vedomie a viem, čo môžem, a kde už prekračujem svoju kompetenciu. Keď chceme budovať právny štát, tak tie kompetencie musíme ctiť všetci. Na rozdiel od občianskych iniciatív, ktoré môžu robiť všetko, čo nemajú zákonom zakázané, ja môžem ako reprezentant – v tomto prípade štátnej správy prenesenej na samosprávu (ide o stavebný úrad) – urobiť len to, čo mi zákon umožňuje. Musím sa správať ako štátna správa – a tá nemá právo na názor.
.ako to vyzerá s Kamenným námestím, kde investor plánoval zbúranie hotela Kyjev aj budovy Tesca?
Momentálne je ten projekt v útlme. Aj primátor mesta dal investorovi jasne najavo, že jeho koncept nie je cez mesto priechodný. Ale dôležité je, že v tomto prípade je schválený a potvrdený územný plán zóny a ten vylučuje riešenie, ktoré si investor predstavoval. Musel by teda dosiahnuť zmenu územného plánu a na to potrebuje súhlas zastupiteľstva.
.čo nie je celkom vylúčené.
Samozrejme, ak si investor presadí, prelobuje svoje riešenie, plán sa môže zmeniť.
.v tomto prípade teda nebola samospráva celkom bezmocná, mala možnosť presadiť svoju predstavu.
...a tú využila.
.a váš osobný názor: mal by sa zbúrať Matušíkov Kyjev aj Tesco a postaviť tam niečo iné?
Ja nie som zástancom koncepcie pána architekta Matušíka, aj keď za svoj návrh dostal svojho času najvyššie vyznamenanie, to bola vtedy Jurkovičova cena. Budova bývalého Priora je určite najkrajší Prior na Slovensku. Ale je to urbanistický prístup, proti ktorému som ja bol vždy nastavený. Zlikvidoval Špitálsku ulicu, vnútrobloky, Dunajskú ulicu a nahradil ju solitérmi. To nie je Matušíkova chyba. Taká bola doba, v šesťdesiatych rokoch sa takto stavalo v duchu filozofie Le Corbusiera.
.za aký návrh by ste boli vy?
Za doplnenie Špitálskej ulice, teda vrátiť to do pôvodnej mierky.
.územný plán to pripúšťa?
Viac-menej je tam táto možnosť. Viete, keď som skončil architektúru, mal som veľký sen.
.aký?
Tak ako sa nanovo postavila vojnou zbúraná Varšava, tak som si myslel, že by sme si aspoň v tom Starom Meste mohli postaviť niektoré časti nanovo.
.to nie je názor, ktorý by bol dnes medzi architektmi populárny.
Aj medzi architektmi sú rôzne názory. Ale ja som asi v skutočnosti nikdy celkom architektom nebol, považujem sa za urbanistu.
.bratislavské Staré Mesto sa výrazne zmenilo a najmä v lete je to jedna veľká reštaurácia. Cítite sa tam dobre?
Teším sa, že sa do Starého Mesta vrátil život. Ja si ešte pamätám Korzo, ktoré fungovalo, a potom vymrelo. Dnes je tam opäť kypiaci život, ktorý je čoraz ťažšie regulovať. Robíme teraz pokus na zmenu reštauračných sedení, ktorý by mal mierne upokojiť to prebujnené uličné krčmovanie. Malo by to byť usporiadanejšie.
.neostane historické mesto turistom a Bratislavčania si nájdu na korzovanie iné miesta, napríklad Aupark?
To je problém každého väčšieho mesta, ale naše Staré mesto je malilinké a má dosť vzácny imidž. Viacerí hovoria, že je tu stredomorská atmosféra, pohoda ľudí sediacich na uliciach skoncentrovaná na malej ploche – a pritom tak vysoko na severe.
.máte v Bratislave nejaké miesto, kde najviac cítite genius loci historickej Bratislavy?
Ja ju mám rád celú. Napriek všetkému.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.