Redaktor ďalšej knihy toho istého vydavateľstva už odviedol bezchybnú prácu. Našťastie. Keby totiž Hromozvonára zamotal čo len polovicou chýb svojho kolegu z Dejín pornografie, čitateľ by nemal šancu.
Z labyrintu košatých metafor Petra Macsovského by nenašiel východisko. „Vedel len to, že odkedy sa mu jedného rána z okraja umývadla prihovorilo mydlo, jeho vzťah ku kúpeľňovým dverám výrazne ochladol.“ Zamlčaným podmetom vety je hlavný hrdina Levanel.
K poznaniu o náklonnosti mydla dospel potom, ako „nedeľa nasypala do Levanelovho bytu viac svetla ako jej predchodkyňa. Svetlo sa však veľmi nezdržalo: len prebleslo z kuchyne do spálne a zabuchlo za sebou dvere.“ Zvláštny príbeh, v ktorom mydlá rozprávajú, svetlo búcha dvermi, knihy v antikvariátoch čistia librofágy, klebety majú telá (niektoré sú tučné, iné dlhonohé) zaujme od samého začiatku vyšinutou, surreálnou krásou. Dej je stredne vnímavý čitateľ schopný rozlúštiť len čiastočne. Ide zjavne o Levanela, kľúčovú rolu hrá na Mirandu sa premenivšia Etuda (je istá nádej, že sa všetko deje iba v jej hlave), zlomovým artefaktom je Giorgioneho obraz Búrka, vedeckým patrónom Nikola Tesla. Autor s vášňou bláznivého alchymistu svoj príbeh zahusťuje postavami ako Cafkiel, Búrkové mračno, Bádanie či Bašraki, ktorý sa prestrojil za Calibana, aby metamorfoval na Montošruma. Zdá sa to totálne uletené? Presne také to aj je. „,Vládnem ti?‘ spýtal sa Levanel bytu. Byt sa pohniezdil.“
Z labyrintu košatých metafor Petra Macsovského by nenašiel východisko. „Vedel len to, že odkedy sa mu jedného rána z okraja umývadla prihovorilo mydlo, jeho vzťah ku kúpeľňovým dverám výrazne ochladol.“ Zamlčaným podmetom vety je hlavný hrdina Levanel.
K poznaniu o náklonnosti mydla dospel potom, ako „nedeľa nasypala do Levanelovho bytu viac svetla ako jej predchodkyňa. Svetlo sa však veľmi nezdržalo: len prebleslo z kuchyne do spálne a zabuchlo za sebou dvere.“ Zvláštny príbeh, v ktorom mydlá rozprávajú, svetlo búcha dvermi, knihy v antikvariátoch čistia librofágy, klebety majú telá (niektoré sú tučné, iné dlhonohé) zaujme od samého začiatku vyšinutou, surreálnou krásou. Dej je stredne vnímavý čitateľ schopný rozlúštiť len čiastočne. Ide zjavne o Levanela, kľúčovú rolu hrá na Mirandu sa premenivšia Etuda (je istá nádej, že sa všetko deje iba v jej hlave), zlomovým artefaktom je Giorgioneho obraz Búrka, vedeckým patrónom Nikola Tesla. Autor s vášňou bláznivého alchymistu svoj príbeh zahusťuje postavami ako Cafkiel, Búrkové mračno, Bádanie či Bašraki, ktorý sa prestrojil za Calibana, aby metamorfoval na Montošruma. Zdá sa to totálne uletené? Presne také to aj je. „,Vládnem ti?‘ spýtal sa Levanel bytu. Byt sa pohniezdil.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.