Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Putinov armyšop

.časopis .nemcovova správa

Vladimír Putin vo svojom vystúpení pred novinármi 4. marca 2014 poprel účasť vojakov z Ruska pri blokáde ukrajinských jednotiek na území polostrova Krym. Podľa prezidentových slov tieto akcie uskutočňovali výlučne „sily miestnej domobrany“ a uniformy ozbrojencov sa podobali na ruské len preto, že sa voľne predávajú v obchodoch. Podľa Putinových slov takú uniformu možno získať v akejkoľvek predajni vojenských potrieb.

O rok ruský prezident poprel vlastné slová a potvrdil účasť ruských vojakov pri blokáde krymských objektov v predvečer referenda o pripojení polostrova k Ruskej federácii. No aforizmus o „Putinovej predajni vojenských potrieb“ je aktuálny doteraz, keďže od jari 2014 začali na východ Ukrajiny vo veľkom prichádzať ruské zbrane a obrnená technika a aktívne sa využívali proti ukrajinskej armáde.
Dnes takzvaní „donbaskí domobranci“ vlastnia široký sortiment zbraní vrátane tankov, samohybných diel, raketometných systémov a najrôznejších ručných zbraní. Ruskí oficiálni predstavitelia nepripúšťajú fakt, že dodávajú vojenskú techniku do Donbasu. Vodcovia separatistov vyhlasujú, že zbrane a vojenská technika takzvaných „domobrancov“ boli ukoristené v bojoch s ukrajinskou armádou. No zhromaždené dôkazy ich vyhlásenia popierajú.
Identifikácia techniky, ktorá sa do výzbroje separatistov dostáva z útvarov ruskej armády, sa komplikuje tým, že aj ruská, aj ukrajinská armáda používajú prevažne starú sovietsku výzbroj a vojen­skú techniku. Obmena maskovania a číselných znakov často znemožňuje dokázať, že technika patrí ozbrojeným silám Ruskej federácie. No napriek tomu je viac ako dosť dôkazov, že do Donbasu prúdi ruská výzbroj.
Protokol k minským mierovým dohodám, ktorý podpísali členovia kontaktnej skupiny, kde bol aj ruský veľvyslanec v Kyjeve Michail Zurabov, obsahuje požiadavku „stiahnuť z línie stretu oboch strán delostrelecké systémy s vyšším kalibrom ako 100 mm na vzdialenosť ich maximálneho dostrelu, a to konkrétne: ... „Tornado-G na 40 km, raketometné systémy Tornado-U na 70 km, raketometné systémy Tornado-S na 120 km“.
Zmienka o systéme Tornado-S sa objavila aj v druhých minských dohodách, ktoré, ako je známe, boli výsledkom nočných rokovaní lídrov Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska. Dohody Minsk 2 zároveň predpokladajú „stiahnutie všetkých ťažkých zbraní na oboch stranách s cieľom vytvoriť bezpečnostnú zónu širokú najmenej 50 km pre delostrelecké systémy s kalibrom 100 mm a viac, bezpečnostné zóny so šírkou 70 km pre raketometné systémy a so šírkou 140 km pre raketometné systémy Tornado-C5“.
Podpisom pod tieto dokumenty predstavitelia ruského štátu fakticky oficiálne priznali, že ich vojenská technika prúdi na územie Ukrajiny. Vec je v tom, že unifikovaný raketometný systém Tornado (písmená G, S, U znamenajú, že konkrétna modifikácia má kaliber zodpovedajúci raketometnému systému Grad, Smerč a Uragan) bol vyrobený v Rusku a nedodával sa do nijakého cudzieho štátu. Ba čo viac, podľa otvorených zdrojov bol do výzbroje ruskej armády v roku 2012 zaradený len raketometný systém Tornado-G. Raketometný systém Tornado-S, zmienený v druhej minskej dohode, navidomoči existuje len ako prototyp. A táto zbraň sa nielenže ocitla v rukách separatistov, ale bola aj zapísaná v medzinárodnej dohode, ktorú uzavrel Vladimír Putin.
Zároveň charakter bojových operácii a ich intenzita nepripúšťa iný variant ako neustále zásobovanie „separatistických síl“ muníciou z Ruska. Bývalý „minister obrany“ samozvanej Doneckej ľudovej republiky Igor Girkin oznámil, že vo februári v priebehu zavŕšenia bojov o Debaľcevo len jeden „raketový oddiel“ separatistov spotreboval približne 150 ton munície za dvadsaťštyri hodín. Na dopravu takého množstva treba približne päťdesiat nákladných áut. Vychádza to z normatívov spotreby munície. Napríklad jedno zariadenie Grad salvou vystrelí 36 striel a každá z nich váži 56,5 kilogramu. Takže munícia na jednu salvu váži viac ako dve tony. Jedno zásobovacie auto vezie spravidla muníciu na jeden a pol salvy.
Analogická situácia je s muníciou pre tanky. Hmotnosť munície pre jeden tank je niečo vyše tony. V prípade intenzívnych bojov (ako to bolo v pásme Debaľceva na začiatku roku 2015) sa táto munícia minie za jeden deň.
Ostáva určiť, koľkými tankami a raketometnými systémami disponujú separatisti. Podľa experta Inštitútu politických a vojenských analýz Alexandra Chramčichina po prvých minských dohodách v ozbrojených zoskupeniach Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky bola evidovaná prítomnosť (nerátajúc straty) 83 tankov, 83 bojových vozidiel pechoty a výsadkových vozidiel, 68 obrnených transportérov, 33 samohybných diel, 31 vlečených diel, 11 raketometných systémov, 4 protilietadlové raketové systémy (3 Strely 10, 1 Osa). Z tohto množstva podľa expertových údajov 23 tankov, 56 bojových vozidiel pechoty a výsadkových vozidiel, 26 obrnených transportérov, 19 samohybných diel, 17 ťahaných diel, 2 raketometné systémy separatisti ukoristili od ukrajinských ozbrojených síl. Chramčichin pripúšťa, že ostatnú výzbroj rebeli dostali z Ruska, no nevylučuje ani verziu, že techniku mohli separatisti „kúpiť“ v rámci korupčných transakcií s ukrajinskou stranou.
Nech už je to akokoľvek, hovoríme o prísune munície pre minimálne osemdesiat tankov, tucet raketometných systémov, dve desiatky samohybných diel. Ak by sme aj akceptovali hypotézu, že separatisti bojujú ukoristenou technikou a kúpili výzbroj od skorumpovaných ukrajinských vojakov, nie je možné predstaviť si, ako počas zúriacich bojov kolóny nákladných áut voľne prechádzajú tam a späť cez frontovú líniu.
Nespočetné fakty dodávok rozmanitej ruskej výzbroje na územie Ukrajiny sú uvedené v správe aus­trálskeho nezávislého výskumného ústavu výzbroje (ARES). V správe napríklad figurujú hlavice do ručnej protitankovej pancierovej päste RPG-7 – z označenia vyplýva, že ich v roku 2001 vyrobila Degťarevova továreň v Kobrove. V správe sa tiež uvádza, že do rúk ukrajinských vojakov sa dostal ručný plameňomet MRO-A, vybavený termobarickou muníciou (granátom, spôsobujúcim aerosólovú objemovú explóziu). Táto ruská zbraň sa nikdy nepredávala do iných štátov.
Sú dôkazy o prítomnosti tankov T-72B3 v Donbase – tento posledný modernizovaný model pomerne starého tanku bol v Rusku dokončený v roku 2013 a nikdy nebol určený na export. Od 27. augusta 2014 je známe, že separatisti majú tank T-72B3, potvrdzuje to zverejnené video, na ktorom ukrajinskí vojaci predvádzajú tank T-72B3 ukoristený pri Ilovajsku aj s dokumentáciou, ktorá potvrdzuje, že tank patrí ruskej armáde.
Ďalším dôkazom prítomnosti ruskej techniky na území Ukrajiny je video, zaznamenané v Luhansku, ktorý je pod kontrolou separatistov. V polovici februára 2015 kameraman zachytil na Obrannej ulici presun samohybného protilietadlového raketovo-delostreleckého systému Pancir-S1.
Tento systém je dielom ruského vojenského priemyslu a exportuje sa do niektorých krajín sveta. No okrem Ruska nijaká krajina, ktorá má vo svojej výzbroji Pancir-Sl, nehraničí s Ukrajinou. Je úplne jasné, že táto technika sa do Donbasu dostala len cez rusko-ukrajinskú hranicu.
Takto, bez ohľadu na oficiálne dementovanie Kremľa, sa ruská výzbroj dostáva do rúk separatistov a aktívne sa využíva proti ukrajinskej armáde. Dodávky výzbroje do pásma konfliktu sa nedajú interpretovať inak než ako vojenské zasahovanie do záležitostí susedného štátu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite