Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vysoká Kultúra Romana Poláka

.roman Polák .časopis .klub

Pred mesiacom hosťovala Činohra SND s inscenáciou E. Gindla Karpatský Thriller v PestiSzinház. Je to menšia scéna budapeštianskeho divadla Vígszinhás, s ktorým má Činohra veľmi dobré vzťahy.

Bolo to prvé hosťovanie tejto kritickej inscenácie, ktorá i u nás vzbudila kontraverzné názory,  v zahraničí. Herci hrali veľmi dobre. V postavách boli sebaistí a presvedčiví. V hľadisku bolo takmer mŕtvolné ticho. Boli tam i viacerí maďarskí kritici a divadelníci. Potlesk bol silný, ale nie frenetický, ale ani nie zdvorilostný. Mal som z predstavenia dobrý pocit. Potom sa začali ku mne trúsiť reči, že také predstavenie by v súčasnom Maďarsku nebolo možné. O politickej korupcii, s kritikou súčasnej spoločnosti, ako to účinkuje u nás. Neviem to posúdiť, nie som znalec stavu súčasného maďarského divadla. Ale viem posúdiť náladu počas predstavenia a po ňom. Miestni pochvália hercov, inscenačný tvar, ale k téme sa nevyjadrujú. Obchádzajú ju. Po mesiaci nevyšla žiadna kritika. Akoby tam to predstavenie nebolo. Zažil som u nás normalizáciu. Neboli to príjemné roky, ale v divadelnej komunite sme boli otvorení a nebáli sme sa povedať, že kráľ je nahý, aj keď sme neboli žiadni disidenti. Po každej návšteve Maďarska v posledných rokoch mám pocit akéhosi mŕtvolného chladu a mlčania. Nie je to dobrý pocit. O týždeň neskôr sme hrali Karpatský Thriller v Olomouci na divadelnom festivale Flora. Diváci nás prijali  príjemne, ale i tu som cítil, že boli trochu zaskočení. Herečky z miestneho divadla nám povedali, že tak natvrdo sa v Česku politické divadlo nerobí. Skôr s humorom, zveličením. Ale nie tak vnútorne angažovane ako hrali naši herci. Prekvapilo ma to. Zrejme už nie som znalec ani súčasného českého divadla. Alebo tie herečky nemajú prehľad o pražskom divadle. Neviem. Nemám právo niečo zovšeobecňovať. Ale jednu poznámku si neodpustím. Asi by sa divadlo v našom postkomunistickom priestore malo menej venovať forme, ukájať sa v estetike, kopírovať „nemecké divadlo“ (tento termín neznášam lebo je x štýlov nemeckého divadla) a viac by malo štekať, ako dobrý strážny pes a svojím zavýjaním sa pokúšať ochraňovať demokraciu. Aj keď, poznáte to porekadlo: Psy štekajú a karavána ide ďalej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite