.nedávno sme v článku Archeologický Klondike (.týždeň 18/2015) poukázali na prax výrazne zveličených alebo naopak podozrivo nízkych cien archeologických výskumov na Slovensku. Spomenuli sme príklad extrémneho, až päťdesiatnásobného predražovania výskumov hradených z eurofondov (Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Banská Bystrica), kde vyšetrovanie odišlo dostratena. Údajne sa nenašiel poškodený. Nemenej zarážajúce je podozrenie z klientelistického správania pracovníkov Pamiatkového úradu SR a Ministerstva kultúry SR v prospech súkromnej firmy Archaeoservices, s. r. o.
.mlčanie a vášne
Očakávali sme reakciu dotknutých inštitúcií, polície, prokuratúry, firiem a osôb, ktorých sa vec týka. Po uverejnení článku však zavládlo hlboké ticho, mlčia aj poctiví archeológovia. Prejavila sa u nás, žiaľ, tradičná falošná stavovská solidarita. Z odborných kuloárov pritom vieme, že článok vyvolal medzi nimi vášnivé diskusie. Možno sa hľadá vinník alebo obeť. Tak trochu to pripomína rok 2005, keď sa začala stavať automobilka KIA pri Žiline. Archeologický výskum, ktorý realizoval Archeologický ústav SAV, tam de facto „posvätil“ obrovskú investíciu na vtedy ešte nevyrovnaných súkromných pozemkoch. Archeológ, ktorý na to systematicky článkami a blogmi upozorňoval, čelil útokom a napokon musel z odboru odísť.
Prípadom vážneho podozrenia z porušenia zákonov sú aj ruiny hradu Vígľaš, ktoré ruský investor napriek výraznej kritike odbornej obce prestaval so súhlasom Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Banská Bystrica na luxusný hotel, pričom archeologický výskum realizovala firma Ithaka, s. r. o. Na podozrenia z nečistej praxe sa prišlo iba vďaka miestnemu chlapcovi, nadšencovi histórie, ktorý chodil nálezy zbierať do kameňolomu, kam sa vyvážala sutina z „prestavby“. Mladý muž svoje nálezy nosil do múzea v Detve. Celkovo išlo približne o päťsto fragmentov keramiky a kachlíc, ktoré Ithaka umožnila vyhodiť ako nepotrebné.
Ithaka robila aj výskum námestia vo Zvolene, kde v roku 2009 vznikalo nákupné centrum Európa. Ani tu sa podozrenia zo zničenia nálezov nepotvrdili, no čo je zvláštne, Ithaka promptne a bez odvolania zaplatila udelenú pokutu 50-tisíc eur. Čo je ešte zvláštnejšie, firma mala neskôr svoju adresu uvedenú na adrese dovtedajšieho šéfa Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica Miroslava Suru. Ten odišiel sám z funkcie do dôchodku. „Šikovný“ šéf krajských pamiatkarov tak ako vysoký štátny úradník vlastne rozhodoval o zákazkach pre sebe blízku súkromnú firmu. Je to vôbec možné?
.garáže a keltské oppidum
Profesorka Tatiana Štefanovičová vykonávala na Bratislavskom hrade archeologický výskum od roku 1958 až do sedemdesiatych rokov, keď svoje bádanie musela prerušiť. Dosiahla tam jeden zo svojich najväčších objavov – objav baziliky z obdobia Veľkej Moravy. S úctou a rešpektom sa preto vyjadruje o práci kolegov z Mestského ústavu ochrany pamiatok (MÚOP), ktorí tam v rokoch 2008 až 2010 počas rozsiahleho archeologického výskumu objavili nálezy murovaných architektúr z obdobia 1. storočia pred naším letopočtom, teda z čias existencie keltského oppida, opevneného sídla z doby železnej. Nielen podľa profesorky Štefanovičovej ide o unikát v európskom priestore na sever od Álp. V Bratislave sa preukázalo, že pre Keltov vo svojej dobe stavali Rimania, najvýznamnejším nálezom je dlažba z územia dnešného Talianska. Archeológ MÚOP Branislav Resutík hovorí o kamennej architektúre, ktorá bola evidentne importovaná z Ríma. „Najbližšie k nám sa takto vybavené oppidum nachádza v rakúskom Magdalensburgu, kde bolo hlavné mesto keltského kmeňa Norikov, ktorí mali tiež veľmi blízko k Rímu,“ vyvetľuje Branislav Resutík.
Mimoriadne keltsko-rímske nálezy v areáli Bratislavského hradu okamžite vyvolali úvahy o vzniku archeoparku. Bolo však už neskoro. O rekonštrukcii Bratislavského hradu do barokovej tereziánskej podoby rozhodla prvá vláda Smeru v roku 2008. Za 63 miliónov eur ju začal realizovať Širokého Váhostav, pričom Národná rada SR ako investor vyčlenila vyše 27 miliónov eur na štvorpodlažné podzemné garáže, na rekonštrukciu historickej budovy Zimnej jazdiarne a na barokovú záhradu. Vtedajší šéf parlamentu Pavol Paška zámer považoval za akýsi svoj pomník, podobne ako nevkusnú jazdeckú sochu Svätopluka pred Hradom.
Váhostav si na archeologické výskumy najal odborníkov z Mestského úradu ochrany pamiatok, ktorí odhalili korunný nález – akropolu keltského oppida. Tŕňom v oku odbornej, ale aj kultúrnej laickej verejnosti bol najmä zámer vybudovať na tomto mieste podzemné garáže. Profesorka Štefanovičová si spomína, že garáže na Hradnom vrchu chceli kedysi stavať aj komunisti, napokon však od toho upustili. „V osemdesiatych rokoch tam tiež začali bagrovať. Ale vtedy bola iná, pre záchranu pamiatok priaznivejšia atmosféra. Môj kolega Andrej Fiala ako pracovník parlamentu stavbu garáží pod Hradom zastavil,“ spomína Tatiana Štefanovičová. „Opäť ma od zlosti nadvihlo, že chcú dnes túto vzácnu lokalitu vybagrovať. Aj ja som sa preto zapojila do občianskych protestov.“
.garáže budú
Keď v roku 2010 Ficova vláda padla a vystriedala ju vláda Ivety Radičovej, nový predseda parlametu Richard Sulík zámer podzemných garáží na Hrade zmietol zo stola. Ďalších 222 parkovacích miest k už existujúcim 222 miestam nebolo potrebných. „Bol to číry ekonomický nezmysel. Keby poslanci nemali jedno letné auto, jedno zimné a jedno pre manželku, vôbec by sa o tom neuvažovalo,“ vysvetľuje situáciu pre .týždeň Richard Sulík.
Uplynul rok a Radičovej vláda padla. K moci sa opäť vrátil Smer, ktorý pokračoval v prestavbe Hradného vrchu. Národná rada SR potrebu podzemných garáží zdôvodňovala predsedníctvom Slovenska v Európskej únii v roku 2016 ako aj vysokým počtom návštevníkov Hradu. Tentoraz na základe výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní bez súťaže vybrali na archeologický výskum za 931-tisíc eur firmu Via Magna (pozri rozhovor s jej konateľom Milanom Horňákom), ktorá dovtedy na Bratislavskom hrade nebádala. Formou subdodávky za približne 17-tisíc eur preto Via Magna angažovala skúsených archeológov z MÚOP. Tí netajili sklamanie z toho, že zákazku namiesto Mestského úradu ochrany pamiatok získala súkromná firma zo severu Slovenska. Považovali to za nezvyčajné, možno až za neetické.
Uznávaní odborníci zo Slovinska, z Rakúska a z Českej republiky na medzinárodnej archeologickej komisii, ktorá bola na Bratislavskom hrade 16. marca tohto roku, skonštatovali, že archeologický výskum bol vedený z metodického hľadiska správne a bol realizovaný vo vysokom štandarde. Ku kľúčovej otázke, teda k vhodnosti podzemných garáží na tomto mieste sa zahraniční odborníci nevyjadrili.
Podstatnú zásluhu na tom, že problematické zámery na Bratislavskom hrade sa ocitli v pozornosti európskych odborníkov, má archeologička MÚOP Margaréta Musilová. „Naši rakúski kolegovia nás v roku 2009 ako prví upozornili na fakt, že máme keltsko-rímske stavby z 1. storočia pred Kristom. Nikdy som sa nestotožnila s myšlienkou garáží na Hradnom vrchu, aj keď som to nedávala verejne najavo,“ hovorí Musilová.
Práce na podzemných garážach v súčasnosti pokračujú. Tretiu etapu archeologických výskumov vyhral Archeologický ústav SAV.
.mlčanie a vášne
Očakávali sme reakciu dotknutých inštitúcií, polície, prokuratúry, firiem a osôb, ktorých sa vec týka. Po uverejnení článku však zavládlo hlboké ticho, mlčia aj poctiví archeológovia. Prejavila sa u nás, žiaľ, tradičná falošná stavovská solidarita. Z odborných kuloárov pritom vieme, že článok vyvolal medzi nimi vášnivé diskusie. Možno sa hľadá vinník alebo obeť. Tak trochu to pripomína rok 2005, keď sa začala stavať automobilka KIA pri Žiline. Archeologický výskum, ktorý realizoval Archeologický ústav SAV, tam de facto „posvätil“ obrovskú investíciu na vtedy ešte nevyrovnaných súkromných pozemkoch. Archeológ, ktorý na to systematicky článkami a blogmi upozorňoval, čelil útokom a napokon musel z odboru odísť.
Prípadom vážneho podozrenia z porušenia zákonov sú aj ruiny hradu Vígľaš, ktoré ruský investor napriek výraznej kritike odbornej obce prestaval so súhlasom Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Banská Bystrica na luxusný hotel, pričom archeologický výskum realizovala firma Ithaka, s. r. o. Na podozrenia z nečistej praxe sa prišlo iba vďaka miestnemu chlapcovi, nadšencovi histórie, ktorý chodil nálezy zbierať do kameňolomu, kam sa vyvážala sutina z „prestavby“. Mladý muž svoje nálezy nosil do múzea v Detve. Celkovo išlo približne o päťsto fragmentov keramiky a kachlíc, ktoré Ithaka umožnila vyhodiť ako nepotrebné.
Ithaka robila aj výskum námestia vo Zvolene, kde v roku 2009 vznikalo nákupné centrum Európa. Ani tu sa podozrenia zo zničenia nálezov nepotvrdili, no čo je zvláštne, Ithaka promptne a bez odvolania zaplatila udelenú pokutu 50-tisíc eur. Čo je ešte zvláštnejšie, firma mala neskôr svoju adresu uvedenú na adrese dovtedajšieho šéfa Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica Miroslava Suru. Ten odišiel sám z funkcie do dôchodku. „Šikovný“ šéf krajských pamiatkarov tak ako vysoký štátny úradník vlastne rozhodoval o zákazkach pre sebe blízku súkromnú firmu. Je to vôbec možné?
.garáže a keltské oppidum
Profesorka Tatiana Štefanovičová vykonávala na Bratislavskom hrade archeologický výskum od roku 1958 až do sedemdesiatych rokov, keď svoje bádanie musela prerušiť. Dosiahla tam jeden zo svojich najväčších objavov – objav baziliky z obdobia Veľkej Moravy. S úctou a rešpektom sa preto vyjadruje o práci kolegov z Mestského ústavu ochrany pamiatok (MÚOP), ktorí tam v rokoch 2008 až 2010 počas rozsiahleho archeologického výskumu objavili nálezy murovaných architektúr z obdobia 1. storočia pred naším letopočtom, teda z čias existencie keltského oppida, opevneného sídla z doby železnej. Nielen podľa profesorky Štefanovičovej ide o unikát v európskom priestore na sever od Álp. V Bratislave sa preukázalo, že pre Keltov vo svojej dobe stavali Rimania, najvýznamnejším nálezom je dlažba z územia dnešného Talianska. Archeológ MÚOP Branislav Resutík hovorí o kamennej architektúre, ktorá bola evidentne importovaná z Ríma. „Najbližšie k nám sa takto vybavené oppidum nachádza v rakúskom Magdalensburgu, kde bolo hlavné mesto keltského kmeňa Norikov, ktorí mali tiež veľmi blízko k Rímu,“ vyvetľuje Branislav Resutík.
Mimoriadne keltsko-rímske nálezy v areáli Bratislavského hradu okamžite vyvolali úvahy o vzniku archeoparku. Bolo však už neskoro. O rekonštrukcii Bratislavského hradu do barokovej tereziánskej podoby rozhodla prvá vláda Smeru v roku 2008. Za 63 miliónov eur ju začal realizovať Širokého Váhostav, pričom Národná rada SR ako investor vyčlenila vyše 27 miliónov eur na štvorpodlažné podzemné garáže, na rekonštrukciu historickej budovy Zimnej jazdiarne a na barokovú záhradu. Vtedajší šéf parlamentu Pavol Paška zámer považoval za akýsi svoj pomník, podobne ako nevkusnú jazdeckú sochu Svätopluka pred Hradom.
Váhostav si na archeologické výskumy najal odborníkov z Mestského úradu ochrany pamiatok, ktorí odhalili korunný nález – akropolu keltského oppida. Tŕňom v oku odbornej, ale aj kultúrnej laickej verejnosti bol najmä zámer vybudovať na tomto mieste podzemné garáže. Profesorka Štefanovičová si spomína, že garáže na Hradnom vrchu chceli kedysi stavať aj komunisti, napokon však od toho upustili. „V osemdesiatych rokoch tam tiež začali bagrovať. Ale vtedy bola iná, pre záchranu pamiatok priaznivejšia atmosféra. Môj kolega Andrej Fiala ako pracovník parlamentu stavbu garáží pod Hradom zastavil,“ spomína Tatiana Štefanovičová. „Opäť ma od zlosti nadvihlo, že chcú dnes túto vzácnu lokalitu vybagrovať. Aj ja som sa preto zapojila do občianskych protestov.“
.garáže budú
Keď v roku 2010 Ficova vláda padla a vystriedala ju vláda Ivety Radičovej, nový predseda parlametu Richard Sulík zámer podzemných garáží na Hrade zmietol zo stola. Ďalších 222 parkovacích miest k už existujúcim 222 miestam nebolo potrebných. „Bol to číry ekonomický nezmysel. Keby poslanci nemali jedno letné auto, jedno zimné a jedno pre manželku, vôbec by sa o tom neuvažovalo,“ vysvetľuje situáciu pre .týždeň Richard Sulík.
Uplynul rok a Radičovej vláda padla. K moci sa opäť vrátil Smer, ktorý pokračoval v prestavbe Hradného vrchu. Národná rada SR potrebu podzemných garáží zdôvodňovala predsedníctvom Slovenska v Európskej únii v roku 2016 ako aj vysokým počtom návštevníkov Hradu. Tentoraz na základe výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní bez súťaže vybrali na archeologický výskum za 931-tisíc eur firmu Via Magna (pozri rozhovor s jej konateľom Milanom Horňákom), ktorá dovtedy na Bratislavskom hrade nebádala. Formou subdodávky za približne 17-tisíc eur preto Via Magna angažovala skúsených archeológov z MÚOP. Tí netajili sklamanie z toho, že zákazku namiesto Mestského úradu ochrany pamiatok získala súkromná firma zo severu Slovenska. Považovali to za nezvyčajné, možno až za neetické.
Uznávaní odborníci zo Slovinska, z Rakúska a z Českej republiky na medzinárodnej archeologickej komisii, ktorá bola na Bratislavskom hrade 16. marca tohto roku, skonštatovali, že archeologický výskum bol vedený z metodického hľadiska správne a bol realizovaný vo vysokom štandarde. Ku kľúčovej otázke, teda k vhodnosti podzemných garáží na tomto mieste sa zahraniční odborníci nevyjadrili.
Podstatnú zásluhu na tom, že problematické zámery na Bratislavskom hrade sa ocitli v pozornosti európskych odborníkov, má archeologička MÚOP Margaréta Musilová. „Naši rakúski kolegovia nás v roku 2009 ako prví upozornili na fakt, že máme keltsko-rímske stavby z 1. storočia pred Kristom. Nikdy som sa nestotožnila s myšlienkou garáží na Hradnom vrchu, aj keď som to nedávala verejne najavo,“ hovorí Musilová.
Práce na podzemných garážach v súčasnosti pokračujú. Tretiu etapu archeologických výskumov vyhral Archeologický ústav SAV.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.