Bude Kosovo nezávislé alebo nie? Hoci na začiatku roka sa zdalo, že v júni padne konečný verdikt, riešenie sa stále nečrtá.
Rusi s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN odmietajú aj posledný plán EÚ a USA. Text tohto plánu navrhuje de facto nezávislosť Kosova od Srbska a s ohľadom na obavy zo separatizmu v iných regiónoch Európy či sveta uvádza, že Kosovo je výnimočný prípad, ktorý vyplynul z postupného rozpadu Juhoslávie.
Preto vraj nemá byť precedensom. Kosovský problém by mohlo posunúť k riešeniu stretnutie Georga Busha s Vladimírom Putinom pri brehoch Atlantiku. Medzitým silnie kosovský tlak na medzinárodné spoločenstvo. Bývalý šéf kosovskej vlády a dnes opozičný politik Bajram Redzzepi v srbskej televízii pohrozil: „Môžeme čakať najviac dva, tri mesiace. (...) Ak bude Rusko našu nezávislosť v Bezpečnostnej rade vetovať, kosovský parlament vyhlási nezávislosť.“ Kosovčania rátajú s tým, že USA a EÚ by ich ako suverénny štát uznali. To však nie je isté. Špeciálny vyslanec EÚ pre Kosovo Stephan Lehne minulý týždeň oznámil, že riešenie statusu Kosova, ktoré by nevychádzalo z rezolúcie BR OSN, neprichádza do úvahy. No a keďže Rusi sú proti návrhom EÚ aj USA, kompromis pre región, kde žije 1,8 etnických Albáncov a už len stotisíc Srbov, zatiaľ nevidno. Ani srbská vláda sa nevzdáva. Ospravedlnenie prezidenta Borisa Tadiča za vojnové zločiny, ktoré adresoval Chorvátom, dávajú komentátori do súvislosti práve s otázkou Kosova – Srbi síce nemôžu očakávať od balkánskych susedov priamu podporu, ale aspoň neutrálnu a chápavú pozíciu. V zákulisí sa zatiaľ píšu nové scenáre. Riešením by vraj mohlo byť rozdelenie Kosova na menšiu časť, ktorá sa pripojí k Srbsku, a na zvyšok, ktorý sa stane nezávislým štátom.
.mh
Rusi s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN odmietajú aj posledný plán EÚ a USA. Text tohto plánu navrhuje de facto nezávislosť Kosova od Srbska a s ohľadom na obavy zo separatizmu v iných regiónoch Európy či sveta uvádza, že Kosovo je výnimočný prípad, ktorý vyplynul z postupného rozpadu Juhoslávie.
Preto vraj nemá byť precedensom. Kosovský problém by mohlo posunúť k riešeniu stretnutie Georga Busha s Vladimírom Putinom pri brehoch Atlantiku. Medzitým silnie kosovský tlak na medzinárodné spoločenstvo. Bývalý šéf kosovskej vlády a dnes opozičný politik Bajram Redzzepi v srbskej televízii pohrozil: „Môžeme čakať najviac dva, tri mesiace. (...) Ak bude Rusko našu nezávislosť v Bezpečnostnej rade vetovať, kosovský parlament vyhlási nezávislosť.“ Kosovčania rátajú s tým, že USA a EÚ by ich ako suverénny štát uznali. To však nie je isté. Špeciálny vyslanec EÚ pre Kosovo Stephan Lehne minulý týždeň oznámil, že riešenie statusu Kosova, ktoré by nevychádzalo z rezolúcie BR OSN, neprichádza do úvahy. No a keďže Rusi sú proti návrhom EÚ aj USA, kompromis pre región, kde žije 1,8 etnických Albáncov a už len stotisíc Srbov, zatiaľ nevidno. Ani srbská vláda sa nevzdáva. Ospravedlnenie prezidenta Borisa Tadiča za vojnové zločiny, ktoré adresoval Chorvátom, dávajú komentátori do súvislosti práve s otázkou Kosova – Srbi síce nemôžu očakávať od balkánskych susedov priamu podporu, ale aspoň neutrálnu a chápavú pozíciu. V zákulisí sa zatiaľ píšu nové scenáre. Riešením by vraj mohlo byť rozdelenie Kosova na menšiu časť, ktorá sa pripojí k Srbsku, a na zvyšok, ktorý sa stane nezávislým štátom.
.mh
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.