Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Aká protimonopolná politika?

.dalibor Roháč .časopis .týždeň v ekonomike

Európska komisárka Margrethe Vestager nedávno zaujala rozhodnutím začať konanie za narušovanie hospodárskej súťaže proti Googlu a Gazpromu.

Rozdiely medzi týmito dvoma prípadmi sú také veľké, že krištáľovo jasne ilustrujú rozdiel medzi tým, čo by európska protimonopolná politika mala a čo nemala robiť.
Začnime tým druhým. Algoritmy používané vyhľadávačom Google prioritizujú výsledky zo stránok patriacich Googlu. Menovite zo stránok Google Shopping, ktoré umožňujú porovnávanie cien výrobkov medzi internetovými predajcami. To je však problém, vraví v mene Európskej komisie pani Vestager, lebo podiel Googlu na webovom vyhľadávaní v Európskej únii je až 90 percent.
Toto konanie proti Googlu pripomína opakované a tiež celkom zbytočné obavy z dominancie Microsoftu. Pred 15 rokmi komisia napríklad nariadila, aby Microsoft dodával operačný systém Windows aj bez multimediálneho prehrávača Windows Media Player. Motív rozhodnutia bol podobný ako dnes v prípade Googlu – rozšírenosť Windows ako operačného systému by nemala dávať Microsoftu výhodu oproti jeho konkurentom na poli prehrávačov. Dominancia Microsoftu je však dnes minulosťou pre faktory, ktoré majú málo spoločné s Európskou komisiou a jej opakovanými konaniami proti tejto spoločnosti.
Realitou je, že tradičné spôsoby analýzy monopolov zlyhávajú v prostrediach, ktoré sú prudko dynamické a chýbajú im naozajstné bariéry vstupu. Zmeniť webový vyhľadávač je bezplatné a je záležitosťou sekúnd – súčasná dominancia Googlu je preto prchavá záležitosť, závislá iba od toho, či je jeho produkt stále najlepší. V momente, keď nebude, bude nasledovať smutný osud Altavisty, Geocities, Myspace či bezpočtu iných onehdá dominantných poskytovateľov rôznych internetových služieb.
Hrozbou teda nie je tyrania Googlu, ale to, že posadnutosť Európskej komisie trestaním technologických viťazov – spolu so zaťažením nových technológií ťažkopádnou reguláciou vrátane ochrany práva na súkromie či obmedzení predaja – odstraší potenciálnych inovátorov. Príkladmi takejto regulácie sú „právo byť zabudnutý“, pravidlá proti „hate speech“ či v niektorých krajinách zákaz poskytovať poštovné zadarmo pri veľkých objednávkach.
Technologické zaostávanie však už nie je len hrozbou, ale realitou. „Spojené štáty majú Boeing a Európa má Airbus. Spojené štáty majú General Motors a Európa má Volkskwagen. Spojené štáty majú Napu a Francúzsko má Bordeaux. Spojené štáty majú Google, Amazon a Facebook – a Európa má figu,” napísal pred časom Jerry Brito, ktorý vedie výskumné centrum venujúce sa kryptomenám, akou je napríklad Bitcoin.
To samozrejme neznamená, že pre protimonopolnú politiku nie je miesto. Jej legitímna úloha je najlepšie ilustrovaná súbežným ťažením pani Vestager proti Gazpromu, ktoré je nielenže oprávnené, ale prichádza dokonca neskoro. Zatiaľ čo sa jej predchodcovia znepokojovali Microsoftom, Gazprom si parceloval európsky trh s plynom, obmedzoval vnútroeurópsky predaj plynu a vydieral krajiny do dohôd o tranzite, ktorými podmieňoval výhodné ceny plynu bez toho, aby sa mu na zúbok pozrela komisia.
Zmeniť dodávateľa plynu pre krajinu je o poznanie nákladnejšie než vymeniť Google za Bing v okne vášho prehliadača. Ak teda niekde existuje priestor na ochranu hospodárskej súťaže, ide práve o energetiku. Dúfajme, že to pochopí aj Margrethe Vestager.
.autor je výskumník v American Enterprise Institute vo Washingtone.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite