Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Najkrajší kostol

.jela Krajčovič .časopis .lifestyle

Ostrihom je vraj najkrajší z pohľadu od Štúrova. Hradný kopec s bazilikou má človek ako na dlani. Zo slávnej Bielej veže veľa neostalo, ale v hrade sa zachovala klenbová miestnosť, kde sa údajne narodil svätý Štefan, a pôvodné úzke gotické schody, vyšliapané nohami prvých kráľov. Po príchode maďarských kmeňov stálo na kopci ešte niekoľko rímsko-keltských budov.

Prvou kresťanskou stavbou bola kaplnka pristavená k obytnej rímskej kúrii. Z kúrie si Gejza, otec prvého kráľa, urobil sídlo, a vedľa v kaplnke sa svätilo. Odohrali sa tam najväčšie udalosti maďarských dejín. Hromadný krst maďarských kniežat, krst malého Vajka, neskôr svätého Štefana, a o nejaký čas jeho svadba s bavorskou princeznou Gizelou. Spomienka na tento kostolík je zhmotnená ako oltár z červeného mramoru na voľnom priestranstve blízko piliera súčasného dómu. Ale bazilika nie je jediným zázrakom architektúry na tomto mieste, jej predchodcu, zničeného niekoľkými požiarmi, prezývali Krásny kostol. Vraj to bol najkrajší kostol krajiny. Stál na vyvýšenine, čo dnes už neexistuje, bol obrovský a steny mal pokryté ružovo-červeným mramorom.
Na kopci vládne zvláštny pokoj, a ten sa dá nájsť aj na terase kaviarne v neskororenesančnej budove. Potom z kaviarne dolu schodiskom do spodnej bašty k Mačacím schodom, ktoré slúžili ako vstup na hrad pre peších. Dolu čaká jedna z najpôvabnejších uličiek v meste. Starobylé domčeky sa tlačia jeden na druhý a tesne nad hlavami sa nám vznáša bazilika. A pred nami dodnes funkčný mlyn, prerobený na kaviareň Esztergomi Dzsámi. Táto kaviareň je živým telom spomienky – je to pôvodná, tzv. Malá brána, kadiaľ sa vchádzalo do mesta od Dunaja a pokračovalo sa na hrad po Mačacích schodoch.
Klesajúca stredoveká kamenná dlažba s vyjazdenými stopami od kolies vozov, so zárezmi od upevnenia brány. Nad ňu dal turecký sultán Sulejman I. vytesať v roku 1543 víťazný nápis, keď tu zlomil odpor statočných obrancov mesta. Dnes je to čistá krása. Brána do inej dimenzie. Možno do takej, kde dodnes stojí Krásny kostol.

Jela Krajčovič žije v Ostrihome, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite