Má dlhé vlasy, robustnú postavu, vlastní známy diskotékový klub v Moskve, počúva heavymetal a miluje rachot veľkej americkej motorky. Väčšina z toho by mohla na prvý pohľad v Rusku pôsobiť ako podozrivý symbol Západu a americkej dekadencie, ale po vyslovení jeho mena to nehrozí. Alexander Zaldostanov je totiž osobným priateľom prezidenta Putina a na svet sa pozerajú veľmi podobne.
S Putinom sa Zaldostanov pozná už tridsať rokov, ešte z čias Putinovej kágebáckej kariéry vo východnom Nemecku. Zaldostanov si vtedy zobral za ženu Nemku a v Nemecku trávil hodne času. Vrátane ciest do západného Berlína, ktorý bol inak pre sovietskych aj východonemeckých občanov prísne uzavretou oblasťou. Ako je možné, že tam mohol chodiť a čo tam presne robil, vyvoláva u niektorých ľudí otázky. Keď padol komunizmus v Európe, Zaldostanov mal 27 a bol to mladý nahnevaný muž. Nie však tak, ako by ste čakali. Pochádza z lekárskej rodiny, sám vyštudoval medicínu a po roku 1984 sa krátko venoval profesii zubného chirurga. Odtiaľ pochádza aj jeho prezývka „chirurg“. Zaldostanov bol nahnevaný na rozpad Sovietskeho zväzu a prepad svojej krajiny do bezvýznamnosti. Symbolom tohto úkazu bola nielen posledná generácia ruských aparátnikov, ale najmä osoba Borisa Jeľcina, prvého ruského prezidenta. Tak o tom aspoň rád hovorí.
.ako liberál
V realite to opäť bolo trochu inak. Zaldostanov a jeho Noční vlci boli totiž v čase puču Genadija Janajeva v auguste 1991 na strane Borisa Jeľcina. A nielen to. Ako porozprával francúzskemu mesačníku Actuel v novembri 1991 sám Zaldostanov, veril vtedy v liberálne ideály: „Vytvorili sme také undergroundové bratstvo, niečo ako anglickí punkeri v časoch Sex Pistols. Ale u nás to je podstatne viac brutálne a omnoho nebezpečnejšie! Bránili sme samostatne mysliacich ľudí, tých, ktorí nechceli byť pešiakmi v systéme, bránili sme ich pred militantnými skupinami mladých komunistov, aj proti luberom (obdoba skinheadov, pozn. red.). Bili sme sa tri-štyrikrát denne.“
Zaldostanov gang vznikol v časoch perestrojky, dva roky pred pádom sovietskeho komunizmu, v čase jeho najväčšieho úpadku. Základom boli skupinky, ktoré spájal záujem o zakázané rockové a metalové koncerty z prvej polovice 80. rokov. Ale keď sa krátko po páde ZSSR začala ekonomická katastrofa, ruské HDP sa z roka na rok prepadlo o 44 percent, chudoba sa týkala 50 percent populácie a v Rusku bolo 30 500 vrážd za jediný rok, v Rusku zavládla anarchia. Rozpadalo sa takmer všetko. Takmer preto, že dve inštitúcie na to dokázali zareagovať a presne v tom čase sa dostali k najväčšiemu vplyvu: bola to armáda a bývalá tajná služba KGB. Noční vlci sa pokúsili tento vzor napodobniť. Zaldostanov celú organizáciu prísne centralizoval a keďže kontroloval úspešnú motocyklovú predajňu, to isté sa týkalo aj predaja amerických motoriek. Právo na založenie predajne mali iba vybraní ľudia, ktorí mu boli podriadení, čo celý tento motorkársky klub ekonomicky posilňovalo. Lenže Zaldostanov nemal dosť: „Mal som už polámané ruky aj nohy a v podstate všetky rebrá. My sa nebijeme, aby sme sa bili, ale aby sme zabíjali. Zažívame teraz výbuch nacionalizmu, ľudia nemajú čo jesť. Krajina sa ponára do totálnej anarchie, ale Vlci musia zostať profesionálmi. Potrebujú peniaze. V takýchto časoch gang vždy nájde klientov. Má dobrú povesť, pretože neubližuje nevinným. Iba Boh je naším sudcom,“ povedal v rozhovore s Thomasom Johnsonom.
.geroj proti úpadku
Odkaz bol jasný, bývalý zubár a vášnivý motorkár s imidžom bitkára anti-fa, cítil, že sa môže dostať k rádovo väčším peniazom. Stalo sa. V Moskve založil nočný klub Sexton (po vzore západoberlínskeho klubu s rovnakým menom, kde si privyrábal istý čas ako ochrankár). Klub sa stal rýchlo vyhľadávaným – pretože bezpečným – miestom nočného života. Keď sa ho neskôr Echo Moskvy pýtalo, odkiaľ zobral na takýto klub peniaze, tvrdil, že od priateľov a známych. Na poznámku, či to nie je niekto z ruských oligarchov, odmietol odpovedať. A tak sa stalo, že geroj, ktorý sa narodil v 200-tisícovom meste Kirovohrad v centrálnej Ukrajine, sa prestal búriť proti ruskému úpadku, pretože si našiel miesto medzi tými, ktorí sa na ňom podieľali.
Odvtedy sa jeho názory menia a vyhrocujú. Komunizmus bol zlý, ale Stalin dobrý, pretože porazil tretiu ríšu a urobil zo Sovietskeho zväzu globálnu mocnosť. Dokonca aj gulagy, keď sa ho na ne spýtal Vladimír Pozner na Prvom kanáli, neboli ničím v porovnaní s tým, čo robil Lenin. V jeho klube sa objavovali nacionalisti ako Vladimír Žirinovskij a Dmitrij Rogozin. Zaldostanov sa stal celebritou. Okrem politikov sa v jeho spoločnosti začali objavovať aj ruské krásavice, ako napríklad baletka Anastasia Voločkova. Zaldostanov navštevuje základné školy a dáva sa požehnať ruským patriarchom Kirilom. Dnes má jeho klub okolo päťtisíc členov a od istého času nové kluby zakladá premyslene na územiach za hranicami Ruska, v bývalých sovietskych republikách, s cieľom „zjednotiť ruské zeme“.
Ukrajina, kde sa narodil, je pre neho súčasťou ruského štátu. Keď sa po rozpade ZSSR vracal do Ruska cez hranicu, cítil vraj poníženie, preto jeho gang podporoval „zelených mužíkov“ aj obsadenie Krymu a ruské hnutie Antimajdan. Koncom tohto týždňa, ak sa nič nezmení na jeho plánoch, by mali jeho Vlci prejsť naším územím na svojej ceste do Berlína. Ťažko si predstaviť lepšiu reakciu ako chladný nezáujem. Všetko ostatné budú totiž považovať za dôvod na návrat.
S Putinom sa Zaldostanov pozná už tridsať rokov, ešte z čias Putinovej kágebáckej kariéry vo východnom Nemecku. Zaldostanov si vtedy zobral za ženu Nemku a v Nemecku trávil hodne času. Vrátane ciest do západného Berlína, ktorý bol inak pre sovietskych aj východonemeckých občanov prísne uzavretou oblasťou. Ako je možné, že tam mohol chodiť a čo tam presne robil, vyvoláva u niektorých ľudí otázky. Keď padol komunizmus v Európe, Zaldostanov mal 27 a bol to mladý nahnevaný muž. Nie však tak, ako by ste čakali. Pochádza z lekárskej rodiny, sám vyštudoval medicínu a po roku 1984 sa krátko venoval profesii zubného chirurga. Odtiaľ pochádza aj jeho prezývka „chirurg“. Zaldostanov bol nahnevaný na rozpad Sovietskeho zväzu a prepad svojej krajiny do bezvýznamnosti. Symbolom tohto úkazu bola nielen posledná generácia ruských aparátnikov, ale najmä osoba Borisa Jeľcina, prvého ruského prezidenta. Tak o tom aspoň rád hovorí.
.ako liberál
V realite to opäť bolo trochu inak. Zaldostanov a jeho Noční vlci boli totiž v čase puču Genadija Janajeva v auguste 1991 na strane Borisa Jeľcina. A nielen to. Ako porozprával francúzskemu mesačníku Actuel v novembri 1991 sám Zaldostanov, veril vtedy v liberálne ideály: „Vytvorili sme také undergroundové bratstvo, niečo ako anglickí punkeri v časoch Sex Pistols. Ale u nás to je podstatne viac brutálne a omnoho nebezpečnejšie! Bránili sme samostatne mysliacich ľudí, tých, ktorí nechceli byť pešiakmi v systéme, bránili sme ich pred militantnými skupinami mladých komunistov, aj proti luberom (obdoba skinheadov, pozn. red.). Bili sme sa tri-štyrikrát denne.“
Zaldostanov gang vznikol v časoch perestrojky, dva roky pred pádom sovietskeho komunizmu, v čase jeho najväčšieho úpadku. Základom boli skupinky, ktoré spájal záujem o zakázané rockové a metalové koncerty z prvej polovice 80. rokov. Ale keď sa krátko po páde ZSSR začala ekonomická katastrofa, ruské HDP sa z roka na rok prepadlo o 44 percent, chudoba sa týkala 50 percent populácie a v Rusku bolo 30 500 vrážd za jediný rok, v Rusku zavládla anarchia. Rozpadalo sa takmer všetko. Takmer preto, že dve inštitúcie na to dokázali zareagovať a presne v tom čase sa dostali k najväčšiemu vplyvu: bola to armáda a bývalá tajná služba KGB. Noční vlci sa pokúsili tento vzor napodobniť. Zaldostanov celú organizáciu prísne centralizoval a keďže kontroloval úspešnú motocyklovú predajňu, to isté sa týkalo aj predaja amerických motoriek. Právo na založenie predajne mali iba vybraní ľudia, ktorí mu boli podriadení, čo celý tento motorkársky klub ekonomicky posilňovalo. Lenže Zaldostanov nemal dosť: „Mal som už polámané ruky aj nohy a v podstate všetky rebrá. My sa nebijeme, aby sme sa bili, ale aby sme zabíjali. Zažívame teraz výbuch nacionalizmu, ľudia nemajú čo jesť. Krajina sa ponára do totálnej anarchie, ale Vlci musia zostať profesionálmi. Potrebujú peniaze. V takýchto časoch gang vždy nájde klientov. Má dobrú povesť, pretože neubližuje nevinným. Iba Boh je naším sudcom,“ povedal v rozhovore s Thomasom Johnsonom.
.geroj proti úpadku
Odkaz bol jasný, bývalý zubár a vášnivý motorkár s imidžom bitkára anti-fa, cítil, že sa môže dostať k rádovo väčším peniazom. Stalo sa. V Moskve založil nočný klub Sexton (po vzore západoberlínskeho klubu s rovnakým menom, kde si privyrábal istý čas ako ochrankár). Klub sa stal rýchlo vyhľadávaným – pretože bezpečným – miestom nočného života. Keď sa ho neskôr Echo Moskvy pýtalo, odkiaľ zobral na takýto klub peniaze, tvrdil, že od priateľov a známych. Na poznámku, či to nie je niekto z ruských oligarchov, odmietol odpovedať. A tak sa stalo, že geroj, ktorý sa narodil v 200-tisícovom meste Kirovohrad v centrálnej Ukrajine, sa prestal búriť proti ruskému úpadku, pretože si našiel miesto medzi tými, ktorí sa na ňom podieľali.
Odvtedy sa jeho názory menia a vyhrocujú. Komunizmus bol zlý, ale Stalin dobrý, pretože porazil tretiu ríšu a urobil zo Sovietskeho zväzu globálnu mocnosť. Dokonca aj gulagy, keď sa ho na ne spýtal Vladimír Pozner na Prvom kanáli, neboli ničím v porovnaní s tým, čo robil Lenin. V jeho klube sa objavovali nacionalisti ako Vladimír Žirinovskij a Dmitrij Rogozin. Zaldostanov sa stal celebritou. Okrem politikov sa v jeho spoločnosti začali objavovať aj ruské krásavice, ako napríklad baletka Anastasia Voločkova. Zaldostanov navštevuje základné školy a dáva sa požehnať ruským patriarchom Kirilom. Dnes má jeho klub okolo päťtisíc členov a od istého času nové kluby zakladá premyslene na územiach za hranicami Ruska, v bývalých sovietskych republikách, s cieľom „zjednotiť ruské zeme“.
Ukrajina, kde sa narodil, je pre neho súčasťou ruského štátu. Keď sa po rozpade ZSSR vracal do Ruska cez hranicu, cítil vraj poníženie, preto jeho gang podporoval „zelených mužíkov“ aj obsadenie Krymu a ruské hnutie Antimajdan. Koncom tohto týždňa, ak sa nič nezmení na jeho plánoch, by mali jeho Vlci prejsť naším územím na svojej ceste do Berlína. Ťažko si predstaviť lepšiu reakciu ako chladný nezáujem. Všetko ostatné budú totiž považovať za dôvod na návrat.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.