Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Islamisti si Keňanov nezískajú

.eva Čobejová .jozef Majchrák .časopis .rozhovor

Každý rok okolo Vianoc sa tisícky koledníkov rozbehnú po domácnostiach a vyzbierajú státisíce eur pre Afriku. Maroš Čaučík, šéf Dobrej noviny, zodpovedá za použitie týchto zbierok. Najviac peňazí smeruje do Kene, v ktorej pred pár dňami teroristi pozabíjali vyše 140 študentov.

.ako často chodievate pracovne do Kene?
Bežne raz-dvakrát do roka, ale niekedy aj častejšie. Spolupracujeme tam s miestnymi partnermi, s cirkevnými alebo mimovládnymi organizáciami. Podporujeme konkrétne rozvojové projekty, kde oni definujú, čo je dôležité urobiť a my im finančne prispievame.

.kedy ste boli v Keni prvý raz?
V roku 1998. Chodím tam už sedemnásť rokov.

.dlho čas sa zdalo, že Keňa je pokojnou krajinou. Síce v roku 2007 tu po voľbách vzniklo kmeňové násilie, ale až posledné tri roky zažíva Keňa brutálne útoky teroristov – v roku 2013 zabili v nákupnom centre v Nairobi 67 ľudí, teraz postrieľali na univerzite v Garisse 147 obetí. Prečo sa tá situácia takto zhoršila?
Deje sa to v posledných rokoch a začalo sa to tým, keď sa kenská vláda rozhodla poslať vlastnú armádu do Somálska, aby tam pomohla udržiavať medzinárodným silám poriadok. A militanti z aš-Šabáb sa za to Keni chcú pomstiť a aj sa k tomu verejne hlásia.

.terorizmus je teda do Kene importovaný zo Somálska?
Áno, je to tak.

.ale medzi atentátnikmi boli predsa aj Keňania.
Áno. Bude dôležité skúmať to pozadie, čo je za tým.

.obyvatelia Kene tvoria väčšinu kresťania, ale je tu aj silná moslimská komunita. Ako spolu fungujú?
V Keni je veľká diverzita etník a náboženstiev, fugujú navzájom bez problémov. V posledných rokoch však na juhu a na východe, kde je silná moslimská komunita, vznikajú hnutia s autonomistickými a politickými požiadavkami. Moslimská komunita sa zväčšuje a je viac ovplyvniteľná svojimi lídrami.

.prečo je demografický vývoj skôr v prospech moslimov?
Moslimovia veľmi trvajú na svojej viere a veľmi ju presadzujú aj u svojich detí. Keď vznikne rodina z islamsko-kresťanského spojenia,  tak je veľká pravdepodobnosť, že ten vplyv bude islamský. Kresťanstvo nemá takýto ťah.

.môže to priniesť konflikty?
Zo  skúseností viem, že Keňa je mierumilovná krajina, kde rôzne náboženstvá aj kmene vedia veľmi dobre spolunažívať. Aj v Nairobi je dosť moslimov, je tam veľa mešít a stoja aj v susedstve katolíckych či protestantských kostolov. Zvyčajne to nie je žiadny problém, ale občas sa vyskytnú cielené provokácie, za ktorými sú politické vplyvy, teda že politik poštve moslimov proti kresťanom alebo naopak. To sa stalo aj v časti Nairobi, kde máme naše projekty. Asi pred desiatimi rokmi tu bol vypálený kresťanský kostol. V pozadí bol záujem o pozemky. Podobne boli proti sebe poštvané kmeňové komunity v roku 2007, aj vtedy politici využili a zneužili ľudí pre svoje záujmy. V slumoch, kde podporujeme rôzne projekty, žili rôzne kmene pokojne vedľa seba, a zrazu po voľbách sa začalo s výzvami na násilnosti. Našli sa skupiny, ktoré do toho išli. Je ľahké naverbovať najmä mladých ľudí, ktorí žijú v extrémnej chudobe. Ponúkli im peniaze za to, aby ničili príbytky ľudí iného kmeňa.

.kresťanstvo sa v Keni šíri najmä v posledných rokoch, alebo je tam prítomné už dlhší čas?
Má staršie korene, ešte z obdobia koloniálneho systému. Misionári tu vtedy nachádzali živnú pôdu na svoju prácu. V Keni, ale aj inde v Afrike sú ľudia prirodzene otvorení Bohu a náboženstvu. Tam nenájdete ateistu. Sú otvorení nielen svojim tradičným náboženstvám, ale aj tým, ktoré priniesli misionári. Naša Dobrá novina podporuje aj projekty v oblasti Turkana na severozápade Kene a tam pred dvoma rokmi slávili päťdesiate výročie príchodu prvých misionárov na toto územie.  My tu máme od príchodu Cyrila a Metoda vyše 1 150 rokov a oni v Turkane slávili 50 rokov. V ostatných častiach Kene je však kresťanstvo prítomné 100 až 150 rokov.

.dobrá novina je mimoriadne úspešný projekt, pri ktorom sa každý rok vyzbierajú pre Afriku státisíce eur. Tohto roku ste vyzbierali vyše 900 000 eur. Je pre vás jednoduchšie či prijateľnejšie podporovať projekty v krajine, kde je silná kresťanská komunita?
Takto sme o tom asi ani neuvažovali, hoci naše združenie úzko súvisí s katolíckou cirkvou. Pracujeme s detskými spoločenstvami pri farnostiach. Dobrú novinu sme spúšťali v roku 1995. Chceli sme jednak obnoviť tradíciu koledovania, a jednak sme chceli pomáhať ľuďom, ktorí žijú v extrémnej chudobe. Nie sme humanitárna organizácia, ale podporujeme rozvojové projekty – najmä zdravotnícke zariadenia, školy, vzdelávanie dospelých alebo centrá pre postihnuté deti. Projekty, ktoré podporujeme, aj monitorujeme.  

.prečo ste sa rozhodli pre Afriku?
Naším partnerom bola rakúska organizácia Dreikönigsaktion, ktorá pôsobila v Latinskej Amerike, v Ázii aj v Afrike. My sme si vybrali Keňu, lebo Afrika asi pre nás Slovákov najviac asociuje chudobu a potrebu pomáhať. Keďže úzko spolupracujeme s katolíckou cirkvou, bolo pre nás prirodzené spolupracovať aj v Afrike buď s diecézami, alebo s kongregáciami. Cirkevné či katolícke organizácie sú aj v Afrike našimi prirodzenými partnermi. Prvý projekt, ktorý sme v Nairobi podporili, bola výstavba tried pre deti zo slumov. Túto školu viedla írska rehoľná sestra. Ako nám zbierka rástla, rozšírili sme sa z Kene aj do Ugandy, do južného Sudánu, Etiópie a Rwandy. Sme však stále v iba regióne subsaharskej Afriky, nechceme sa príliš rozširovať, lebo na to, aby sme mohli tieto projekty aj dobre monitorovať, máme malú kapacitu.

.ako z vašej skúsenosti funguje v Keni politický systém?
Majú demokratické voľby, systém politických strán, ale keď sa ľudí pýtate, podľa čoho volia, tak je to vždy podľa toho, z akého kmeňa pochádzajú. Politické strany kopírujú kmeňové rozdelenie. V rámci jedného kmeňa pritom môžu byť moslimovia, kresťania aj animisti.

.takže najsilnejšia identita tam nie je náboženská ani politická, ale kmeňová?
Áno. Najväčšia identita je stále kmeňová, a nie to, že som Keňan alebo kresťan či moslim. To vo mne vyvoláva otázku, či je pre nich správny taký politický systém, ako máme my. Či by pre nich nebol lepší kmeňový systém s tým, že na regionálnej úrovni by mali radu starších alebo starešinu. Či sme tam neimportovali niečo cudzie. A sú tam aj iniciatívy, aby napríklad moslimská časť mala istú autonómiu.

.a aby tam platila šaríja?
Toto si netrúfam povedať. Aj keď tento element je teraz pre Keňu skôr cudzí, ale môžu tam byť aj takéto tendencie, netrúfam si to vylúčiť, veď pred pár rokmi sme si nevedeli predstaviť ani Islamský štát v Iraku.

.pri zabíjaní na univerzite v Garisse teroristi triedili moslimov a kresťanov – a zabíjali iba kresťanov. Čo to urobí s Keňou? Zmení ju to?
S týmto sa zatiaľ vôbec nestretli. Ako poznám kenskú komunitu, musí to pre nich byť strašné. Ideológovia, ktorí toto vymysleli, si nezískajú Keňanov na svoju stranu. To, že sa to deje takýmto spôsobom – že zabíjajú za to, že je niekto kresťan, je precedens. Také niečo v Keni nezažili a bude zaujímavé, ako sa k tomu postavia.

.Keňu sme dlho vnímali ako príjemnú bezpečnú krajinu, kam chodia tisícky turistov. Ale barbarstvo akoby prenikalo aj sem. Nepadne aj Keňa postupne do takej čiernej diery, v akej je teraz Líbya?
Asi nie, my tú krajinu vnímame teraz cez médiá, a teda cez extrémne udalosti. Stále si myslím, že Keňa je veľmi príjemná krajina a povedal by som, že tamojší ľudia majú podobnú povahu ako Slováci – sú otvorení, pohostinní. Samozrejme, keďže teroristi si vyberajú ciele nielen na severovýchode, ale aj v hlavnom meste, ľudia sú zneistení, či tam vycestovať. To ovplyvní celú krajinu, lebo Keňa má podstatný príjem z turistického ruchu.

.stále platí, že chudoba je v Keni väčší problém ako terorizmus?
Určite áno. Tamojšia vláda stále nevie zabezpečiť základné veci, napríklad bezpečnosť či zásobovanie vodou. Napríklad v Turkane robí katolícka dicecéza pre zásobovanie vodou oveľa viac ako miestna vláda. Cieľom našej pomoci je aj to, aby vláda preberala čoraz viac vecí do vlastných rúk.

.ako sa Keňa ekonomicky zmenila za ten čas, čo tam pôsobíte?
Jednoznačne to smeruje k lepšiemu. Keď sme tam začali chodiť a v noci sme pristávali na letisku v Nairobi, tak tam svietilo len niekoľko svetiel. Teraz je to vysvietené ako európske veľkomesto. Už aj v slumoch funguje verejné osvetlenie, čo znížilo kriminalitu. Kedysi tam bola telefónna linka luxusom, teraz fungujú mobilní operátori, ktorí ponúkajú lacné kredity a mať telefón je už bežnou vecou. Pomohlo to napríklad aj finančným transakciám, keďže v Keni veľa ľudí nemá bankové účty. Teraz si môžu posielať peniaze prostredníctvom sms správ. Jednoducho prídete do kiosku, zložíte peniaze, dostanete kód, ktorý pošlete ako sms správu a dotyčnému na základe toho vyplatia peniaze v podobnom kiosku na opačnom konci krajiny. Lepšie sú aj cesty, ktoré boli ešte pred desiatimi rokmi v katastrofálnom stave. Zlepšili sa s pomocou EÚ a Číny. To prinieslo rozvoj aj do rurálnych oblastí.

.chudoba v Keni sa teda znižuje?
Povedal by som, že áno, ale nepoznám presné štatistické údaje. Cestujem tam však už takmer dvadsať rokov a trúfam si povedať, že ľudia tam dnes majú lepšie východiskové podmienky. Môžu sa skôr dostať do školy a aj ju skončiť. Veľkým krokom vpred bolo zavedenie bezplatnej školskej dochádzky na základných školách.

.má človek, ktorý sa narodí v slume, šancu dostať sa odtiaľ von?
Má. Poznám viacero takýchto príbehov. Napríklad ľudí, s ktorými sme v Keni začínali. Oni boli vtedy ešte deťmi. Napríklad jeden z nich, Robert Kanake, je dnes úspešný stavebný inžinier, má rodinu, dobrý príjem a býva mimo slumu. Takýto prípad nie je výnimkou. A mnohí sa teraz snažia aj vrátiť pomoc, ktorú dostali. Robert napríklad pracuje ako dobrovoľník v organizácii, ktorá nám v Keni pomáha.

.často sa hovorí o paradoxe, že EÚ na jednej strane do Afriky posiela humanitárnu pomoc, ale na druhej strane ochranárskymi opatreniami a dotovaním vlastných poľnohospodárov k chudobe na tomto kontinente prispieva.
To platí. Európa svojimi ochranárskymi opatreniami bráni tomu, aby sa miestni poľnohospodári dostali na jej trh a zároveň im v Afrike konkuruje lacnými dotovanými potravinami. Je to zložitý problém. Pre nás mimovládne organizácie, ktoré v Afrike pôsobíme, je to zároveň výzva, aby sme nevideli cestu len v priamej pomoci, ale aby sme venovali energiu aj presadeniu zmien niektorých obchodných vzťahov, ktoré fungujú v Európe. Tiež sa teraz veľa diskutuje o tom, či cieľom má byť za každú cenu hospodársky rast, alebo sa treba zamýšľať nad nejakým skromnejším, ale trvalo udržateľným modelom.

.čo si myslíte vy?
Jedným z rozmerov našej práce je aj to, že ľudia, ktorým pomáhame, nás inšpirujú na jednoduchší život. Po každej ceste do krajín ako Keňa alebo Sudán si uvedomím, čo všetko my tu máme a nepotrebujeme. A tiež ako veľmi plytváme. Skromný život v Afrike je niečo, čím sa môžeme inšpirovať a hľadať cestu niekde v strede. To znamená netlačiť za každú cenu, aby tieto krajiny išli úplne našou cestou a dostali sa za každú cenu na našu úroveň. Na to naša planéta nemá dosť zdrojov.  Skôr vidím cestu v tom, aby sme spoločne s nimi hľadali spôsob, ako žiť dôstojne a šťastne.

.to sa im asi bude ťažko vysvetľovať. Africké krajiny predsa potrebujú hospodársky rast a aj miestni ľudia chcú napríklad veľké, moderné nákupné centrá.
V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí takéto niečo chcú a majú na to. Ale v Keni sú ľudia, ktorí do veľkých nákupných centier nikdy nevojdú. Paradoxne, mnohí z nich možno žijú šťastnejšie ako diplomati a zamestnanci OSN, ktorí v Nairobi do týchto centier chodia. Napríklad otec rodiny, ktorý má na naše pomery minimálnu mzdu, venuje všetku energiu a prostriedky tomu, aby svojim deťom zabezpečil dobré vzdelanie. Keď sa mu to darí, tak je šťastný.

.v poslednom období je v Afrike čoraz viac aktívna Čína. Vidno to aj v Keni?
Je to vidieť. Raz som bol na seminári, kde bol aj zástupca kenského ministerstva financií a otvorene povedal, že donori ako EÚ majú strašne veľa pravidiel a byrokratických prekážok, pričom Číňania prídu, dajú peniaze na drevo a na druhý deň sa môže začať stavať. Čína potrebuje nerastné suroviny, ktoré v Afrike sú, preto tam pomáha s veľkými infraštruktúrnymi projektami. Stavajú diaľnice v Keni, Sudáne, Etiópii a za to dostanú to, čo potrebujú. Miestni ľudia však nemajú Číňanov príliš radi.

.prečo?
Žijú oddelene, vo svojich komunitách a nedonesú len peniaze, ale aj svojich ľudí. Keď stavajú cesty, tak dovezú aj svojich robotníkov z Číny a miestnych zamestnávajú len málo. Vzniká z toho napätie.  

.v Ázii, ale aj v Afrike sú teraz kresťania zabíjaní teroristami či extrémnymi islamistami. Vy zbierate peniaze najmä medzi veriacimi katolíkmi. Nemali by ste výraznejšie pomáhať prenasledovaným kresťanským komunitám?
Dobrá otázka. To sú impulzy, ktoré asi ovplyvnia aj naše rozmýšľanie. Doteraz sme sa zameriavali najmä na tých, ktorí žijú v extrémnej chudobe, nehľadiac na ich náboženstvo. Tú pomoc zväčša sprostredkúvali kresťanské organizácie. Určite bude o tom teraz diskusia aj v CIDSE, medzinárodnej aliancii katolíckych rozvojových organizácií, či nedať viac ťažisko, teda aj viac prostriedkov na pomoc krízovým regiónom. Asi to my sami nevieme rýchlo zmeniť, ale sme súčasťou väčšej komunity a budeme rozmýšľať, ako by sme pomohli kresťanom, ktorí sú prenasledovaní. Jedným z hlavných cieľov našej organizácie je učiť našich mladých ľudí súcitu a solidarite.

.ako dlho ešte bude trvať, že slovenskí koledníci budú chodiť po domoch a zbierať peniaze na Afriku?
Určite to bude dávať zmysel ešte ďalšie roky, možno desaťročia, kým ľudia v oblastiach, v ktorých pomáhame, nebudú mať zabezpečené aspoň základné podmienky na dôstojný život. S tým, čo koledníci vyzbierajú, vieme v Afrike reálne pomáhať.  Vo vašej otázke cítim dva extrémne scenáre. Prestaneme pomáhať, lebo tam už bude dobre, alebo preto, že to tam už bude príliš nebezpečné. Ja však vidím ešte veľký priestor medzi tým.  K tomu, že ľudia v Afrike už nebudú trpieť hladom, chudobou a nebudú zomierať na liečiteľné choroby, je ešte dlhá cesta. No je možné, že niektoré regióny Afriky budú také nebezpečné, že tam bude problematické pomáhať. To sa môže stať.

.máte sen, čo by ste v Afrike ešte chceli urobiť?
Teraz máme tridsať projektov, ktoré podporujeme z Dobrej noviny: Možno by sme chceli ísť do menšieho počtu a hlbšej spolupráce. Aby sme sa od infraštruktúrnych projektov – ako postaviť školu, studňu, alebo nemocnicu –posunuli k projektom s veľkou vnútornou dynamikou. Keď bol na Slovensku biskup z Turkany a videl našu prácu s mládežou, tak sa mu veľmi páčilo, ako rozvíjame dobrovoľníckeho ducha. Možno by bolo dobré posunúť sa aj v Afrike k niečomu, čo by malo podobne veľký duchovný náboj. Snažili sme sa to robiť aj doteraz, ale chceli by sme ešte viac. l

Marián Čaučík/
Narodil sa v roku 1965 v Bratislave. V roku 1988 ukončil Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej. V osemdesiatych rokoch pracoval ako aktivista pri práci s deťmi v tzv. podzemnej cirkvi, v roku 1990 bol spoluzakladateľom Hnutia kresťanských spoločenstiev detí (eRko), v ktorom pôsobil ako výkonný tajomník a predseda. V súčasnosti je riaditeľom Dobrej noviny, programu rozvojovej spolupráce eRka. V roku 2003 bol spoluzakladateľom Platformy mimovládnych rozvojových organizácií, ktorej bol neskôr predsedom. Toho roku ho minister zahraničných vecí menoval za jedného z troch ambasádorov Európskeho roka rozvoja. Je ženatý, žije v Bratislave.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite