Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vzniká bratislavské Soho?

.filip Olšovský .časopis .reportáž

Každá veľká európska metropola ju má. Štvrť, ktorá ponúka priestor na odlišné fungovanie a autentickú atmosféru. Po niekoľkých pokusoch to vyzerá, že sa konečne dočkala aj Bratislava. Na mieste, o ktorom by to ešte nedávno nikto nepovedal.

pri ceste z autobusovej stanice do centra ju ľahko prehliadnete. Ak sa predsa len v správnom momente rozhodnete zabočiť doprava, zažijete zaujímavý kontrast. Za vaším chrbtom hlučné stavenisko megalomanského komplexu Twin City, no pred vami na pohľad nudná, tichá ulica. Na jej konci bude kdesi v diaľke svietiť secesná budova legendárneho gymnázia. Ako sa bude hluk stavebných strojov vzďaľovať a vy sa ponoríte hlbšie do vôd niekdajšieho dunajského ramena, špecifické čaro tohto miesta sa začne postupne odkrývať. Ako rybe, po ktorej sa táto ulica volá, aj vám sa možno zapáčia prúdy ulice, ktorá v posledných mesiacoch láka čoraz viac zaujímavých ľudí. Ani nebudete vedieť, prečo, no zatúžite tu stráviť čo najviac času. A počas čakania v dlhočiznom rade na obedové menu začnete odhaľovať tajomstvo ulice, ktorou ešte pred dvoma rokmi všetci iba neprítomne prechádzali.

„Grösslingová zažila rôzne vzostupy a pády. Asi pred desiatimi rokmi sa začal úplný úpadok – mesto odstránilo niektoré dopravné značky, a to takým spôsobom, že sa odrezali dva centimentre nad zemou a viaceré miesta sa namiesto zámkovej dlažby zaliali nekvalitným asfaltom. Ešte predtým odišli z ulice legendárne hudobniny alebo železiarstvo a veľa priestorov bolo dlhodobo neprenajatých," opisuje temné roky ulice architekt Matúš Vallo. Grösslingová sa stala nezaujímavou uličkou, kde sa napriek novopostavenému nákupnému centru Eurovea pocitovo končilo centrum mesta. No potom prišiel impulz, ktorý všetko prevrátil naruby. V priebehu jedného mesiaca, v lete roku 2013, boli v srdci ulice, priamo oproti sebe, otvorené dve nové prevádzky. Jedna z nich si vybrala názov z úcty k priestoru, ktorý začala obývať, a odštartovala tak ďalšiu éru legendárnej ulice. Novým kultúrnym centrom oblasti sa na križovatke s Klemensovou ulicou stalo bistro U Kubistu.

„Mali sme obavu aj z toho, že je to mŕtva ulica. No oslovil nás samotný priestor, ako aj príbeh tohto kubistického domu," vysvetľuje jeden z dvojice majiteľov Ondrej Kořínek. „A odrazu sa z ulice, ktorá slúžila iba na prechádzanie z bodu A do bodu B, stala zaujímavá štvrť. Tvrdím, že Grösslingová je malá Praha – vybudovali ju väčšinou českí architekti a má aj podobnú atmosféru." Tá sa stáva výraznejšou aj vďaka tomu, že sa postupne mení charakter a vekový priemer obyvateľov ulice. Prstom pri tom ukazuje z okna na brečtanom zarastený rožný dom s najvyšším poschodím, pripomínajúci dom pre rozprávkové princezné. Ten vraj kedysi obývala jedna zo slovenských speváčok a dodnes slúži ako hniezdo pre umelecké duše, ktorým neprekáža nadmerný počet hedonistických spolubývajúcich. Lebo o tom je dnešná Grösslingová – o mladých ľuďoch, ktorí chcú byť blízko centra, a zároveň chcú tvoriť vlastnú komunitu.

.zhora
Pri snahe o charakterizáciu takéhoto spoločenstva padajú najčastejšie prívlastky ako „alternatívna" alebo „open-minded". „Jednoducho taká, kde robia ľudia veci inak," opisuje jej ducha Juraj Melicher, spolupracovník bratov Mucskovcov, ktorí si na ulici otvorili krajčírsky salón. Hneď z druhej strany s ním susedí Pán Medvedík – dizajnový obchod pre deti a rodičov. Aj keď sa obe prevádzky tlačia v miniatúrnych priestoroch, pridaná hodnota prostredia všetko vyvažuje. Práve na Grösslingovej našli to, čo pre svoj špecifický biznis potrebovali – spojenie prístupu zo širšieho okolia, ako aj z centra mesta či výklad, vďaka ktorému môžu komunikovať s okolím. Alebo navzájom medzi sebou. Úspech či neúspech podobného spolunažívania, ako aj čo najdlhšie prežitie jednotlivých prevádzok závisí práve od miery vzájomnej spolupráce, ktorá vytvára komunitu s jedinečnou atmosférou.

Prvým výrazným krokom bola minuloročná Noc literatúry. Počas nej viacerí umelci, rozmiestnení po ulici a jej blízkom okolí, predčítavali úryvky zo známych kníh. Akcia prilákala návštevníkov a ukázala im nádherné priestory „najkrajšej záhrady v Starom Meste" na križovatke s Lazaretskou alebo tajomný suterén generálneho riaditeľstva Železníc SR na Klemensovej. Spokojní boli všetci – obchodníci, tešiaci sa z prílevu ľudí, aj obyvatelia mesta, očarení životom, prúdiacim kedysi mŕtvou štvrťou. Celá akcia mala jeden háčik. Bola organizovaná z európskych peňazí. A tento rok už Grösslingovú obíde.

.vzor Praha
Václav Synáček trávi väčšinu času skôr v družných debatách na ulici než vnútri vlastného cider baru. Aj dnes tam popíja kávu s konkurentmi, pričom dolaďujú detaily ďalšej spoločnej akcie. „V novembri sme mali napríklad vlastný festival jedla – každá prevádzka navarila svoju špecialitu a ak návštevníkom chutila, odmenili ju čiarkou na výklade obchodu." Popri tom organizujú spoločné koncerty alebo trhy, ktoré do oblasti privádzajú nových zvedavcov. „Celé je to zjednodušené tým, že sa navzájom stretávame asi každý deň. U jedného obedujeme, k ďalšiemu ideme na kávu, u ďalšieho večer pijeme. Minule napríklad v jednej kaviarni praskla voda. Ako prvú vec spravil majiteľ to, že napísal na dvere názov konkurenčnej kaviarne, kam ľudia môžu ísť." Napriek tomu, že svoj podnik otvoril iba pred niekoľkými mesiacmi, je Václav sám prekvapený z toho, ako dobre tento systém funguje. No hlavne si zvolil skvelé miesto na svoj podnikateľský štart: Krymská ulica v Prahe je prototypom toho, ako by mala podobná komunita fungovať.

Aj keď sú niektoré aspekty v bratislavských podmienkach aplikovateľné len ťažko (pražské Vršovice svojím kopcovitým charakterom ani výškou nájmu určite nie sú porovnateľné s bratislavským Starým Mestom), v niektorých bodoch je Krymská o míle vpredu. Navzdory tomu, že začiatky oživovania kedysi nebezpečného okolia sa začali len o trochu skôr ako na Grösslingovej. Krymská má napríklad vlastný facebookový účet, ku ktorému majú prístup všetci miestni obchodníci. Oveľa lepšie si tak dokážu promovať vlastné i spoločné akcie. Krymská si dokázala vybudovať značku, za ktorou do vzdialenej Prahy 10 dochádzajú turisti i noví obchodníci. Potrebu spoločného postupu uznávajú aj obyvatelia Grösslingovej. Zatiaľ sa obmedzuje na sporadické stretnutia susedov z križovatky s Klemensovou u spomínaného Kubistu. Napriek tomu, že apetít po koordinovanom fungovaní existuje aj v ostatných kútoch ulice.

„Viem si predstaviť, že by sa počas nejakého víkendu ulica uzavrela pre autá a ustanovila by sa dočasná pešia zóna," navrhuje Lenka Černáková z rodinného centra Prešporkovo. To sa nachádza práve na konci ulice, ktorý je vzdialenejší od centra, a preto nedýcha životom až tak výrazne ako druhá strana. Napriek tomu, že tak ako na druhej strane, pri spomínanom gymnáziu, aj na tomto mieste ulici dodáva nezastupiteľnú vitalitu džavot detí. Nevýhoda mentálnej separácie sa však, najmä vďaka plánovanej dostavbe Twin City a autobusovej stanice, čoskoro môže stať minulosťou. A Grösslingová tak nadobudne ešte výraznejší charakter komunity na jednej ulici, so všetkými príslušnými znakmi a viacerými zaujímavými epicentrami. Vzájomná identifikácia súhrnnou značkou Grösslingová však funguje už dnes.

.tiež radšej Grösslingovú
Aj preto takmer nik z opýtaných nespomenie napríklad populárny Dobrý trh, organizovaný na blízkom Jakubovom námestí alebo neslávne známe Šafárikovo námestie. Všetci sú si vedomí ich nasledovaniahodného príkladu (a v druhom prípade aj problémov zo strany mesta), no špecifiká ich domovskej ulice nepustia. Jedni hovoria o širších chodníkoch a povahe ulice, ktorá je predurčená na pomalšiu chôdzu a typicky prešporácke špacírovanie. Iní vyzdvihujú architektonickú výnimočnosť alebo charakter „krásnej bočnej uličky, ktorá je, aj nie je v meste". Podobný pokus o vytvorenie komunity sa o pár rokov skôr odohral na ulici paralelnej s Grösslingovou. Pokus o resuscitáciu legendárnej Dunajskej sa však skončil na polceste.

„Aj my na Dunajskej sme mali na začiatku zámer vytvoriť niečo ako komunitný rozmer, ale absolútne sa to neujalo. Boli sme tu dve-tri predajne. Jedna skrachovala, druhá odišla... Ešte stále to tu nie je ako v normálnych veľkomestách. Ak sa na ulici musíte vyhýbať rýchlo jazdiacim autám a trolejbusom, tak to nemôže fungovať. Ja osobne mám práve pre toto radšej Grösslingovú," tvrdí s istým sklamaním Ivana Dolinská. Po niekoľkých rokoch fungovania na Dunajskej to zabalila a prevádzku známej dizajnovej značky vraj po období trápenia radšej uvidí inde. V mori zlých správ tým akosi nepriamo zdôrazňuje výnimočnosť ulice, ktorú má hneď za chrbtom. Niečo na tej Grösslingovej predsa len asi bude.

Jej ducha vnímajú z množstva opýtaných obyvateľov takmer všetci. Aj keď ju najviac cítiť stále iba na spomínanej križovatke s Klemensovou, je zrejme len otázkou času, keď sa zhmotní aj v iných uzloch. Autonómne močiare sa zlejú, zatopia ošumelé plytčiny a opäť vznikne jednoliate rameno. Také, do ktorého nabudúce priplávate úplne cielene.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite