Bolo mu to dopriate, aj keď v posledných rokoch mohol namiesto písania už len diktovať. Jeho najslávnejšie celoživotné dielo, kultová sága Plochozem, ktorá vychádza od začiatku 80. rokov 20. storočia, sa pred jeho smrťou dočkala v poradí štyridsiatej knihy Raising Steam. Na tento rok je ešte avizovaný román The Shepherdʼs Crown.
Pratchett o svojom zdravotnom stave hovoril veľmi otvorene, usiloval sa rozšíriť povedomie o Alzheimerovej chorobe a podporoval jej výskum. Otvorene hovoril aj o vlastnej smrti, pozitívne sa vyjadroval ku kontroverznej téme tzv. asistovanej samovraždy. Tento svet však napokon opustil prirodzenou smrťou 12. marca 2015 vo veku 66 rokov.
Pratchett sa téme smrti nevyhýbal ani vo svojom diele. Jednou z mnohých postáv a postavičiek série Plochozem je Smrť – kostlivec v čiernom plášti, na bielom tátošovi a s kosou na pleci. A hoci z neho mrazí, zároveň je to veľmi sympatická, ba až komická postava. Takéto spájanie protikladov, vážneho aj úplne absurdného, je typické pre celú Plochozem, kroniku fantastického sveta v tvare placky, spočívajúceho na chrbtoch štyroch slonov, ktorých na chrbte nesie korytnačka Veľká A’Tuin.
Práve hravosť a schopnosť originálne pospájať aj zdanlivo nespojiteľné zrejme vysvetľuje mimoriadnu popularitu Pratchettových románov. V rodnej Británii ho napríklad v rebríčkoch bestsellerov dokážu predstihnúť už len také mená ako J. K. Rowlingová so svojím Harrym Potterom alebo kuchár Jamie Oliver.
.macbeth a Barbar Conan v jednom
Samostatnou kapitolou sú légie Pratchettových fanúšikov po celom svete. Ak je niekto kultový spisovateľ, tak práve Pratchett – verní čitatelia poznajú naspamäť všetky postavy Plochozeme, jej dejiny aj zemepis, stretávajú sa na festivaloch venovaných jeho dielu, obliekajú sa do kostýmov, hľadajú skryté významy a narážky v jeho románoch...
Tu je ďalšie tajomstvo príťažlivosti Pratchettovho diela. Na jednej strane oslovil ortodoxných fanúšikov fantasy a sci-fi, podaril sa mu však aj presah k čitateľom, ktorí by sa „ľahkej fantastiky“ (ako znie názov jedného z Pratchettových románov) nedotkli ani hrabľami. To sa podarí len niektorým autorom – okrem spomínanej J. K. Rowlingovej napríklad J. R. R. Tolkienovi alebo C. S. Lewisovi.
Práve Tolkien so svojím prepracovaným fantastickým svetom Pána prsteňov patrí medzi Pratchettove vzory. No kým Tolkienov svet, hoci aj v ňom nájdeme humor, je vo svojej podstate vážny, postavený na pevnom filozofickom základe a má v sebe vznešenosť a posvätnosť starých ság, Pratchettovu Plochozem charakterizuje uličnícky úškrn, irónia a sebairónia. Pratchett sa nebál pohrať aj s najposvätnejšími tradíciami a klišé fantasy, napríklad Howardovho neohrozeného Barbara Conana pretransformoval na staručkého a šušlavého Barbara Cohena. Rovnako nehanebne sa porátal so zlatým fondom „vysokej literatúry“ – napríklad v knihe Sestry strigy si zobral na paškál Shakespearovho Macbetha. Barbar Conan a Macbeth v jednom – tak by mohla zniesť stručná charakteristika celého Pratchettovho diela.
Tradícia britského univerzitného románu zase našla obdobu v motíve Neviditeľnej univerzity, na ktorej pôsobia neskutočne samoľúbi a pompézni čarodejníci. Málokto tak výstižne sparodoval neduhy akademických či cirkevných hodnostárov aj všemožných samozvaných morálnych autorít...
.fraškou k vážnosti
Pritom v Pratchettovom diele sa vyskytujú morálne otázky – častým motívom je priateľstvo, vernosť, sebaobetovanie, boj proti zlu. Lenže Pratchettove postavy sú neraz hrdinami proti svojej vôli – napríklad čarodejník Vetroplaš je preslávený lenivec a babrák, pripomínajúci schlemielov z jidiš literatúry, osud mu však na plecia naloží svetoborné úlohy.
Zlu sa však treba vzoprieť – a občas to musí spraviť aj niekto úplne bezmocný. Áno, v tomto malebnom a vtipnom fantastickom svete je totiž prítomné zlo. Pratchett sa inšpiroval hororovým velikánom H. P. Lovecraftom a používa motív Vecí z Temných rozmerov, čo striehnu na štrbinku, cez ktorú by mohli preniknúť medzi obyvateľov Plochozeme.
Kto by čakal, že práve v komickej fantasy sa objaví taká výstižná charakteristika pravého zla? „Vetroplaš vedel, že sú aj oveľa horšie veci ako Zlo. Démoni v pekle sú ochotní mučiť každú dušu, ale práve preto, lebo si duše vysoko cenia. Zlo sa pokúša podmaniť si vesmír, ale aspoň ho považuje za hoden dobývania. Ale sivý svet za týmito prázdnymi očami by šliapal a ničil bez toho, aby obetiam priznal aspoň takú dôstojnosť, že by ich nenávidel. Ani by si ich nevšimol.“
Áno, v Pratchettových knihách nájdeme popri všadeprítomnej komike vážne témy. Málokedy tam však natrafíme na pátos. Pátos totiž aj z vážnych vecí robí frašku. Terry Pratchett svojou Plochozemou robil pravý opak – vďaka fraške, humoru a irónii vracal veciam vážnosť.
.autor je prekladateľ, do slovenčiny preložil viacero románov Terryho Pratchetta.
Pratchett o svojom zdravotnom stave hovoril veľmi otvorene, usiloval sa rozšíriť povedomie o Alzheimerovej chorobe a podporoval jej výskum. Otvorene hovoril aj o vlastnej smrti, pozitívne sa vyjadroval ku kontroverznej téme tzv. asistovanej samovraždy. Tento svet však napokon opustil prirodzenou smrťou 12. marca 2015 vo veku 66 rokov.
Pratchett sa téme smrti nevyhýbal ani vo svojom diele. Jednou z mnohých postáv a postavičiek série Plochozem je Smrť – kostlivec v čiernom plášti, na bielom tátošovi a s kosou na pleci. A hoci z neho mrazí, zároveň je to veľmi sympatická, ba až komická postava. Takéto spájanie protikladov, vážneho aj úplne absurdného, je typické pre celú Plochozem, kroniku fantastického sveta v tvare placky, spočívajúceho na chrbtoch štyroch slonov, ktorých na chrbte nesie korytnačka Veľká A’Tuin.
Práve hravosť a schopnosť originálne pospájať aj zdanlivo nespojiteľné zrejme vysvetľuje mimoriadnu popularitu Pratchettových románov. V rodnej Británii ho napríklad v rebríčkoch bestsellerov dokážu predstihnúť už len také mená ako J. K. Rowlingová so svojím Harrym Potterom alebo kuchár Jamie Oliver.
.macbeth a Barbar Conan v jednom
Samostatnou kapitolou sú légie Pratchettových fanúšikov po celom svete. Ak je niekto kultový spisovateľ, tak práve Pratchett – verní čitatelia poznajú naspamäť všetky postavy Plochozeme, jej dejiny aj zemepis, stretávajú sa na festivaloch venovaných jeho dielu, obliekajú sa do kostýmov, hľadajú skryté významy a narážky v jeho románoch...
Tu je ďalšie tajomstvo príťažlivosti Pratchettovho diela. Na jednej strane oslovil ortodoxných fanúšikov fantasy a sci-fi, podaril sa mu však aj presah k čitateľom, ktorí by sa „ľahkej fantastiky“ (ako znie názov jedného z Pratchettových románov) nedotkli ani hrabľami. To sa podarí len niektorým autorom – okrem spomínanej J. K. Rowlingovej napríklad J. R. R. Tolkienovi alebo C. S. Lewisovi.
Práve Tolkien so svojím prepracovaným fantastickým svetom Pána prsteňov patrí medzi Pratchettove vzory. No kým Tolkienov svet, hoci aj v ňom nájdeme humor, je vo svojej podstate vážny, postavený na pevnom filozofickom základe a má v sebe vznešenosť a posvätnosť starých ság, Pratchettovu Plochozem charakterizuje uličnícky úškrn, irónia a sebairónia. Pratchett sa nebál pohrať aj s najposvätnejšími tradíciami a klišé fantasy, napríklad Howardovho neohrozeného Barbara Conana pretransformoval na staručkého a šušlavého Barbara Cohena. Rovnako nehanebne sa porátal so zlatým fondom „vysokej literatúry“ – napríklad v knihe Sestry strigy si zobral na paškál Shakespearovho Macbetha. Barbar Conan a Macbeth v jednom – tak by mohla zniesť stručná charakteristika celého Pratchettovho diela.
Tradícia britského univerzitného románu zase našla obdobu v motíve Neviditeľnej univerzity, na ktorej pôsobia neskutočne samoľúbi a pompézni čarodejníci. Málokto tak výstižne sparodoval neduhy akademických či cirkevných hodnostárov aj všemožných samozvaných morálnych autorít...
.fraškou k vážnosti
Pritom v Pratchettovom diele sa vyskytujú morálne otázky – častým motívom je priateľstvo, vernosť, sebaobetovanie, boj proti zlu. Lenže Pratchettove postavy sú neraz hrdinami proti svojej vôli – napríklad čarodejník Vetroplaš je preslávený lenivec a babrák, pripomínajúci schlemielov z jidiš literatúry, osud mu však na plecia naloží svetoborné úlohy.
Zlu sa však treba vzoprieť – a občas to musí spraviť aj niekto úplne bezmocný. Áno, v tomto malebnom a vtipnom fantastickom svete je totiž prítomné zlo. Pratchett sa inšpiroval hororovým velikánom H. P. Lovecraftom a používa motív Vecí z Temných rozmerov, čo striehnu na štrbinku, cez ktorú by mohli preniknúť medzi obyvateľov Plochozeme.
Kto by čakal, že práve v komickej fantasy sa objaví taká výstižná charakteristika pravého zla? „Vetroplaš vedel, že sú aj oveľa horšie veci ako Zlo. Démoni v pekle sú ochotní mučiť každú dušu, ale práve preto, lebo si duše vysoko cenia. Zlo sa pokúša podmaniť si vesmír, ale aspoň ho považuje za hoden dobývania. Ale sivý svet za týmito prázdnymi očami by šliapal a ničil bez toho, aby obetiam priznal aspoň takú dôstojnosť, že by ich nenávidel. Ani by si ich nevšimol.“
Áno, v Pratchettových knihách nájdeme popri všadeprítomnej komike vážne témy. Málokedy tam však natrafíme na pátos. Pátos totiž aj z vážnych vecí robí frašku. Terry Pratchett svojou Plochozemou robil pravý opak – vďaka fraške, humoru a irónii vracal veciam vážnosť.
.autor je prekladateľ, do slovenčiny preložil viacero románov Terryho Pratchetta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.