Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

100 miliónov

.marína Gálisová .časopis .politika

Open Doors, nezisková organizácia so sídlom v USA, zverejnila správu o prenasledovaní kresťanov, ktorá vyvoláva zhrozenie. Približne sto miliónov kresťanov dnes na svete trpí pre svoju vieru a ich situácia sa rapídne zhoršuje.

100 miliónov Asif Hassan/Profimedia
Video, na ktorom bojovníci Islamského štátu popravujú dvadsaťjeden Egypťanov, koptských kresťanov, na líbyjskom pobreží, šokovou metódou upozornilo svet, že sú regióny, kde sa kresťania opäť ocitajú v role mučeníkov. Tých dvadsaťjeden mužov v oranžových väzenských kombinézach sa neprevinilo ničím – len tým, že sú kresťania. V očiach radikálnych islamistov to úplne stačilo. Využili ich ako živé rekvizity v tom, čo vnímajú ako svoj veľký boj proti „križiakom“, „neveriacim psom“, „nepriateľom Proroka“. Muži boli zajatí v Líbyi, kde pracovali na stavbách. Každý z dvadsaťjeden zajatých mal možnosť zavrhnúť svoju vieru a stať sa moslimom. Oni však namiesto toho prijali smrť. Džihádisti v čiernom, ktorí koptov popravili, vyjadrili vo videu svoje odhodlanie, že „ak dá Alah“, dobyjú aj Rím.

.najprenasledovanejší sú kresťania
Kresťania sú pravdepodobne najprenasledovanejšou náboženskou komunitou na svete, vyjadril sa riaditeľ francúzskej pobočky Open Doors Michel Varton. Na svete žije približne 2,2 miliardy kresťanov rozličných denominácií. Tvoria vyše tretinu svetovej populácie, uvádza Pew Forum on Religion and Public Life z Washingtonu. A podľa správy tejto organizácie sú kresťania vystavení obmedzeniam a nepriateľstvu v 111 krajinách sveta.

Open Doors zakladá svoju správu na dátach, ktoré zhromaždila z oficiálnych štúdií, zo správ v médiách a z terénnych hlásení a dotazníkov, ktoré po celom svete vyplňovali jej spolupracovníci.
Správa Open Doors uvádza zoznam päťdesiatich krajín, kde sa kresťanom žije najhoršie, ale dodáva, že prenasledovanie zažívajú aj v iných. Najhoršou trojicou sú v správe Severná Kórea, Saudská Arábia a Afganistan. Jedna z krajín z tejto smutnej päťdesiatky sa nachádza v Latinskej Amerike, je to Kolumbia. Kresťanstvo tam síce nie je menšinovým náboženstvom, ale prebiehajúci boj medzi vládou a povstalcami je príčinou, že kresťania sú často terčom útokov zo strany povstalcov. Rebeli pokladajú kresťanov za hrozbu, pretože kresťanské komunity prijímajú bývalých členov ich skupín a umožňujú im začať nový život.

Všetky ostatné krajiny, ktoré figurujú na zozname, sa nachádzajú v Afrike, v Ázii alebo na Strednom východe. Prvé miesto už jedenásť rokov patrí Severnej Kórei, kde je nezákonné vôbec byť kresťanom. Hoci k presným údajom z tejto krajiny, ktorú komunistický režim prakticky úplne uzavrel pred svetom, je ťažké sa dostať, Open Doors uvádza, že až 70-tisíc severokórejských kresťanov bolo za svoju vieru poslaných do pracovných táborov. Počet ľudí, ktorí v Severnej Kórei praktizujú kresťanstvo, sa z pochopiteľných dôvodov nedá zistiť. V susednej Južnej Kórei sa v súčasnosti hlási ku kresťanstvu 30 percent ľudí a môžu slobodne praktizovať vieru.

.živé kresťanstvo v ilegalite
Najviac z krajín, ktoré sa nachádzajú na zozname Open Doors, tvoria tie s moslimskou väčšinou. Ako príklad môže slúžiť Saudská Arábia, ktorá stavia mimo zákona každý verejný prejav náboženskej viery, ak nejde o vieru moslimskú. Aj tu však žije kresťanská menšina, patria k nej najmä prisťahovalci za prácou. Sú to ľudia, ktorí nemajú saudskoarabské občianstvo – kto ho má, štát ho automaticky eviduje ako moslima. Už v roku 2004 žilo podľa údajov vtedajšieho pomocného biskupa pre Arábiu, Paula Hindera, v Saudskej Arábii až milión tristotisíc rímskokatolíkov – boli to najmä Filipínčania a Indovia, ktorí tam prišli pracovať. Paradoxne, uviedol monsignor Hinder, je cirkevný život katolíkov v Saudskej Arábii živý a spoločenstvám nechýba nadšenie.

Na dvadsiatom šiestom mieste zoznamu je územie palestínskej samosprávy, kde žije 4,5 milióna ľudí a z toho 40-tisíc sa hlási ku kresťanstvu. „Prenasledovanie kresťanov na palestínskych územiach je komplexný jav,“ píše sa v správe Open Doors. „Kresťania sa v izraelsko-palestínskom konflikte ocitli medzi dvoma mlynskými kameňmi. Pre svoj etnický pôvod sú vystavení obmedzeniam zo strany Izraela a pre svoje náboženstvo sú v palestínskej komunite v postavení menšiny.“ Najväčšmi tu trpia kresťania, ktorí konvertovali z islamu. To platí o mnohých krajinách, kde žije moslimská väčšina.

Gary Knight / ProfimediaGary Knight / Profimedia
.na starozákonných územiach
Územie Sýrie a Iraku je pre kresťanov osobitne horúcou pôdou, najmä po vzostupe teroristickej organizácie Islamský štát. Tá predstavuje absolútny vrchol v brutalite prenasledovania kresťanov. Na územiach, ktoré bojovníci Islamského štátu obsadia, si môžu kresťania zachrániť život, len ak konvertujú na islam alebo utečú. Pritom ešte v deväťdesiatych rokoch 20. storočia žilo na území Iraku až milión dvestotisíc kresťanov. Aj z hľadiska dejín je tento región tradičným domovom židovstva a kresťanstva. Na jeho území sa napríklad nachádzalo starozákonné mesto Ninive, o ktorom sa píše v Knihe proroka Jonáša. Z miest, ktoré sú dnes v Iraku, pochádzal Noe.
Dnes je v Iraku len asi tristotisíc kresťanov. Postupná dezintegrácia krajiny počas bojov a protizápadné nálady, ktoré sa tu po americkom vojenskom vstupe vystupňovali, tiež prispievajú k protikresťanským náladám a z nich čerpá Islamský štát.

Samozrejme, Islamský štát sa brutálne správa aj voči iným náboženským komunitám. Jeho interpretácia islamu je taká radikálna, že za neveriacich a hodných smrti považuje aj šiítskych moslimov. Vraždí a vyháňa tiež jezidov a ďalšie náboženské menšiny. Do dnešného dňa len z irackého Mosúlu a okolitých miest utieklo pred zverstvami Islamského štátu až jeden a pol milióna ľudí. Perspektíva je zatiaľ neistá, keďže pozemný boj proti IS slabo vycvičená a zle organizovaná iracká armáda nezvláda. A americké zásahy proti islamistom zo vzduchu sú efektívne len v obmedzenej miere.

.naozaj Assadovi spojenci?
Posun na smutnom rebríčku zaznamenala Sýria – postúpila z tridsiateho šiesteho miesta na jedenáste. Situácia je tu čoraz desivejšia a nezdá sa, že by bolo reálne jej zlepšenie.
Prebiehajúca občianska vojna v Sýrii vystavila kresťanskú menšinu mimoriadnej perzekúcii, pretože vzbúrenci, ktorí bojujú proti režimu prezidenta Bašára Assada sú voči kresťanom od začiatku podozrievaví. Považujú ich za Assadových spojencov. Kresťania tvoria približne šesť percent sýrskej populácie, je ich približne jeden a pol milióna (vrátane kresťanských utečencov z Iraku.

Je pravda, že režim Bašára Assada im vytvoril pomerne bezpečné a pokojné podmienky na život, keďže potreboval ich lojalitu. Po vypuknutí povstania proti Assadovi sa situácia diametrálne zmenila. Vzbúrenci využívajú každú príležitosť, aby sa vŕšili na kresťanoch. Boli zaznamenané prípady, že rebeli zabíjali kresťanské deti, vraždy filmovali a zábery potom prezentovali na internete ako „dôkazy“ vládnych zverstiev. Motívy tohto násilia však nemajú čisto politický charakter. Silnú rolu hrá náboženský odpor moslimov voči kresťanom – medzi vzbúrencami sú mnohí radikálni islamisti a pôsobia tam džihádistické spolky. Tie vnímajú kresťanov ako prvoradých nepriateľov svojej viery.

.asýrčania berú do rúk zbrane
Islamský štát v Sýrii a Iraku osobitne presnasleduje asýrskych kresťanov. IS vyháňa asýrskych kresťanov z ich domovského územia, kde žijú už tisícročia. Asýrčania, nazývaní aj Chaldejci, hovoria modernou verziou aramejčiny, jazyka, ktorým rozprával aj Ježiš Kristus. Aj za panovania Saddáma Husajna boli v postavení utláčanej menšiny, po jeho páde sa však ich život nezlepšil. Dnes sú vystavení brutalite Islamského štátu. Organizácia Syrian Observatory for Human Rights potvrdila, že počas nedávneho incidentu bojovníci IS uniesli až stovku asýrskych kresťanov, hlavne žien a detí. Časť asýrskych kresťanov sa voči Islamskému štátu postavila so zbraňou v ruke, vznikli kresťanské milície, ktoré strážia svoje oblasti. Proti presile však nemajú veľké šance.

Pred niekoľkými dňami otvoril svoje hranice pre asýrskych kresťanov na úteku Libanon. V Libanone očakávajú približne päťtisíc asýrskych utečencov, o ktorých sa postarajú libanonskí kresťania. Asýrski kresťania majú v Libanone silné zázemie, modlia sa za nich príbuzní aj ostatní spoluveriaci. V Bejrúte sa konala demonštrácia na ich podporu, kde na transparentoch stálo „Asýrčania sú pôvodní obyvatelia Mezopotámie“ a „Zachráňte kresťanov zo Stredného východu“
Kresťania trpia aj v Nigérii, hoci tvoria prakticky polovicu populácie tohto 183-miliónového štátu. Na severe sú pod neustálymi útokmi zo strany ultraislamských milícií Boko Haram, ktoré vraždia, unášajú, plienia a mrzačia a podľa organizácie Open Doors denne padne milíciám za obeť desať ľudí. Problémy, ktorým čelia kresťania, sa však týkajú aj bežného života, pretože v dvanástich severných štátoch Nigérie platí islamské právo šaríja. Na kresťanskom juhu Nigérie funguje sekulárny štát.


.na Západe je ticho
Kresťanom, hoci nám to z nášho pohodlia možno tak nepripadá, v súčasnosti nie je dobre. V globále je dnes osemdesiat percent všetkých prejavov náboženskej diskriminácie namierených proti kresťanom, uvádza Society for Human Rights – sekulárna organizácia, ktorá sleduje stav ľudských práv vo svete.

Tam, kde by tieto hrozné skutočnosti mali zarezonovať najviac – na Západe, prinajmenšom historicky kresťanskom, však neraz narážajú na hluché uši. Akoby nás naše dejiny, v ktorých bolo kresťanstvo často prepojené so štátnou mocou, zaslepili, a tak nie sme ochotní vidieť realitu – že byť kresťanom dnes v iných častiach sveta neraz znamená byť outsiderom, ba mučeníkom. Nemecká kancelárka Angela Merkel sa vyjadrila, že nemožno predsa náboženstvá hodnotiť podľa toho, ako veľmi sú prenasledované. Bolo to nešťastné vyjadrenie – ale pre spôsob myslenia mnohých Európanov veľmi príznačné.

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite