Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rok pred

.jozef Majchrák .časopis .politika

Parlamentné voľby budú približne o rok. Ako vyzerá aktuálne rozloženie síl a čo sa ešte na ňom do volieb môže zmeniť?

Pripomeňme si najskôr, ako vyzerala politická scéna rok pred poslednými parlamentnými voľbami, ktoré boli v marci 2012. Na začiatku marca 2011, teda v čase, keď ešte nikto netušil, že budú predčasné voľby, zverejnila agentúra Focus výsledky prieskumu volebných preferencií, ktoré potvrdzovali dlhodobo stabilné rozloženie politických síl. Výsledok Smeru sa pohyboval nad 40 percent, SDKÚ so ziskom viac ako 16 percent suverénne dominovala pravicovému priestoru, KDH, Most, SaS a SNS sa pobybovali niekde medzi šiestimi a ôsmimi percentami.
Prešlo niekoľko mesiacov a z tejto konštelácie nezostal kameň na kameni. V októbri 2012 padla Radičovej vláda, v novembri ohlásil založenie novej strany Igor Matovič a v decembri sa prevalila kauza Gorila, ktorá na kusy rozmetala starostlivo pripravovanú kampaň SDKÚ. Vo voľbách si svoju pozíciu spred roka udržal akurát Smer a Most. Mierne si polepšilo KDH, ktorému sa aj vďaka Lipšicovi a Procházkovi na kandidátke podarilo získať časť mestských voličov SDKÚ, ale ani to nestačilo na dosiahnutie vysnívanej hranice desiatich percent. Dzurindova SDKÚ, ktorá bola roky lídrom pravice, vo voľbách nakoniec spadla na šesť percent hlasov, Sulíkova SaS ledva preliezla do parlamentu a Matovičova nová strana získala osem a pol percenta hlasov.

.predvolebné otázniky
V roku, ktorý nás čaká do najbližších parlamentných volieb sa však podobná dramatická zmena pomerov na politickej scéne s veľkou pravdepodobnosťou neudeje. Udalosťou, ktorá by ešte mohla mať potenciál zatriasť slovenskou politikou v jej súčasnej podobe by bol vznik novej silnej politickej strany. Takej, ktorá by dokázala napodobniť úspech Andreja Kisku z prezidentských volieb a zoskupiť okolo seba znechutených podporovateľov umierajúcich pravicových strán, protestných voličov, ale aj časť sklamaných sympatizantov Smeru. V tejto súvislosti sa v posledných týždňoch najviac skloňovalo meno spolumajiteľa softvérovej firmy Eset a jedného z investorov Denníka N Antona Zajaca. Ten pripustil, že o politickom projekte so silným antikorupčným programom uvažuje a absolvoval aj sériu stretnutí s verejne aktívnymi ľuďmi, na ktorých sa hovorilo aj založení novej strany. Či strana pred týmito parlamentnými voľbami aj v skutočnosti vznikne, je stále nejasné, ale platí, že s krátiacim sa časom sa pravdepodobnosť jej založenia znižuje. Len na porovnanie. Andrej Kiska ohlásil svoju prezidentskú kandidatúru rok a pol pred voľbami, pričom už niekoľko týždňov predtým o tejto možnosti verejne hovoril. Pokiaľ nie sú známe aspoň základné obrysy nového projektu a ľudia, ktorí by za ním stáli, dá sa len veľmi ťažko hovoriť o tom, či by dokázal na súčasnej politickej mape niečo zmeniť.
Ďalším otáznikom nadchádzajúcich mesiacov bude, akú stratégiu politického prežitia zvolia malé pravicové strany. Zatiaľ to vyzerá tak, že cesta SDKÚ medzi mimoparlamentné strany je nezvratná a SaS vyskúša všetky možnosti, aby sa tomuto scenáru vyhla. Registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia budú, samozrejme, toho súčasťou. Zrejme dôjde aj k nejakým pokusom o politickú integráciu. V politických kuloároch sa dnes v tejto súvislosti  najviac hovorí o predvolebnej spolupráci Obyčajných ľudí a strany NOVA, ktorá by mohla znamenať vstup Daniela Lipšica a niektorých ďalších jeho spolustraníkov na Matovičovu kandidátku. Mimochodom, ak sa Igorovi Matovičovi podarí aj v druhých voľbách byť stranou číslo jeden pre protestných voličov, tak to bude v našich zemepisných šírkach celkom unikátny jav.

.výzvy pre Sieť
Odklad založenia novej politickej strany hrá do kariet najmä Radoslavovi Procházkovi a jeho Sieti. Rovnako ako slabosť ostatných pravicových strán. Krátko pred voľbami sa viaceré z nich môžu v prieskumoch verejnej mienky pohybovať na hranici zvoliteľnosti, alebo pod ňou. Zároveň bude existovať silný záujem frustrovaných pravicových voličov, aby voľby proti silnému Ficovi vygenerovali aspoň ako-tak dôstojného politického súpera. KDH pre väčšinu z nich nebude alternatívou vzhľadom na ideologickú vyhranenosť, Matovič zase pre svoj politický avanturizmus. Prevažná časť týchto voličov tak môže v predvečer volieb zabudnúť na kauzu financovania Procházkovej prezidentskej kampane či iné prešľapy predsedu Siete a hlas pre túto stranu vyhodnotí v čase predvolebnej mizérie ako najlepšiu zo zlých možností. V prospech Siete bude hrať aj to, čo už naznačil prieskum Focusu, ktorý mapoval zloženie jej sympatizantov. Procházkova strana podľa neho spomedzi všetkých pravicových strán najlepšie zastupuje záujmy chudobných a stredne zarábajúcich ľudí. V tejto kategórii jej dokonca spomedzi všetkých politických strán dokázal konkurovať iba Smer.
Najväčšou slabinou Siete pred voľbami môže byť, ako už preukázala doterajšia história strany, osoba predsedu. Presnejšie jeho schopnosť robiť veľké politické chyby (napríklad kampaň pred komunálnymi voľbami) a následná taktika nielenže si ich nepriznať, ale dokonca ich vydávať za brilantné rozhodnutia. Mínusové body môže strane priniesť aj nejednoznačnosť v kultúrno-etických otázkach, ktoré tiež môžu byť jednou z tém kampane. Procházka mal v prezidentských voľbách výborné výsledky v silne religióznych oblastiach na severe a východe Slovenska. Aj Sieť má pomerne veľkú podporu v Žilinskom kraji a na východe krajiny. Časť najmä katolíckych voličov v týchto regiónoch môže chcieť od Procházkovej strany v týchto otázkach počuť jednoznačnejšie stanovisko, ako z jej radov  zaznievalo doteraz.

.faktor SNS
Smer dnes dosahuje v prieskumoch verejnej mienky približne o desať percent hlasov menej ako rok pred poslednými voľbami. Dôvody sú jasné a netreba sa o nich veľmi rozpisovať. Strana je vo vláde a korupčné škandály pribúdajú.  S ďalšími kauzami a ekonomickými problémami sa môže tento klesajúci trend ešte posilniť. Vývoj volebných preferencií už dnes ukazuje, že Smer síce nasledujúce voľby takmer isto vyhrá, ale nebude sám schopný zostaviť vládu.
Okrem slabej pravice však hrá v prospech Roberta Fica ešte jeden faktor. Silnejúca SNS Andreja Danka. Tejto strane sa v niekoľkých posledných prieskumoch Focusu podarilo prekročiť päťpercentnú hranicu a zdá sa, že kysucká krčma má opäť svojho hrdinu.
Slovenská národná strana v parlamente, navyše bez vulgárneho Slotu, ale s kultivovanejším Dankom na čele, by významne zlepšila vyjednávaciu pozíciu Roberta Fica po voľbách. Ak doteraz politici Smeru videli možného koaličného partnera najmä v KDH, prípadne v Bugárovom Moste, posledný vývoj naznačuje, že ich kalkulácie sa môžu rozrásť o ďalší variant. Dokonca oveľa komfortnejší, ako by bolo vládnutie s KDH.  
Pre Slovensko to, samozrejme, nie je dobrá správa. Pretože kým Figeľ a spol. by aspoň v niečom dokázali Roberta Fica krotiť, politickým pôstom vyhladovaná SNS mu pôjde vo všetkom poruke.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite