Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oplatí sa

.časopis .kultúra

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Jaroslav Jírů: De Gaulle (Prostor, 2014)
Biografia De Gaulla je zaujímavá tak hlavnou postavou, ako i autorom. Jaroslav Jírů, historik, publicista a signatár Charty 77 bol redaktorom zahraničnej rubriky Československého rozhlasu. Po krachu Pražskej jari ho z práce prepustili a živil sa ako vrátnik v pražskom hoteli. Napriek zákazu cestovania mu práca umožnila kontakt s cudzincami. Kniha o De Gaullovi, ktorú autor začal pripravovať už koncom šesťdesiatych rokov, vyšla prvýkrát v roku 1983 v edícii Expedice. Napriek tomu, že Jírů nemal prístup k archívom, jeho dielo je poctivé a dôsledné. Kniha De Gaulla postupne odhaľuje v kontexte, v plnej farebnosti jeho príbehu, ľudského i politického. Čítanie o pádoch a vzostupoch i viacnásobných návratoch do hry je dôkazom, že aj politické angažmán sa môže zmeniť na dobrodružstvo. Je to štúdia o človeku, ktorý sa nikdy nesklonil pred nepriateľom a ubránil sa aj pred svojimi spojencami.
.ľubomír Jaško

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Elena Hidvéghyová-Yung: Materia prima
(21arte, 2014)
„Musíš sa od hlavy po päty zahaliť / do Svetla – celou svojou vôľou, celou svojou mysľou / a zo všetkej sily: / to je jediný návod na prežite.” Poézia vzniká z rôznych dôvodov a plní aj rôzne funkcie (všetky veľmi dôležité). Básne poetky a prekladateľky z čínštiny Eleny Hidvéghyovej-Yung sú pokusom o sformulovanie „návodu na prežitie”. Nie hra so slovami, ani romantické gestá či lyrikou zostrený pohľad na svet. Toto je poézia, v ktorej sa svetlo zažína v tme. Poézia, v ktorej dobro a láska bojujú so svojimi intímnymi protikladmi, poézia hlboká, osobná, duchovná. Materia prima je treťou autorkinou zbierkou. Básne v nej plynú vo voľnom verši, ktorý nestráca prirodzenú dikciu, pričom autorke ide o podstatu a v hĺbkach sa zjavujúcu pravdu. Je to poézia plachej, no práve preto silnej, odzbrojujúcej spirituality. Poézia, ktorá lieči autorku aj čitateľa. Jednej aj druhému pomáha prežiť.
.jk

OPLATÍ SA VIDIEŤ Charlie Mortdecai
(Réžia: David Koepp, USA, 2015)
Akčná komédia Charlie Mortdecai je skvele herecky obsadená: Johnny Depp, Gwyneth Paltrow, Ewan McGregor... a to je aj jej najväčšia devíza. Ale, žiaľ, nie je to priveľmi zábavný film, ktorý nezachráni ani kriminálna príbehová línia. Depp tu stvárňuje postavu excentrického obchodníka s umením. Potrebuje sa vyhrabať z dlhov, aby si udržal krásnu ženu a pohodlný život, aby sa zbavil dotieravého agenta, ruskej mafie či prenasledovateľov s mandľovými očami. Tí všetci ho naháňajú kvôli obrazu, na ktorom by sa mal skrývať kód vedúci ku kope zlata, ktorú voľakedy nakradli nacisti. Zápletka to nie je márna, istotne sa dala pekne rozvíjať. Lenže humoru tohto filmu chýba vzdušnosť. Parodickosť je akási prízemná, fóriky sa neraz opakujú, ale negradujú. Ľahkovážnosť, ktorá pripomína diletantstvo. Menšie decká sa však na Charlie Mortdecaiovi (nápadne pripomínajúcom Jacka Sparrowa) určite zabavia.  
.zuzana Mojžišová

OPLATÍ SA POČÚVAŤ Erik Truffaz & Murcof: Being a Human Being
(Wegart)
Ak by v Matrixe obyvatelia Zionu poznali džez, znel by nejako takto. Mexický producent Murcof a švajčiarsky trumpetista Erik Truffaz si zvolili pre svoju druhú spoluprácu existenciálnu tému. Čo znamená byť človekom? Kde sa končia hranice bytosti a začína sa ľudskosť? Tento hodinový výlet sivým a tienistým mikrokozmom znie nadtematicky a poslucháč mu môže priraďovať vlastné významy a obrazy, ktoré budú najbližšie postapokalyptickému charakteru. Nahrávka je skvelou demonštráciou prekvapivej symbiózy medzi temnou elektronikou, dunivými basmi a mnohofarebným zvukom trumpety. Truffaz plynulo strieda žialivé tóny s uhrančivou eufóriou, až po virtuózne šialenstvo a vracia sa naspäť do hrejivého smútku lemovaného tónmi violončela. Drásavé elektronické plochy v kombinácii so vzdušnou trumpetou klesajú čoraz hlbšie; až kým album nedosiahne spektakulárny, desivý ponor do poslucháčovho podvedomia.
.tomáš Slaninka
OPLATÍ SA VIDIEŤ A POČUŤ Leoš Janáček: Jenůfa (Opera SND)
Janáčkova Jenůfa mala v réžii Martina Otavu a v hudobnom naštudovaní dirigenta Jaroslava Kyzlinka v SND premiéru v roku 2012. Jej naštudovanie sa stretlo s mimoriadne pozitívnym ohlasom domácej aj zahraničnej kritiky – viacerí (napríklad rakúsky Neue Merker) ju označili za najlepšiu inscenáciu sezóny. Dobrou správou je to, že sa toto zásadné dielo Leoša Janáčka do Slovenského národného divadla vracia. V úlohe Jenůfy sa znovu predstaví Adriana Kohútková, v roli Kostelníčky Denisa Hamárová, hlavné mužské postavy stvárnia Peter Berger a Oto Klein. Prvé z dvoch predstavení Jenůfy v Opere SND bude 6. februára, druhé (s Evou Urbanovou ako Kestelníčkou) 21. februára. Ak ste Jenůfu pred tromi rokmi videli, určite ju budete chcieť vidieť znovu. Ak ste ju nestihli, tak teraz máte príležitosť. Obidve predstavenia budú v novej budove SND.
.jk

OPLATÍ SA POČÚVAŤ Panda Bear: Panda Bear Meets the Grim Reaper
(Domino)
Skúmať jednotlivé vplyvy a odkazy v tvorbe amerického producenta s pseudonymom Panda Bear je prácou na plný úväzok. Tam, kde sa jeho materskí Animal Collective uchýlili aspoň k čiastočnej zrozumiteľnosti a priblížili sa širšiemu publiku (najmä Merriweather Post Pavilion z roku 2009), Panda nebral na mainstream ohľad. Tohtoročná albumová novinka je v niečom podobná. Na trackoch so zvláštnymi názvami sa mieša hádam všetko – od klasickej elektroniky cez harfu (Tropic of Cancer) až po odkazy na hiphopovú scénu deväťdesiatych rokov. Napriek tomu, že trinástka piesní nedrží ako celok úplne pokope, kúsky ako Mr Noah, Boys Latin alebo Principe Real osamotene fungujú perfektne. Hľadať logiku a jednotnú líniu v celej LP je tak možno úplne nepodstatné – objaviteľské potešenie dokážu vyvolať aj samostatné songy, produkciou prekonávajúce väčšinu príbuznej scény.
.filip Olšovský

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite