Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Prišla zima. V noci sneží ako v nemeckej zimnej rozprávke. V šedom popoludní sa v záhrade prechádza párik bažantov, obzerajú si vinohrad, ako keby už teraz hodnotili budúcu úrodu. Na starej mandli pri bráne rotuje okolo konára v špirále ďatel, keď sa preťuká na vrchol, odtrhne si mandľu, ktorá tam ostala a odletí. Primeraný honorár za drobné opravy. Bažantí pár sa presunul preč zo záhrady, zrejme pre susedove mačky a teraz kontroluje, či Laci dobre pooral pole pri nateraz prázdnom zavlažovacom kanáli.

Myslím na obraz japonského maliara Okyo Muruyamu, toho, ktorý ako prvý začal používať európsku perspektívu. Nenaučil sa to štúdiom európskeho umenia, ale v obchodíku so stereoskopmi, kde ako mladý pracoval. Iný obraz, ktorý namaľoval Tsukioka Yoshitoshi, zobrazuje Muruyamu, ako ho vystrašil duch, ktorý vyletel z obrazu, čo maliar práve domaľoval. Ano, naturalizmus je veľmi nebezpečný. Ako druhé mi, samozrejme, napadne bažantie ragú. Teda to od Augusta Escoffiera Salmis de faisan, alebo Perdereau Bonne – Maman s hľuzovkou, alebo až Timbale Maréchal Foch DˇAuguste Escoffier. Recept zložitý a dlhý, ako jeho názov sám, a nakoniec je z toho misa makarónov, vyzdobená bažantím perím podobne, ako nemenovaná dáma na plese v opere. Ale už dosť, späť k ragú, teda k Escoffierovi. Hovoril mi raz Lawrence Weiner, že jeho obľúbencom bol Ho Či Min. Je to pravda, robil s ním od roku 1913 do roku 1917 v hoteli Carlton v Londýne a Escoffier nemal pochýb, že Ho Či Min, alias Van Ba, bude nasledovať skvostnú kariéru majstra vysokej francúzskej kuchyne a stane sa jeho nasledovníkom. Ináč varili medzi iným aj obed pre Winstona Churchilla 4. augusta 1914 v deň, keď Anglicko vyhlásilo vojnu Nemecku a jeho spojencom, teda aj nám. Hotel Carlton bol v roku 1940 úplne zbombardovaný počas začiatku Blitzkriegu.
Ale to nie je vina vysokej kuchyne, ale ďalšieho maliara, upredňostňujúceho naturalizmus. Zďaleka nie takého talentovaného a inovátorského, akým bol v Japonsku v období Edo Okyo Muruyama. Rakúšana Aloisa Schicklgrubera a jeho hrôzostrašného príbehu z minulého storočia.
Bažanti zmizli, padá súmrak, sneží.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite