Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pravá India na Slovensku

.denisa Gdovinová .časopis .biznis príbeh

Indická reštaurácia v centre Bratislavy si ako podtitul píše „autentická“. Indický majiteľ, indický šéfkuchár, pravé indické prísady a k tomu aj indická hudba a prostredie. A ešte aj indický názov Ashoka.

Keď o ôsmej ráno vchádzajú mladí pomocníci do kuchyne reštaurácie Ashoka, vedia, čo je ich prvou rannou prácou. Miešanie korenia na celý deň. „Je to základ našej kuchyne. V Indii máme korenie na všetko,“ vysvetľuje Akshay Dixit, majiteľ reštaurácie Ashoka, ktorá je jednou z mála bratislavských reštaurácií, ponúkajúcou nefalšované indické chute. A jej originalita nespočíva len v korení.

.400 rôznych chutí
V roku 2002 stáli Akshay Dixit s manželkou pred dôležitým rozhodnutím. Vrátiť sa späť do Indie, alebo zostať na Slovensku?
„V Indii by sme museli rozbiehať všetko odznova. Rozhodli sme sa zostať a investovať do života na Slovensku. Požiadali sme o štátne občianstvo a začali si budovať domov.“ Vtedy sa zrodila myšlienka založiť si vlastnú indickú reštauráciu.
Akshay Dixit prišiel do Bratislavy ešte v roku 1986, spolu s deviatimi mladými Indmi, medzi ktorými bola aj
jeho budúca manželka. Ako sedem­násť­ročný začal v neznámej krajine študovať chemické inžinierstvo. Po skončení školy mu mali vypršať víza a plánoval sa vrátiť naspäť do Indie. Ale jeho plány zmenil politický vývoj v Československu „Mal som so sebou iba zopár vecí, všetko ostatné som už poslal do Indie. Zrazu som sa ocitol medzi priateľmi v Prahe, ktorí ma prehovárali, aby som zostal. Lebo Československo sa práve otvára svetu.“
Skupinka asi 35 indických študentov sa vtedy rozhodla zostať na Slovensku a skúsiť nový život. Medzi sebou uzavreli dohodu o vzájomnej pomoci – ak by sa niektorému z nich podnikanie či iná činnosť nevydarila, všetci mu pomôžu vrátiť sa naspäť domov.
Akshay začal v deväťdesiatych rokoch podnikať s textilom a založil veľkoobchodnú firmu Indiagate. Textilný priemysel je v Indii rozšírený, obyvatelia Československa boli v tom čase zažiadaní za peknými vecami na oblečenie, preto sa mu zdal biznis s textilom na rozbeh ideálny. Cez telefón sa mu však podnikalo ťažko, často musel cestovať do Indie. Čoraz častejšie však prichádzali na Slovensko aj jeho obchodní partneri. „Vždy sme sa s manželkou trápili nad tým, kam ich máme zobrať na obed. Aj prvý indický veľvyslanec na Slovensku ma vyhrešil – ako je možné, že tu žijem už tak dlho a nemám reštauráciu s originálnou indickou kuchyňou?“ Neustále podpichovanie svojich kamarátov napokon pán Akshay nevydržal a rozhodol sa s manželkou založiť si reštauráciu. „Predtým sme všetkým priateľom varili u nás doma, začali sme to teda robiť vo väčšom. Prizvali sme z Indie kuchárov a zohnali viac originálnych receptov.“
V roku 2003 založili vegetariánsku reštauráciu, ktorá však dlho nevydržala. Na nej sa Dixitovci naučili základné pravidlá podnikania v gastronomickom priemysle a odpozorovali, aké indické recepty chutia Slovákom. O tri roky na to založili Ashoku. Dnes má ich reštaurácia viac ako štyristo originálnych indických receptov, ktoré v reštaurácii pripravuje – a ktoré nikomu neprezradí.

.karí neexistuje
„Jedlo môže byť liekom aj jedom,“ vysvetľuje Akshay Dixit to, ako vníma jedlo ajurvéda – tradičný indický systém zdravotnej starostlivosti. „Je to veda o živote. Učí, ako predchádzať ochoreniam správnym stravovaním a nadobudnúť rovnováhu.“ Každé denné menu v Ashoke je malou dávkou ajurvédy. Správny účinok jedla na organizmus vedia Indovia dosiahnuť aj vďaka správnemu koreniu: Na červené mäso sa musí použiť iné korenie ako na biele, a iné sú aj na rôzne druhy múky. Nejde len o to, aby bolo jedlo štipľavé. Musí sa okoreniť tak, aby sa jeho nezdravé účinky potlačili a tie prospešné zvýraznili. Akshayovi sa nepozdáva, že Európania to zjednodušili iba na karí. „To je európsky výmysel. Indická kuchyňa nepozná také korenie. Existujú rôzne zjednodušené verzie namiešaných korení pre neprofesionálnych kuchárov, ale žiadne karí.“
Správnym korením vie indická kuchyňa rozlíšiť štyristo jedál a štyristo rôznych chutí. Zostaviť jedálny lístok je preto náročné. „Naši priatelia boli ako pokusné králiky. Varili sme im rôzne jedlá a sledovali ich reakcie. Aj keď žiadny z nich zo slušnosti nepovedal, že mu niečo nechutí, vedeli sme to odpozorovať.“ Pán Akshay ponúka originálnu kuchyňu – jedlá z celej Indie, ale s ohľadom na chute slovenských zákazníkov. Rozlišuje však štyri typy slovenských zákazníkov. Ten prvý typ je presvedčený, že všetko vie. „To sú konfliktní zákazníci, ktorí majú chuťové bunky pevne nastavené, hoci na nepravé chute. Potom sa čudujú, že naše jedlo je iné – lebo je originálne.“ Druhým typom sú zas naozajstní znalci indickej kuchyne, ktorí presne vedia, aké jedlo chcú. A ak sú nespokojní, hneď to povedia. Akshay má takýchto zákazníkov najradšej, lebo sú najlepším barometrom jeho práce. „Ľudská ruka sa dokáže pomýliť, hoci len miligram korenia vie vytvoriť inú chuť.“ Tretím typom sú zákazníci, ktorí nikdy neboli v Indii a radi si dajú od obsluhy poradiť. Potom chodia pravidelne, ale iba na to isté jedlo. „Tým sa potom snažím vysvetliť, že indickú kuchyňu treba vyskúšať celú. Títo zákazníci sa potom radi vracajú – máme až 70-percentnú návratnosť.“ No a posledný typ, asi deväťdesiat percent zákazníkov, si stále pýta to nešťastné karí korenie. Akshay Dixit má však rád aj slovenskú kuchyňu. Hoci – ako dodáva – vôbec jej nerozumie.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite