Slovo Brata Filipa

Kebyže reagujem z filozofického hľadiska, tak zákon nikdy nemá za cieľ zmazať rôznosti medzi ľuďmi, práve naopak, má chrániť rôzne entity. Zákon má slúžiť na to, aby zaistil rozdielne zachádzanie s ľuďmi. Akokoľvek sa na to pozrieme, každý zákon má dve strany – rovnosť a rozdielnosť. A rovnosť je možná, iba ak akceptujeme rozdielnosť. Napríklad pravá rovnosť medzi mužom a ženou nespočíva v tom, že o nich uvažujeme ako o identických jedincoch, ale v tom, že sa trebárs vytvorí status, ktorý bude chrániť ženu rešpektom k materstvu, ktoré by jej ale neskôr nemalo brániť zamestnať sa.
Tu, na východnom Slovensku, po stretnutí s tými homosexuálmi, s ktorými sa dá zmysluplne viesť dialóg, konštatujem, že veľmi netúžia po uzákonení homosexuálneho manželstva. Naopak, tieto snahy vnímajú ako nejakú stigmatizáciu homosexuálov a nepochopenie toho, čo homosexualita je. Oni o nej práveže vravia ako o inakosti a myslia si, že keď budú robiť niečo ako heterosexuáli, stratia práve túto svoju inakosť. V slovenskom mediálnom priestore však nadobúdam dojem, že LBGT loby má na všetko jediný správny názor, a tak si máme láskavo všetci osvojiť, že manželstvá homosexuálov budú dobro a pokrok. Píšte všetci dúhovým perom, kúpte si všetci dúhový atrament. V mene tolerancie inakosť farieb nebude?
To je práve tá dvojsečná zbraň. Aby tolerancia bola možná, je potrebná existencia rozdielov. Aj tým, že sa uzákoní. Preto na referendum idem a hovorím trikrát áno.