Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pátranie po Lewisovi

.peter Bálik .časopis .kultúra

Pred rokmi svet očaril príbeh Sixta Rodrigueza, zabudnutého pesničkára z Detroitu, ktorého pre novú generáciu fanúšikov objavil film Searching For Sugar Man. Hudobná scéna má dnes nového hrdinu – je ním obskúrny kanadský pesničkár menom Lewis.

Prestížny hudobný časopis Mojo označil Lewisov album L’Amour za najlepšiu reedíciu roka 2014, ktorá v rebríčku predbehla Dylana, Led Zeppelin alebo The Beatles.  Album vydal americký label Light In The Attic Records, ktorý sa okrem iného venuje vydávaniu rôznych obskúrnych platní z histórie americkej hudby.

.platňa z blšáku
Kanadského pesničkára Lewisa pre dnešok objavili dvaja zberatelia vinylov John Murphy a Aaron Levin na blšom trhu v kanadskom Edmontone v roku 2007. Podľa bizarného čierno-bieleho obalu L‘Amour (1983) s Lewisovou podobizňou by ho väčšina ľudí zahodila rovno do koša, no dvojica si dala tú námahu, že si ho nielen kúpila, ale aj vypočula a tracky z platne nakoniec zavesili aj na svoj blog, pretože ich prekvapil samotný obsah albumu.
Lewisove atmosférické a intímne pesničky s akustickou gitarou a syntezátormi svojím charakterom veľmi pripomínajú súčasných amerických pesničkárov, vychádzajúcich zo snivej folkovej hudby. Lewis znie ako predchodca Bona Ivera alebo skupiny Beach House, zo staršej generácie pesničkárov by sa dal prirovnať k Springsteenovej Nebraske. O dva roky neskôr sa jednému hudobnému novinárovi podarilo objaviť ďalší Lewisov album Bad Romance (1985) v sklade v Calgary.
Hlavne z Lewisovho albumu L’Amour sa stal najprv malý undergroundový hit, ktorý si všimlo undergroundové vydavateľstvo Light In The Attic. Rozhodlo sa, že album vydá, no chýbali mu základné informácie. S výnimkou údajov, vytlačených na obale Lewisových platní, ktoré pôvodne vyšli vo vydavateľstve R. A. W. Records, sa o ňom nevedelo zhola nič. Vydavateľ poveril hudobného novinára Jacka Fleischera, aby sa pustil do pátrania po Lewisovi. Na internete nebolo o spevákovi ani stopy.
Nakoniec sa mu podarilo aspoň skontaktovať autora titulnej fotografie, ktorým je známy punkrockový fotograf Ed Colver. Ten dodnes vlastní pôvodné negatívy z Lewisovho albumu L’Amour, ktoré mal odložené pod jeho pravým občianskym menom. Tak sa Fleischer dozvedel, že tajomný pesničkár sa volá Randall A. Wulff. A čo je ešte zaujímavejšie – Wulff mu nikdy za fotografie nezaplatil sľúbených 250 dolárov. Na fotografovo prekvapenie Fleischer vytiahol z peňaženky spomínanú sumu a Randyho dlh vyrovnal.

.milionár z Los Angeles
Light In The Attic sa rozhodli oba albumy vydať s tým, že ak ich niekedy Randy uvidí a prihlási sa k nim, dostane všetky tantiémy. Podľa článku v časopise Mojo hľadanie Randalla A. Wulffa skôr pripomínalo pátranie po hľadanej osobe z nejakého hollywoodskeho trileru. Fleischerovi sa najprv podarilo skontaktovať jeho bývalé priateľky, podľa ktorých bol spevák koncom sedemdesiatych rokov úplne na dne. Potom sa úplne stratil a po čase sa v Los Angeles objavil ako milionár s limuzínou, vlastným šoférom, štyrmi bodygardmi, ktorý býval v luxusnom hoteli v Beverly Hills s tisícpäťstodolárovou rentou na jednu noc. Podľa článku od CBC Radio si fotograf Ed Colver spomenul, že Lewisa stretol v drahom hoteli – bol oblečený celý v bielom, o jeho plece sa opierala krásna žena.  
Približne v tom čase nahral album L’Amour, ktorý si v čase vydania takmer nikto nevšimol. Podobne dopadol aj nasledujúci album Bad Romance, ktorý vyšiel v roku 1985. Pôvodná kópia albumu sa v roku 2014 na eBayi vydražila za 1 825 dolárov. Obal Bad Romance bol ešte divnejší ako L’Amour – ukazuje Lewisa, ktorý pózuje v bielom obleku s cigarou v rohu pred limuzínou a malým lietadlom.
V druhej polovici osemdesiatych rokoch sa za Lewisom úplne zavrela voda. Nakoniec sa vydavateľstvu prihlásil biznismen menom Heath, ktorý Lewisa spoznal na fotografii v článku The Calgary Herald o pátraní po tajomnom pesničkárovi s tým, že s ním v minulosti obchodoval. Povedal im, že sa s Randym stretol v roku 2013 v Kanade. Podľa neho hudobník žije, chodí, opierajúc sa o palicu,  a vie približne, kde býva.
Jack Fleischer a vydavateľ Matt Sulivan si v auguste 2014 kúpili letenku z Los Angeles do Kanady s tým, že na samotné pátranie budú mať len tri dni. Po prílete do nemenovaného kanadského mesta (názov vydavateľstvo nezverejnilo, rešpektujúc Wulffovo súkromie) sa stretli s biznismenom Heathom, ktorý mu porozprával svoj príbeh o hudobníkovi a o tom, ako začiatkom osemdesiatych rokov spolu podnikali, že im nevyšiel jeden veľký biznis, ako aj to, že Randy bol blízkym priateľom Andyho Warhola.

.stretnutie v kaviarni
Dvojica sa vybrala do štvrti, kde údajne Wulff podľa Heatha býval a náhodným okoloidúcim ukazovali plagáty s Randyho podobizňou s otázkou: „Videli ste toho muža?“, no ich pátranie po hľadanej osobe bolo márne. Iba niekoľko hodín pred odletom sa sklamaný Sullivan pozeral z okna auta smerom do výkladu miestnej kaviarne a zrazu ho zbadal. „Tam v kaviarni, v obrovskej horúčave, sedel Randy Wulff. Blond vlasy, krátke biele gate, košeľu mal rozopnutú, aby mu bolo vidno zlatý náhrdelník s krížom, biele tenisky a vychádzková palica. Vyzeral nádherne,“ napísal Sullivan v článku pre Mojo.
Dvojica ihneď vyskočila z auta, zamierila si to smerom k tomuto mužovi a spýtala sa, či je Randal A. Wulff. Muž prikývol. Sullivan mu povedal, že je jeho veľkým fanúšikom. Keď sa ho Wulff spýtal, odkiaľ pozná jeho hudbu, vytiahol jeho cédečko L’Amour. Dvojica mu rozpovedala príbeh o dlhom pátraní po jeho osobe, na čo im Randy odpovedal, že ho nie je až také ťažké nájsť, no pravda je, že keď sa im podarilo objaviť jeho rodinu, ktorá žije v Britskej Kolumbii, oznámili im, že s Randym stratili kontakt ešte v roku 2007.
Fleischer so Sullivanom mu potom podali CD L’Amour. Pozrel sa naň, zasmial sa a vrátil ho späť. „To bolo už veľmi dávno,“ podotkol sucho. Dvojica ho zasypala ďalšími otázkami –  koľko toho v živote nahral, kde sa  jeho hudba dá vypočuť, no Randy ich vždy odbil odpoveďou: „To bolo už veľmi dávno.“
Ako keby o svoju hudobnú minulosť nemal žiadny záujem. Prezradil im len, že k albumu L’Amour existoval aj klip, ktorý vznikol v Los Angeles, ale nevie, čo sa s ním stalo alebo kto ho má. Pripomenul, že v sedemdesiatych rokoch sa poznal s viacerým osobnosťami hudby – ako svojich priateľov menoval aj Georgea Harrisona alebo Harryho Nilssona.
Povedal, že skladá a nahráva dodnes. „Nepozerám sa späť. Pracujem na veciach, ktoré som skladal aj 40 a 50 rokov. Nerobím to pre peniaze, nehľadám nič. Len si hrám na gitare. Želám vám, priatelia, všetko dobré,“ povedal. Po týchto slovách sa zdvihol a podľa Mojo ako hollywoodsky herec  zo zlatej éry filmu odkráčal ulicou preč.

.tajomstvo pokračuje
Ešte predtým mu Sullivan s Fleischerom ponúkli, že mu vyplatia tantiémy za predané nosiče, čo Randy odmietol. Preto sa v Light in The Attic nakoniec rozhodli, že po vypredaní nákladu s jeho dvoma albumami už nebudú robiť žiadnu dotlač.
„Nezdalo sa nám fér získavať peniaze z Randyho umenia, keď o reedície nejaví žiadny záujem,“ napísalo vydavateľstvo s tým, že všetky peniaze z Randyho albumom odkladá nabok, keby mal o ne nakoniec jeho autor predsa len záujem. Podľa Pitchforku niekoľko týždňov po tomto pamätnom stretnutí ľudia z Light In The Attic objavili jeho ďalší album. Love Ain’t No Mystery vznikol začiatkom minulého desaťročia a spevák ho vydal pod novým menom Randy Duke.
Ďalšiu stopu po tajomnom pesničkárovi objavili internetoví nadšenci na You Tube, ktoré ukazuje ako Wulff nahráva v rolu 2012 v istom vancouverskom štúdiu. Príbeh Randala A. Wulffa sa tak nekončí. Je veľmi možné, že niekto opäť objaví Randyho ďalší stratený album. Vyzerá to tak, že tento pesničkár hrá so svetom akúsi hru – jeho nahrávky skutočne pripomínajú správy z fľaše, ktoré čakajú na ďalšie objavenie.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite