Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

49 krásnych ľudí

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Celý rok sme sa v zložení fotograf Boris Németh a ja rozprávali s výnimočnými ľuďmi, ktorí si nielen dobre robia svoju robotu, ale neboja sa priznať k svojim nerestiam, cnostiam, rituálom, kratochvíľam i obyčajným spotrebným vášňam.

Tridsať mužov a devätnásť žien, z toho tri tehotné a jedna o tehotenstve uvažujúca. Desať literátov, osem hudobníkov, šesť filmárov, šesť divadelníkov, štyria výtvarníci, traja architekti, šéfkuchár, módna návrhárka, vedec, diplomat, novinár, farárka, dvaja aktivisti a štyria šéfovia inštitútov, ktoré sa zaoberajú vecami verejnými. Slováci, Maďari, Poliak, Rusín, Čech, Rómka, jeden manželský pár Slovákov žijúcich v Prahe, jedna svetoobčianka žijúca zväčša v New Yorku. Štyria milovníci sauny, desať meditujúcich, aj keď každý si pod tým predstavuje niečo iné, desať milovníkov čokolády, mnoho vášnivých amatérskych kuchárov, viac mužov ako žien, a dvaja experti na varenie v rímskom hrnci. Psy, mačky, rybičky, pavúky a jeden krab sú ich domáce zvieratká. Dve tetovania, jedno sklenené oko, dva ufaklené prsty... Načo pokračovať v tejto štatistike, keď oveľa zaujímavejšie sú osobné príbehy týchto krásnych ľudí? Tu je malá rekapitulácia roku 2014.


Ľubomír Feldek/
Prišiel k nám do redakcie rovno od doktora s čerstvým receptom na fraxiparin, pochválil sa košeľou po Karolovi Kállayovi a tým, že je obľúbený pohrebný rečník. Sľúbil, že prestane byť sexista a napíše hru, v ktorej nehrajú len samí muži. A s vetou „Striedmosť nie je mojím remeslom“ šiel ďalej do predvianočnej Bratislavy tešiť sa zo života.

László Öllös/
Prezident Fóra inštitútu pre výskum menšín sa rozhodol zostať intelektuálom v januári v 1990, keď sa začali kooptovať poslanci, hoci ho do rôznych funkcií tlačili. Okrem toho sa nám priznal, že rád nakupuje so ženami, tancuje, číta básne aj nehodnotnú literatúru, ako napríklad Winnetoua. A nosí fantastický klobúk!

Mišo Konrád/
Šéfkuchár najlepšej slovenskej reštaurácie podľa Gault&Millau Fou Zoo sa ani nenazdal a už ho fotograf vyzliekol do pol pása, no ale tetovanie ešte nemal žiadny respondent našej rubriky! Prvenstvo drží aj v najbizarnejšom domácom zvieratku – krabovi. Otvorene hovoril o tom, ako ho varenie zachránilo pred tým, aby sa dal v mladosti na zlé chodníčky.

Vladislava Fekete/
Riaditeľka Divadelného ústavu priznala, že je nepríjemne priamočiara, že nemá rada blbé darčeky, ktoré sa dávajú z povinnosti a že neznáša fototapety, ale stále ju v živote prenasledujú. Tak pred jednou takou, ktorú majú v kuchynke v ústave, dramaticky zapózovala v kostýme z Čarovnej flauty.

Csongor Kassai/
Práve skúšal v Novej scéne Tóna Brtka do spevohry Obchod na korze. Stretli sme sa v jeho obľúbenom biliardovom klube. Priznal sa, že býval dogmatický ako Monk, pokiaľ nestretol človeka, ktorý mu zaklopal na čelo. Je východniar z maďarskej oblasti a na otázku, či sa necíti diskriminovaný, sa pootočí a odpovedá: S týmto profilom?

Shina/
Hudobníčka zo skupiny Dlhé diely sa práve venovala papierovaniu vo svojom vydavateľstve Slnkorecord, ale už sa tešila na jarné koncertovanie. Svoj recept na úspech zhrnula do vety: Keď máš vieru, nemáš strach, keď máš strach, nemáš vieru. Jej čierna mačka Lily vieru v nás nenašla, a tak pri fotení odmietla spolupracovať.

Juraj Benetin/
Architekt a spevák z kapely Korben Dallas nám priznal závislosť od mobilu a že ma rozptýlenú pozornosť, ale spev mu pomáha sústrediť sa. Z obchodov má najradšej hudobniny plus mäso a údeniny, čo nás veľmi potešilo, lebo strieborná kravka u nich v ateliéri sa priam pýtala pred objektív.

Irena Bihariová/
Predsedníčka OZ Ľudia proti rasizmu nespĺňa žiadny predsudok o Rómoch, nevie spievať, je  brutálne poriadkumilovná, analytická a prvé dieťa mala až po tridsiatke. Práve čakala druhé, zatiaľ čo jej prvorodený syn veľmi aktívne vstupoval do debaty džavotaním, zvyknutý, že ho mama vláči po stretnutiach.

Ivana Šáteková/
Výtvarníčka práve úspešne dovystavovala kresby pod názvom: Mám 30 a nemám plán.  Ona má 30, najbližší plán mala porodiť syna, naučiť sa viac bojovať za seba, nielen za iných a vydržať na tehotenskej joge do konca, zvlášť keď dostane pokyn, že má poslať dieťaťu vnútorný úsmev.

Dorota Sadovská/
Výtvarníčka prišla robiť rozhovor aj s deťmi, pomedzi to stihla obe nakŕmiť a sledovať, či sa ešte nedorantali na schodoch. O všetkom pochybuje, hľadá balans v protikladoch a myslí si, že závisť je len nepochopením reality, lebo každý máme nadelené asymetricky. Ryba predsa nemôže závidieť jeleňovi parohy.

Marek Roháček/
Zakladateľ Návratu sa priznal, že aj keď je známy tým, že mu ide o deti, tak pri tých najmenších je úplne bezradný. Ľudí pozná podľa topánok a neznáša GPS, ani keď mu niekto vopred nakrája chlieb. Mať chlieb v ruke je archetypálna záležitosť, nie je to len zručnosť, súvisí to s bytím.

Martin Bútora/
Zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky sa práve stal laureátom Ceny Dominika Tatarku. Myslel si, že ho odfotíme s množstvom zaujímavých kníh, ktoré dal dokopy, my sme mu namiesto toho vnútili do rúk psíka ušitého z americkej vlajky, o ktorom netušil, kde sa v jeho kancelárii zobral.

István Kollai/
Riaditeľ Maďarského inštitútu, ktorý píše aj do .týždňa o slovensko-maďarských vzťahoch, vo voľnom čase na Balatone dorába s otcom fajnový cabernet, ktorý sme hneď aj dostali na okoštovanie. A prezradil nám, kde v Bratislave robia výborný maďarský paprikáš zo zubáča (vo Freshmarkete).

Richard Krivda/
Známy kameraman, veľký čitateľ kníh, majster a glosátor. Veľká zábava bolo ho počúvať aj fotiť. Nikto ho nikdy nevidel bez klobúka, až my, keď sme za ním prišli domov a mohli si niektoré extra kúsky z jeho zbierky vyskúšať. V kostole dá vraj klobúk slušne dole, ale na Úrade vlády nikdy!

Anna Polcková/
Na tento rozhovor som evanjelickú farárku nahovárala presne rok a pol. Nakoniec sa poddala, a tak už vieme, že je perfekcionistka, nevie byť ticho, do opery sa chodí odmeniť a do činohry počúvať peknú slovenčinu, miluje porcelán a nemeckú teológiu. Pripomenula, že na ľudí treba hovoriť tak, aby to dokázali prijať a necítili sa zvalcovaní.

Juraj Hamar/
Riaditeľ SĽUK-u a vedúci Katedry estetiky FiFUK sa celý život snaží zbližovať intelektuálov a folkloristov a ukazovať im, že jedno bez druhého nejde. Netrápi ho, keď mu niekto ukradne nápad, lebo ak by ich mal málo, ten jeden ukradnutý už ho nezachráni.

Martin Valihora/
Bubeník sa práve chystal na turné, organizoval desať vecí naraz, rekonštruoval byt. Hotová bola len izbička pre dcéru s neskutočnými maľbami na stene. Popri rozhovore vybavil kopu telefonátov, často nedopovedal myšlienku, takže som si musela veľa vecí domýšľať, ale asi správne, keďže pri autorizácii nič zmenil.

Juraj Nvota/
Zahral nám vášnivo na klavír, aj keď chodil poza hudobnú školu a nikdy sa nenaučil „nvoty“. Jeho posledným pokušením boli poľské umelohmotné šindle, ktoré potrebuje na drevenicu a sú oveľa lacnejšie ako drevené. Čokoľvek robí, aj keď parkuje, vždy má vieru, že všetko vyjde, a ono to naozaj vychádza.

Mátyás Prikler/
Režisér a producent citoval v rozhovore kamaráta Petra Kerekesa, a potom chcel, aby aj Peter o týždeň citoval jeho. Fajčí cigary, lebo nevie šlukovať, je opakom gamblera, lebo ho baví hra, a nie vyhrávanie a je mačistický feminista, lebo si myslí, že muži to tu pokašľali a je čas, aby sa riadenia ujali ženy. Áno.

Peter Kerekes/
Dokumentarista svojho kamaráta Priklera necitoval. Keďže bol celý lifestyle venovaný šéfkuchárom a jedlu, ochotne nám aj on zapózoval s horúcim päťdesiatlitrovým hrncom gulášu v ruke. Jedlom vyjadruje radosť aj smútok. A tak ako jeho otec, aj on si myslí, že po jedle je život krásny.

Uršula Kovalyk/
Spisovateľka chcela byť povrazolezkyňa, cvičila voltíž a minulý rok napísala knihu Krasojazdkyňa. Robí Divadlo bez domova, chová peruánskych naháčov, miluje náušnice a vie, že človek nedokáže zachrániť celý svet, akurát tak seba a pár ľudí okolo.

Jana Žitňanská/
Jediný aktívny politik, ktorý sa dostal tento rok do tejto rubriky, bola čerstvo zvolená europoslankyňa. Vstáva skôr, ako sa zobudí, miluje kyslé uhorky. Pes sa na rozhovore nezúčastňoval, iba keď zacítil, že máme niečo na zjedenie, poctil nás pozornosťou.

Jana Juráňová/
V tomto roku prvá, ale nie jediná respondentka, ktorú fotograf položil na lopatky. Spisovateľka, štvornásobná finalistka Anasoft Litery, nám totiž predvádzala cvik na krčnú chrbticu. Pozitívne myslenie považuje za mor a vedome sa snaží byť feministická matka, aj keď prakticky to nejde.

Stano Palúch/
Skladateľ, aranžér a huslista kedysi považoval za muzikantský vrchol hrať v džezovom klube štandardy. Nerád hráva na zábavách, lebo tam si chcú ľudia zahulákať a on nemá repertoár. Najradšej tvorí vlastné kompozície, pije plzeň a prebaľuje syna.

Katarína Štrbová-Bieliková/
Kostýmová výtvarníčka nešla do Prahy za kariérou, ale za mužom. Aj tak kariéru urobila, práve získala Slnko v sieti za kostýmy k filmu Líbánky. Nám otvorila celkom nové obzory, keď nám ukázala, ako sa robí poklepová akupresúra.

Juraj Čarný/
Počas rozhovoru s riaditeľom Kunsthalle zaujala fotografa zvláštna umelecká inštalácia z kartónov v jeho kancelárii. Vysvitlo, že ide o obaly z počítačov pre zamestnancov, no ale on už mal koncept a respondent mu ho ako správny kurátor nepokazil.

Tomáš Němeček/
Letnú sériu rozhovorov s prominentnými spoluautormi .týždňa začal náš skvelý stĺpčekár z Prahy. Pribehol rovno zo stanice, prezliekol košeľu, priznal pár nerestí, napríklad, že rád provokuje študentov žurnalistiky, že je jediný žijúci novinár, ktorý má všetky české novinárske ceny. A utekal na besedu o investigatívnej žurnalistike.   

Peter Celec/
Molekulárny biológ nám síce tvrdil, že veda sa dnes robí tak, že sa len číta, píše a počíta, ale potom nás zobral do labáka, kde miškovali potkaních samcov, aby skúmali testosterón. Ten exemplár, čo sa fotil, mal šťastie, bol z iného výskumu. Aj tak sa od strachu potentoval.

Stanislav Valló/
Najväčší fanúšik skupiny Para, milovník vecí, v ktorých cítiť prácu rúk, šarmantný rozprávač, diplomat, prekladateľ a občasný stĺpčekár .týždňa nám prezradil, že Gándhí asi zablúdil do neho, lebo je mierumilovný až na hranicu trotlovstva.

Ľuba Heinzlová/
Už dávnejšie pre .týždeň nič nenapísala, lebo sa teraz viac venuje integrácií ľudí s poruchou autistického spektra, ktorou i sama trpí. Má doma úžasné hračky, ktoré sú primárne určené pre deti a ľudí s rôznymi postihnutiami, pohrať sa ale s nimi túži každý, aj my sme sa.

Alexander Duleba/
Riaditeľ spoločnosti pre zahraničnú politiku nám prezradil, že už ako dieťa chcel byť radca, lebo sa mu páčila scéna z Pyšnej princeznej (Našli moji rádcové? Nenašli). Má rád Ukrajinu, ich vodku a trhoviská, aj keď nevie vyjednávať. Aj gumeného Mečiara na fotke kúpil predraženého na trhu.

Daniel Hevier/
Človek mnohých talentov a autor skvelej série Ústne svedectvá literatúry nám rozprával o svojich prorockých snoch, záľube chodiť peši a poslepiačky a tiež do Baumaxu. Robí len pod nátlakom a pre toho, kto najviac kričí. Vždy je pre neho najlákavejšie to, čo práve robiť nemôže.

Zuzana Mojžišová/
Spisovateľku a filmovú publicistku poznajú naši čitatelia najmä ako autorku filmových recenzií. To, ako ich písať, učí študentov na VŠMU. Miluje zelenú farbu, kuchynský riad a presúvanie nábytku, čím lezie na nervy svojim deťom.  

Tomáš Ulej/
Náš občasný stĺpčekár a autor práve vydanej druhej knihy aforizmov Bodaj bi je chlapec z dediny. Jej úpadok spoznáva v sobotu ráno podľa zvuku kosačky a vône záhradných grilov. V lete, keď sme robili rozhovor, prestal fajčiť, a ešte stále ho to drží.

Lucia Satinská/
Jazykovedkyňa a vydavateľka kníh z otcovej pozostalosti rada pozoruje a počúva ľudí. Čisto zo záujmu o jazyk. Za najmilšie domáce zvieratko považuje pavúka a tvrdí, že Maďari sa musia dobre bozkávať, lebo na to hláskami ü a ö majú dobre vytrénované pery.

Sláva Daubnerová/
Režisérka a herečka chcela byť kulturistka, dodnes chodí do posilky a aj doma má činky, tak nám s nimi zapózovala. Keď jej chýba energia, robí nájazdy do večierky na nutelu a čipsy a heslo tohto roka má: ušetriť na daňové priznanie.  

Tomek Grabiński/
Slovakistu, prekladateľa a námestníka riaditeľa Poľského inštitútu sme stihli vyspovedať krátko pred koncom jeho misie na Slovensku. Keďže momentálne zbiera euromince, ukázal nám naozaj krásne zberateľské kúsky, fotografa však viac zaujala hŕba obyčajných centov. Títo umelci!

Fero Király/
Jeho cieľom je dostať kohokoľvek k hudbe, bez ohľadu na vek či duševné rozpoloženie. Fotili sme ho s veľkým kaktusom. Volá sa John a patrí nielen do hudobníkovej divokej bytovej botanickej záhrady ale aj do inventára hudobných nástrojov. Fakt sa na tie ostne dalo brnkať!

Tomáš Varga/
Víťaz čitateľskej ceny spomedzi finalistov Anasoft litera nosí všade so sebou koncovku. Ako bývalý asistent fakíra s ňou dokáže zhypnotizovať davy, minimálne na nemecké turistky to vraj fungovalo. Má rád rytierske cnosti, čo znamená robiť veci správne a robiť správne veci, aj keď je to niekedy veľmi nepraktické.

Michal Vajdička/
Najprv sme divadelného režiséra chceli fotiť v jeho aute, ktorým chodí trikrát do týždňa do Prahy do Dejvického divadla, ale nedalo sa dať preč predné sklo. Našťastie mal v kufri čerstvú dosku za Láskavé bohyne, aj keď nie vlastnú, ale Ľuboša Kostelného. My to ale nikomu neprezradíme!

Dana Kleinert/
Inšpiratívna žena s vrtuľou v zadku a hogo-fogo čelenkou na hlave, módna návrhárka, organizátorka, matka, SZČO a jadrová elektráreň v jednom. Je nadšená propagátorka všetkých ľudí, ktorí nesedia na zadku a neplačú, že sa tu nič robiť nedá, ale konajú.  

Štefan Polakovič/
Oceňovaný architekt spolupracuje s mnohými tímami, čo je dobré pre miešanie nápadov, akurát má pocit, že už každého pozná. Miluje okuliare, bigbít a punkrock. Keď sme ho fotili a chceli zachytiť malé tetovanie na jeho ruke, spýtal sa kolegu, či sme naozaj z .týždňa, keď ho „štelujeme“ ako modelku.

Zuzana Homolová/
Speváčka vydala práve nový album a chystala sa presadiť do záhrady ZUŠ, kde pôsobí, dva kríky josty. Chceli sme ju nafotiť na nejakom peknom pozadí, tak nás zaviedla k 200-ročnému dubu na sídlisku. Je frankofilka, frankofónka, vysokohorská turistka a horolezkyňa.

Jana Kirchner/
Rozhovor sme dohovárali a zase presúvali takmer rok. Keď už som to ja definitívne vzdala, ozvala sa sama. Otvorene priznala, že bola závislá od nakupovania a v detstve zbierala farebné igelitky, tak sme ju s jednou mastnou, asi od grilovaných kureniec, odfotili. Smiala sa. Ale nebol to ten zvonivý smiech, ktorým sa bráni únave.

Martin Štrba/
Kameraman a fotograf prišiel z Prahy do Bratislavy odpremiérovať film a výstavu o fotografoch slovenskej novej vlne. Keďže nemal so sebou nič, s čím by sme ho odfotili, aspoň nám ukázal (na zemi, už zase!) akú veľkú rybu chytil. Okrem rýb ešte loví slimáky. V záhrade do plechoviek s pivom.

Anton Popovič/
Hudobník a riaditeľ SOZA si pripadá každý november ako instantný revolucionár v prášku, ktorého raz za rok zalejú a on napučí. Tak aj my sme to využili a popri tom sa dozvedeli, že keď ľudia cvičia čchi-kung, tak v rukách pred sebou držia neviditeľnú guľu s energiou.

Ján Bahna/
Architekt si užíva príjemné obdobie, keď robí len to, čo chce, a k tomu patrí záujem o víno. Sám ho i dorába. Keď sme sa smiali, že na skrinke má odložené prázdne fľašky ako na internáte, vysvetlil nám, že si pre inšpiráciu odkladá fľaše z celého sveta so zaujímavými nálepkami.

Milota Havránková/
Fotografka je neprehliadnuteľná, očarujúca, múdra a priama žena, ktorá vie žiť. Nič neľutuje, aj keď zlomové rozhodnutia robila často a boli bolestivé. Priznáva, že je chaotická, stále hľadá auto, a raz sa jej podarilo zabudnúť na ceste študenta, ktorý jej pomáhal roztláčať auto.

Anabela Žigová/
Pri prepisovaní rozhovoru s filmárkou a výtvarníčkou som zistila, že viac som rozprávala ja ako ona, je fakt dobrá poslucháčka a s ľahkosťou vie otvoriť aj tie najintímnejšie témy. A tiež je inšpiratívna, fotograf s ňou rovno  vytvoril umeleckú inštaláciu.

Pokojné Vianoce a do nového roku čo najviac krásnych a inšpiratívnych ľudí naokolo vám i sebe želáme, lebo práve tí nás všetkých posúvajú vpred!

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite