Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jubilejná blamáž

.tibor Ferko .časopis .kultúra

Nestálo by to za reč, keby reč nestála na doskách schopných uniesť jasot i žiaľ sveta. V divadle možno všetko, aj Všetko naopak, aj Kocúrkovo naopak. To sa práve deje na košickom javisku.

Z Kocúrkova Jána Chalupku zostali iba mená postáv, s prižmúrením oka aj vypreparovaná kostra príbehu, ibaže aj to naopak. Nestačilo totiž, že v Kocúrkove je všetko naopak, režisér musel, lebo aj chcel, to, čo už je dosť na hlavu postavené, ešte viac poudierať svojou hlavou aj komplet hlavami všetkých účinkujúcich. Lebo, ako o tom v bulletine píše: „Myslenie a konanie mladej generácie v Kocúrkove ovplyvňuje kľúčový pojem individuálna sloboda. Tento najvyšší fetiš chápu výhradne ako slobodu sexuálnu, slobodu vlastniť a neuznávať akúkoľvek tradičnú autoritu.“ No dobre, ale prečo to robí Eduard Gürtler odvolávaním sa na pôvodný príbeh tak ozlomkrky, že vykrúti krk pôvodnému autorovi, až beda. Prečo si nesadol k stolu a nenapísal bez škrupúľ svoj text bez (z jubilejnej úcty azda) pridaného Chalupku ako svoj generačný protest proti „mysleniu a konaniu“ inej generácie. Na čo mu je zaštítiť sa posvätnou aurou zakladateľskej hry slovenského divadla? Aha, lebo v Košiciach sa podujali touto inscenáciou „uctiť“ 90. výročie prvého uvedenia tejto hry v tomto divadle a súčasne rovnaké výročie vzniku Východoslovenského národného divadla, to všetko bolo prvýkrát roku 1924.
To, že Kocúrkovo meškalo z Liptovského svätého Mikuláša do Košíc 94 rokov, patrí, mierne povedané, k vrtochom dejín, no a prečo sa pripomína historicky významná udalosť, s prepáčením, kopnutím do kolien Chalupkovi, to môže byť pochopiteľné iba frustrovanému režisérovi a súčasne aj autorovi, ale už menej tým, ktorých prinútil robiť opičie kúsky na scéne znázornenej ako smetisko. To je však rovnako primerané ako jazyk, ktorým príbeh komunikuje s publikom. Miestami sú to slová ako v pamätnej reči  českého prezidenta z Lán, lež tá sa v reprízach vypípa alebo vybodkuje, kým v Košiciach sa slovo ch.. povie naplno a keď sa žiada ešte viac, povie sa po anglicky „fuck you“, aby to však bolo zrozumiteľné, v náznaku sa to aj predvedie, lebo táto generácia je už raz taká.
Škandalózne predstavenie Kocúrkova (po prestávke Všetko naopak) si pomýlilo dátumy i miesto činu. Režisér sa mohol rozškeriť inde (napríklad na košickej Malej scéne) a inokedy, nie však tu a teraz. Lebo to, čo tu udeje sa, nepodobá sa na čudesá, lež na škandál na účet, keď už aj toto treba povedať, najuctievanejšej slovenskej klasiky a jej lokálneho jubilea. Pristál by tomu aj zápis iného klasika: „Zmätok v Kocúrkove v následku zmeny štátneho zriadenia“ (Jonáš Záborský Faustiáda), lebo aj jeho príbeh sa odohráva v Kocúrkove, ba v jeho knihe je aj odhalený pôvod tohto slova. Nuž teda, keď počujeme z úst inscenátora dovolávanie sa „individuálnej slobody“,   (jej autentický vzácny príbeh triumfuje  tiež v týchto novembrových dňoch), treba už iba poznamenať, že bez zmeny štátneho zriadenia a z nej plynúcej slobody by si režisér takto rozšafne ani neškrtol, ba ani Štátne divadlo nemohlo dotovať subštandardnú jubilejnú produkciu z rozpočtu daňových prispievateľov. Aby hanba bola celá, v hľadisku nie každý dokázal stráviť rozkoše individuálnej slobody a v prestávke sa porúčal.
.autor je divadelný kritik. Štátne divadlo Košice. Ján Chalupka, Eduard Gürtler: Kocúrkovo, parafráza na dnešné časy. Premiéra 7. novembra 2014. Réžia Eduard Gürtler, scéna Ján Fábry, hudba No Name a Igor Timko, kostýmy Silvia Zubajová. Hrá celý činoherný súbor.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite