Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Staré písmo, starý ľad

.juraj Petrovič .časopis .fototéma

Tak ako bola Rosettská doska kľúčom k jazyku minulosti, teda k hieroglyfom, môže byť sonda Rosetta kľúčom k lepšiemu pochopeniu vzniku života na Zemi.

Sonda, ktorá odštartovala v marci 2004 na svoju 11-ročnú misiu, zažíva práve teraz oprávnený záujem svetových médií. Napriek všeobecnému nezáujmu o vedecké objavy je prvé pristátie na kométe udalosťou, ktorej sa venujú nielen nadšenci vesmírnych letov, ale aj bežné médiá.
Cesta sa začala vo Francúzskej Guyane. Raketa Ariane 5 vyniesla sondu najprv na parkovaciu dráhu okolo Zeme, odkiaľ ju potom posledný stupeň rakety vystrelil na komplikovanú dráhu, zahrňujúcu tri oblety okolo Zeme (2005, 2007 a 2009), jeden oblet Marsu (2007), dve blízke stretnutia s asteroidmi a konečne v auguste 2014 na stretnutie s konečným cieľom, kométou 67P/Čurjumov-Gerasimenko (67P znamená 67. objavenú periodickú kométu, teda kométu so známym časom obehu okolo Slnka, ktorý je kratší ako 200 rokov). Pôvodným cieľom bola kométa 46P/Wirtanen, no z dôvodu posunu štartu na rok 2004 prišlo ku zmene a cieľom sa stala 67P.
Od mája 2014 Rosetta brzdila a upravovala svoju dráhu tak, aby sa nakoniec stala satelitom jadra kométy, okolo ktorého obieha vo vzdialenosti 20 až 30 km.
Ako je možné vidieť z obrázkov, jadro kométy má zvláštny činkovitý tvar a je pokryté prachom. Nikto zatiaľ nevie povedať, ako sa bude správať, keď sa dostane bližšie k Slnku, keď sa začne vo väčšej miere tvoriť klasická kometárna kóma a chvost. Keďže chvost a kóma sú tvorené materiálom z jadra, dá sa očakávať, že Rosettu, a tiež nášho vyslanca na jej povrchu, sondu Philae, čakajú ešte drsné časy.
Sonda Philae (pomenovaná po obelisku z rovnomenného mesta, ktorý taktiež obsahoval dvojjazyčný text, umožňujúci rozlúštenie hieroglyfov) je tým, čo pritiahlo pozornosť svetových médií k misii Rosetta. Je to prvé vesmírne teleso vyrobené ľuďmi, ktoré sa pokúsilo o mäkké pristátie na povrchu jadra kométy. Tvrdý dopad s následnou analýzou vyvrhnutého materiálu z povrchu totiž realizovala už v roku 2005 sonda Deep Impact, vyslaná agentúrou NASA ku kométe Temple-1.
Spôsob pristávania Philae bol vymyslený veľmi dobre. Mal zabezpečiť, aby sa sonda neodrazila od povrchu jadra kométy, ktoré vzhľadom na svoju hmotnosť a veľkosť má veľmi slabú gravitáciu. Systém mal najprv pri dotyku pristávacích nôh vystreliť do povrchu harpúnu, ktorá by sondu ukotvila, súčasne sa mal na jej „chrbte“ zapáliť malý motor, ktorý by zbrzdil prípadný odraz od povrchu a pritlačil sondu. Následne sa mali do povrchu zavŕtať vrtáky, umiestnené v pristávacích nohách sondy a tým ju definitívne prichytiť.
Ako to už s technikou býva, nie všetko išlo podľa plánu. Keď vedci z ESA analyzovali dáta, ktoré dostali po pristátí, zistili, že harpúna zrejme nevystrelila a zrejme sa nezapálil ani malý prítlačný motor. Philae po dopade rotoval, čo znamená, že sa odrazil od povrchu, aby naň znovu dosadol po hodine a 50 minútach letu nad povrchom. Podľa posledných zistení sa takto odrazil ešte minimálne raz, hoci už len na krátkych 7 minút. Po celý čas bola jeho rýchlosť veľmi malá, pri prvom „skoku“ len 38 cm/s, pri druhom už len 3 cm/s.
Dôsledky boli napriek tomu relatívne vážne. Jednak nebolo isté, či bez kotvenia harpúnou bude možné zavŕtať pristávacie nohy do povrchu tak, aby bol uskutočniteľný odber vzoriek. Nakoniec sa o to vedci ani nepokúsili a Philae sedí na povrchu bez kotvenia.
Druhý, nepríjemnejší dôsledok je, že Philae dostáva slnečné svetlo a teda aj energiu cez solárne panely na svojom povrchu len počas 1,5 hodiny namiesto 7 hodín z 12,4-hodinového dňa na povrchu kométy. Primárna batéria, určená pre úvodnú fázu letu, vydržala 24 hodín, sekundárna, ktorá sa mala nabíjať práve pomocou solárnych panelov, však zostala prakticky v nenabitom stave.
Napriek tomu sa sonde podarilo počas prvých 24 hodín zrealizovať hlavné vedecké experimenty a odoslať dáta prostredníctvom Rosetty späť na Zem. Už teraz ide o väčšie množstvo údajov o kométe ako zo všetkých doterajších misií ku kométam spolu. Bude, samozrejme, trvať určitý čas, kým sa vedcom, zodpovedným za jednotlivé experimenty, podarí údaje vyhodnotiť.
Prvé správy, uverejnené denníkom The Wall Street Journal, hovoria o tom, že Philae našiel na povrchu kométy organické látky. Či ide o jednoduché zlúčeniny ako metán alebo etán, alebo o zložitejšie molekuly, prípadne aminokyseliny, ktoré sú základnými stavebnými kameňmi života na Zemi, nie je v čase písania tohto článku známe. Ak by sa však v jadre kométy našli, podporilo by to teóriu, že za vznik života na Zemi je pravdepodobne zodpovedný práve dážď komét, dopadajúci v ranej fáze formovania slnečnej sústavy.
Pristátím landera Philae sa, samozrejme, misia Rosetty nekončí. Operátori ju naviedli na novú obežnú dráhu okolo jadra kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko, a s ním bude pokračovať na jeho ceste k stredu slnečnej sústavy. Približne vo februári 2015 sa dráha sondy bude meniť. V závislosti od aktivity jadra kométy prejde sonda z obežnej dráhy na sériu preletov v blízkosti jadra. Niekedy v tom čase by sa v dôsledku blízkosti Slnka mohol zo spánku prebrať aj lander Philae, a mohol by pracovať až do marca, keď už vnútorná teplota v ňom môže byť privysoká pre prístrojové vybavenie.
Najbližšie k Slnku, na vzdialenosť 186 miliónov kilometrov, sa kométa spolu s Rosettou dostane v auguste 2015. Ešte predtým, v júli 2015, plánujú vedci prelet Rosetty nad prúdom materiálu, unikajúcim z jadra, aby bolo možné analyzovať jeho zloženie. A keď sa bude kométa opäť vzďaľovať od Slnka, bude Rosetta sledovať, či aktivita jej jadra klesá rovnako, ako stúpala pri približovaní. A vedcov bude zaujímať aj to, ako prelet okolo Slnka zmení tvar jadra kométy.
Podľa plánu má byť misia ukončená v decembri 2015, samozrejme, pokiaľ Rosetta dovtedy vydrží vo funkčnom stave.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite