Naše podnikateľské prostredie zažilo kolaps komunizmu, rozpad Československa, vznik samostatného Slovenska, vynechanie Slovenska z rokovaní o vstupe do EÚ, začatie týchto rokovaní s výrazným časovým odstupom od okolitých krajín, zásadné ekonomické a sociálne reformy, vstup Slovenska do EÚ, vstup Slovenska do EMÚ a prijatie eura. Zaujímavejšie než hodnotenie jednotlivých míľnikov je však pomenovanie najdôležitejších trendov. Vo vzťahu k súkromnému sektoru sa udiali obrovské, historické zmeny. Niektoré pozitívne, iné negatívne. Medzi pozitívne patria najmä tieto:
1. Podiel súkromného sektora na HDP z úrovne blízkej nule v roku 1989 dosiahol v priebehu ani nie desaťročia vyššiu úroveň, než vo väčšine vyspelých západoeurópskych krajín. Približne 90-percentný podiel súkromného sektora na HDP je najdôležitejším – a dodnes nie celkom doceneným – výsledkom prvých rokov transformácie.
2. Zásadne sa zmenila štruktúra slovenskej ekonomiky. Koncom 80. rokov bola pre ňu typická dominancia niekoľkých veľkých podnikov v priemysle i v poľnohospodárstve. Veľké podniky hrajú v malej slovenskej ekonomike významnú úlohu dodnes, výrazne sa však zlepšila miera diverzifikácie vlastníctva tak z hľadiska krajiny pôvodu majiteľa, ako aj predmetu podnikania.
3. „Nová“ ekonomika naberá na sile a potešujúce je, že popri tradičných firmách a odvetviach sa v slovenskej ekonomike čoraz viac presadzujú nové firmy a nové odvetvia.
Popri pozitívach existuje niekoľko závažných negatívnych trendov:
1. Globálne priaznivá atmosféra pre rozvoj podnikania zo začiatku 90. rokov sa zmenila na globálne nepriaznivú atmosféru v súčasnosti, čo viedlo aj k trvalému zhoršovaniu hospodárskej politiky slovenskej vlády vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. Deväťdesiate roky boli o liberalizácii, privatizácii, deregulácii, dnes opäť prevláda protekcionizmus, privatizácia je považovaná za tabu, vo väčšine krajín vrátane Slovenska je evidentný príklon k regulácii.
2. Dlhodobým problémom je negatívne vnímanie podnikania a podnikateľov širokou verejnosťou. Toto je výslednicou niekoľkých faktorov, najmä bulvárneho spracúvania informácií, ale tiež politiky, ktorej úspech je založený na vykresľovaní podnikateľov ako nepriateľov spoločnosti.
3. Verejný sektor výrazne zaostáva za dynamickým rozvojom súkromného sektora, je skôr jeho bremenom a brzdou. Kedysi bolo problémom tejto spoločnosti zabezpečovať základné spotrebné statky, či dokonca potraviny. Ich poskytovanie je dnes kompletne v rukách súkromného sektora, a preto funguje bezproblémovo. Bohužiaľ, najväčšie problémy pretrvávajú pri poskytovaní takzvaných verejných statkov: vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, osobnej dopravy.
Navyše, celý politický systém prispieva k nestabilite podnikateľského prostredia. Len na ilustráciu: Od roku 1989 malo ministerstvo financií 11 šéfov, ministerstvo práce 12, ministerstvo školstva 16 a ministerstvo hospodárstva dokonca 20 ministrov. To v prípade ministra hospodárstva predstavuje priemerné zotrvanie vo funkcii 15 mesiacov.
Aj preto je namieste smutné konštatovanie: dnes aj v ekonomike opäť potrebujeme oprášiť ústrednú hodnotu novembra 1989, ktorou je sloboda. Jednou z kľúčových priorít preto ostáva rozhodná obhajoba podnikateľských slobôd.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
1. Podiel súkromného sektora na HDP z úrovne blízkej nule v roku 1989 dosiahol v priebehu ani nie desaťročia vyššiu úroveň, než vo väčšine vyspelých západoeurópskych krajín. Približne 90-percentný podiel súkromného sektora na HDP je najdôležitejším – a dodnes nie celkom doceneným – výsledkom prvých rokov transformácie.
2. Zásadne sa zmenila štruktúra slovenskej ekonomiky. Koncom 80. rokov bola pre ňu typická dominancia niekoľkých veľkých podnikov v priemysle i v poľnohospodárstve. Veľké podniky hrajú v malej slovenskej ekonomike významnú úlohu dodnes, výrazne sa však zlepšila miera diverzifikácie vlastníctva tak z hľadiska krajiny pôvodu majiteľa, ako aj predmetu podnikania.
3. „Nová“ ekonomika naberá na sile a potešujúce je, že popri tradičných firmách a odvetviach sa v slovenskej ekonomike čoraz viac presadzujú nové firmy a nové odvetvia.
Popri pozitívach existuje niekoľko závažných negatívnych trendov:
1. Globálne priaznivá atmosféra pre rozvoj podnikania zo začiatku 90. rokov sa zmenila na globálne nepriaznivú atmosféru v súčasnosti, čo viedlo aj k trvalému zhoršovaniu hospodárskej politiky slovenskej vlády vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. Deväťdesiate roky boli o liberalizácii, privatizácii, deregulácii, dnes opäť prevláda protekcionizmus, privatizácia je považovaná za tabu, vo väčšine krajín vrátane Slovenska je evidentný príklon k regulácii.
2. Dlhodobým problémom je negatívne vnímanie podnikania a podnikateľov širokou verejnosťou. Toto je výslednicou niekoľkých faktorov, najmä bulvárneho spracúvania informácií, ale tiež politiky, ktorej úspech je založený na vykresľovaní podnikateľov ako nepriateľov spoločnosti.
3. Verejný sektor výrazne zaostáva za dynamickým rozvojom súkromného sektora, je skôr jeho bremenom a brzdou. Kedysi bolo problémom tejto spoločnosti zabezpečovať základné spotrebné statky, či dokonca potraviny. Ich poskytovanie je dnes kompletne v rukách súkromného sektora, a preto funguje bezproblémovo. Bohužiaľ, najväčšie problémy pretrvávajú pri poskytovaní takzvaných verejných statkov: vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, osobnej dopravy.
Navyše, celý politický systém prispieva k nestabilite podnikateľského prostredia. Len na ilustráciu: Od roku 1989 malo ministerstvo financií 11 šéfov, ministerstvo práce 12, ministerstvo školstva 16 a ministerstvo hospodárstva dokonca 20 ministrov. To v prípade ministra hospodárstva predstavuje priemerné zotrvanie vo funkcii 15 mesiacov.
Aj preto je namieste smutné konštatovanie: dnes aj v ekonomike opäť potrebujeme oprášiť ústrednú hodnotu novembra 1989, ktorou je sloboda. Jednou z kľúčových priorít preto ostáva rozhodná obhajoba podnikateľských slobôd.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.