Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Postav dom

.časopis .reportáž

Európska únia udelila nedávno v Bruseli cenu pre občiansku spoločnosť košickej mimovládnej organizácii ETP Slovensko. Tá učí nezamestnaných Rómov z osady v Rankovciach, ako si sporiť a vlastnými rukami postaviť dom.

.donedávna žila rodina Rudolfa Tancoša (26) v maringotke. Deti boli dohryzené od potkanov, trápilo ich hygienicky nevyhovujúce bývanie. Ešte predtým boli bezdomovci. Osemčlenná trojgeneračná rodina (rodičia, štyri deti a dvaja starí rodičia) sa na podnet ETP zapojili do sporiaceho programu a poctivo si odkladali z mesačných dávok 50 eur. Po roku tak získali možnosť uchádzať sa o pôžičku 6 160 eur od ETP. Použili ju na stavbu tzv. prírastkového bývania, čiže domu s plochou 5 x 10 metrov, kde polovicu prízemia zatiaľ tvorí odkrytá veranda. Tá môže byť v budúcnosti prestavaná na obytný priestor.
„Nie som murár, prišli nám pomôcť príbuzní a susedia,“ hovorí muž, ktorý v Rankovciach pracuje na aktivačných prácach. „Dom sme postavili vlani v decembri. Starí rodičia spia dole v kuchyni, my s deťmi hore. Treba to ešte dokončiť, kúpeľňu nemáme. Pokazilo sa nám čerpadlo na vodu a čakáme na elektrickú prípojku.“
Tancošov dom má na streche fotovoltické solárne panely, ktoré zásobujú elektrickou energiou nielen jeho domácnosť, ale aj tri ďalšie novopostavené domy v rámci tohto programu. Symbolickým zavŕšením úsilia je fakt, že maringotku rozobrali a odniesli do kovošrotu. Už ju, ako veria, nikdy nebudú potrebovať. Bývajú vo svojom.

.prírastkové bývanie
Katarína Smatanová je architektka zo Slovenskej technickej univerzity (STU), ktorá v Anglicku študovala bývanie v rozvojových krajinách. Dôverne spoznala aj Rankovce. „Zdalo sa mi, že jediné, čo funguje v rómskych komunitách, je mikropôžičkový program. Prihlásila som sa do ETP a stavali sme na skúsenostiach, ktoré fungujú všade vo svete. Štátne nájomné byty sú zastaraný model, vo svete ich robili v 70. rokoch. Oveľa efektívnejšia schéma, ktorú presadzuje Svetová banka aj US AID, sú rozvojové programy, keď sa neposkytuje ľuďom priamo bývanie, ale iba pozemok a infraštruktúra. Ostatné si pomocou mikropôžičiek a úspor musia postaviť sami,“ uvádza Smatanová.
Po konzultácii s obyvateľmi osady v Rankovciach navrhla domy systémom prírastkového bývania, keď ponechala majiteľom domu možnosť v budúcnosti, ak si nasporia ešte viac, prepojiť exteriér s interiérom. Pôvodne chcela, aby sa domy stavali z váľkov, ibaže Rómovia chcú bývať ako gadžovia a váľky odmietli – domy postavili z betónových tvárnic. Architektka Smatanová presvedčila aj starostu, aby nerobil nájomné bytovky. Lepším riešením je odpredať za prijateľnú cenu tri eurá za štvorcový meter pozemky staviteľom. Zadarmo nedostali ani jej typizovaný projekt. Zaplatili zaň 130 eur. V prvej etape sa tak postavili štyri domy, ktoré už sú skolaudované. V druhej etape dnes vzniká nová ulica s desiatimi novými domami. Ak všetko pôjde dobre, do zimy budú pod strechou. No ETP už vyčerpalo svoj mikropôžičkový program, a teraz sa uchádza sa o ďalšie príspevky firemných a individuálnych donorov, aby mohli poskytnúť ďalšie pôžičky. Čo je príznačné, domy ešte nie sú omietnuté. Aj v tom je Smatanová optimistka: „Keď to bude mať jeden, tak ostatní mu budú závidieť a tiež si omietnu domy.“

.z Rankoviec do Bruselu
Martin Vavrinčík z ETP Slovensko vidí nesporné výhody tohto modelu výstavby. Na rozdiel od prvej fázy, kde to bolo viac pod ich kontrolou, sa desať domov v druhej fáze stavia tak, že ETP poskytuje len financie a stavebný dozor. Všetko ostatné si robí komunita sama, pod vedením obce, jej terénnych sociálnych pracovníkov a  miestneho občianskeho združenia Pre lepší život, ktoré v obci pôsobí už desať rokov.  Jeho štatutárnou zástupkyňou je Františka Ondrášiková.
„Zo 762 obyvateľov obce je 600 Rómov. Kľúčová je ústretovosť samosprávy, aj starosta je tu Róm a tieto programy podporuje. ETP sa predtým pokúšalo o podobnú výstavbu v Moldave nad Bodvou a v Starej Ľubovni, no ich úsilie stroskotalo na neochote prevažne nerómskych samospráv,“ vysvetľuje Ondrášiková. „Najväčší problém našej osady je, že tam nie je pitná voda.“
Jedna z rodín z druhej fázy výstavby získala dokonca úver 8-tisíc eur od Poštovej banky, pretože hlava rodiny má prácu. Chcú tak mať do zimy dom hotový. Financovanie ostatných domov zatiaľ nie je doriešené. Nadácia Pontis  zbiera zdroje na pôžičku pre jednu rodinu cez program Dobrá krajina. Ukázalo sa, že Rómovia (mnohí z nich sú vyučení murári) vedia murovať. Každý stavebník dostal vďaka intervencii architektky Katky Smatanovej 90 mieškov cementu z cementárne Ladce. ETP by radi program rozšírili medzi fungujúce štátne politiky bývania, to zatiaľ stroskotáva na fakte, že o príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa môže uchádzať iba zamestnaná osoba s istým príjmom – pre Rómov z osád je tak nedostupný.
Jedným z dvoch Rómov, ktorí si boli spoločne so šéfkou ETP Slávkou Mačákovou prevziať v Bruseli ocenenie, je aj Milan Gašpar. Bol to pre neho životný zážitok. „Pri srdci ma hrial pocit, že niekomu na nás záleží. Pochválil nás aj predseda európskeho parlamentu,“ spomína s dojatím Gašpar. Domov si doviezol aj darčeky: magnetky a čokolády. V lietadle však vypil viac piva, ako zniesol, a bolo mu zle. Jeho rodina je zapojená do druhej fázy výstavby domov, zatiaľ bývajú s tromi deťmi v nelegálnom dome, ktorý si pristavili pri rodičoch. Keď si postavia svoj dom, zbúrajú ho. Gašparovci majú mesačný príjem 390 eur a 50 eur si odkladajú. „Predsa len, spať s 9-ročnou dcérou v jednej izbe je hanba. Už chápe niektoré veci a my s manželkou nemáme súkromie. Tešíme sa, že v trojizbovom dome ho budeme mať. Ak nám ETP požičia ešte 3-tisíc eur, dokážeme dať stavbu pod strechu. Do zimy chcem mať platňu spravenú. Chceli by sme vytiahnuť múry, strecha sa môže robiť aj v zime. Pomáhajú mi hlavne traja bratia a strýko. Na budúci rok chceme dom dokončiť. Som nesmierne vďačný ETP a pani Ondrášikovej, pretože obyčajný človek, čo je na sociálnych dávkach, si sám nevie postaviť taký dom – s pomocou to však dokáže,“ dodáva Gašpar.

.benefity programu
Martin Vavrinčík z ETP zdôrazňuje, že na to, aby mohli byť zaradení do tohto programu, musia klienti prejsť viacstupňovým modelom. To znamená systematickú niekoľkoročnú terénnu sociálnu prácu. V prvom rade klienti prejdú finančným vzdelávaním v komunitnom centre, kde im vysvetľujú základy manažmentu rodinných financií. Následne musia preukázať schopnosť zodpovedne si sporiť. Iba ten, kto to zvládne a dokáže uprednostniť dlhodobý cieľ pred krátkodobými potrebami, sa môže uchádzať o pôžičku s dobou splácania osem až desať rokov.
Domy v prvej fáze výstavby majú hodnotu okolo 14-tisíc eur vrátane vlastnej práce, príspevkov donorov, úspor a pôžičky. Podmienky pôžičkového programu sú prísne. Ak niekto prestane splácať, dochádza k exekúcii – ETP takto vedie niekoľko exekúcií voči klientom, ktorým poskytli menšie pôžičky v minulosti,  väčšina klientov však platí poctivo.
Začiatky tohto programu siahajú do rokov 2007 a 2008, keď ETP stavalo v Moldave nad Bodvou nájomné byty, no už vtedy sa ukázalo, že je lepšie stavať byty do osobného vlastníctva: posilňuje to komunitu, pocit zodpovednosti aj odborné zručnosti. Okrem toho je to pre štát lacnejšie a v podobe predaja pozemkov a daní to znamená aj príjem pre obec. V neposlednom rade to zlepšuje vzťah medzi majoritou a minoritou. V prvom sporiacom programe malo ETP 250 klientov, z nich si 150 vydržalo sporiť na rekonštrukciu obydlia. Od roku 2010 pokračujú v druhom sporiacom programe, do ktorého je zapojených 654 klientov z 32 obcí a miest stredného a východného Slovenska. „Z našich 654 klientov dokázalo splniť prísne podmienky sporenia 466, čo je 71 percent,“ dodáva šéfka ETP Slovensko Slávka Mačáková.

.z chatrče do domu
Takýto projekt sa bez podpory samosprávy nedá realizovať. Presvedčila sa o tom aj slovenská pobočka českej organizácie Člověk v tísni, ktorá pomáha stavať podobné, ale o niečo menšie domčeky v rómskej osade obce Kojatice pri Prešove. S plochou 25 štvorcových metrov nepotrebujú stavebné povolenie, stačí ohlásenie stavebnému úradu. Jeden domček vychádza na 6,5 tisíca eur, z toho si 4-tisíc platí staviteľ a zvyšok sú dary od Slovenských elektrární alebo od Charity.
Jedným zo stavebníkov je aj Vojtech Giňa. „Predtým sme bývali v chatrči, padalo nám to na hlavu.  Nie som vyučený, ale sám som si to postavil s pomocou Člověka v tísni. Len sme to ešte zatiaľ nedotiahli do konca. Medzi dvoma oknami by mala byť kúpeľňa a plošina na spanie, tie ešte chýbajú,“ ukáže Giňa rukou do rohu miestnosti jednopriestorového domu, kde na posteli spí jeho švagor Laci z Košíc. Do nedokončeného domu sa rodina sťahovala vlani na Mikuláša.
Kľúčovou osobou celého projektu je architekt Michal Sládek. „Impulz smerom k nám vyšiel od obce. Terénna sociálna pracovníčka si prešla rôznymi etapami od úplného zadlženia obyvateľov úžerníkom až po obdobie, keď boli všetci na osobitnom príjemcovi, aby sa zbavili väzieb na miestnych úžerníkov. Išlo aj o obnovenie identity, tu žili kedysi aj ľudia, čo nemali občiansky preukaz ani kartu poistenca. Dlhý proces ozdravovania komunity prešiel až do bodu, keď mali pocit, že by sa mohlo začať robiť niečo s bývaním,“ vysvetľuje Sládek.
V Kojaticiach je iná situácia ako v Rankovciach – v obci s tisíc obyvateľmi tvoria Rómovia asi pätnásť percent. No aj napriek tomu sa Sládek stretol s ústretovosťou samosprávy. V prvej fáze sa vybudovali tri domy, teraz v druhej fáze sa robia ďalšie tri. Materiál na stavbu vyjde asi na 3-tisíc eur. „Plánujeme náš projekt rozšíriť do iných obcí. Kľúčové je vždy presvedčiť o výhodách takéhoto projektu miestne zastupiteľstvo,“ uzatvára Sládek.
Skúsenosti organizácií ako ETP Slovensko alebo Člověk v tísni, pobočka Slovensko, ukazujú, že je tu nový efektívny model výstavby domov, ktorý má oproti stavbe nájomných bytov množstvo nesporných výhod. Je teraz na vláde a zodpovedných ministerstvách, či si ho osvoja.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite