Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oplatí sa

.časopis .kultúra

OPLATÍ SA VIDIEŤ Hovorkyne (Divadlo Lab, VŠMU)
Chladný svet korporácií a vládnych úradov a osobné traumy, ktoré sa do neho prelamujú. Zúfalí hovorcovia (dve ženy a jeden muž) s profesionálnymi úsmevmi a korupcia, ktorá nie je podstatou, ale príznakom choroby. Režisérovi Ivovi Dobrovodskému sa celkom dobre podarilo zinscenovať sterilnú neľudskosť cynickej hry medzi ministrom zavádzajúcim totalitu, rodinnou firmou Septagram a šéfom štátnej výberovej komisie. Scéna (Anamária Juhásová) je minimalistická, ale funkčná. Zvláštnym pôžitkom je sledovať hercov a herečky, pre ktorých je divadlo, hrané pre svojich spolužiakov, pedagógov a kamarátov, aj v takej dystopicky krutej hre, akou sú Hovorkyne, radosťou, prekrývajúcou aj občasné zaváhanie či prehnanú expresivitu. Autorom tejto hry, v ktorej sa verne odráža svet, ako ho poznáme, je externý spolupracovník .týždňa Peter Scherhaufer. Nielen preto sa však oplatí ísť si Hovorkyne do Labu pozrieť.
.jk

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Ján Mlynárik: Spod divadelných kulís na parlamentnú tribúnu
(Pro office, 2014)
Spomienky Jána Mlynárika vydala dva roky po jeho smrti lučenská partia priateľov okolo Jaroslava Pavla Králika. Urobili dobre. Knihu, ku ktorej napísal predslov Miro Kusý, vyznačuje neústupná otvorenosť. Mlynárika, historika dušou a telom, najlepšie charakterizoval Ludvík Vaculík, keď o ňom v Českom snáři napísal, že „medveď Mlynárik miluje Mozarta“. Medveďom bol Mlynárik robustnosťou a Mozart mu „svietil ako slniečko“. Témou spomínania je Charta 77, Dominik Tatarka, emigrácia, sudetská otázka a ťažké srdce na Václava Havla, slovenská história od Jozefa Jablonického po Ľubomíra Liptáka, VPN, za ktorú bol poslancom, jej domnelé aj skutočné prešľapy. Oproti pamätníkom, ktorým slúži pamäť najmä na vyhládzanie a zahládzanie, je Mlynárikova zranená a zraňujúca pamäť výnimočná. Oplatí sa prečítať.
.peter Zajac

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Ján  Smrek: Básnické  dielo
(Kalligram a ÚSL SAV, 2014)
Editorka Dana Kršáková-Hučková predstavuje Jána Smreka ako básnika, publicistu, redaktora a vydavateľa, prekladateľa, autora, ktorého zafixovali do dejín slovenskej literatúry ako predstaviteľa vitalizmu a senzualizmu. Smrek však nebol podľa autorky básnikom jednodimenzionálnym a nekomplikovaným, ale citlivým intelektuálom, ktorý svoje svedectvo o traume zo straty slobody vypovedal aj v básňach; mnohé sa na verejnosť dostali až po jeho smrti a po zmene spoločenských pomerov. „Obraz, ktorý o tvorbe Jána Smreka ponúkajú staršie kritické hodnotenia a literárnohistorické výklady, sa v mnohom ukazuje ako skreslený a deformovaný, a to nielen ideologicky, ale aj esteticky.“ Editorka v doslove načrtáva, čo všetko a ako bude treba v známej, i v tej ešte neznámej tvorbe prehodnotiť. „Len tak sa totiž môžu odstrániť staré nálepky a napraviť tradované falzifikácie.“ Oplatí sa zorientovať v Jánovi Smrekovi a prečítať vyše 400 strán jeho poézie.
.gabriela Rakúsová

OPLATÍ SA PRÍSŤ Folk Noir Night
- Bratislava Urban House
Sú minimálne tri dôvody, pre ktoré sa v piatok 7. novembra oplatí prísť do príjemného Urban House na Folk Noir Night. Prvý sa volá Longital, druhý Katarzia, tretí Paul Armfield. Longital je stálicou našej alternatívnej scény. Stálicou, ktorá pri každom novom stretnutí vyzerá trochu ináč, vždy niečím novým zahreje, ničím prekvapí. Katarzia je slobodná divokosť vyrastajúca z veľkého talentu. V Urban House budeme môcť počuť aj nové pesničky, ktoré zložila v lete v Portugalsku. No a Paul Armfield je spevák s nádherným, hlbokým hlasom (v Amerike by povedali, že je „crooner”) a schopnosťou skladať pesničky plné citu, ktoré však obrovským oblúkom obchádzajú lacnú sentimentalitu. Ak vám napadne Nick Drake alebo Nick Cave, nie ste ďaleko. Pochádza z Birminghamu, nejaký čas strávil v Bratislave, dnes žije na hudobne legendárnom Isle of Wight. A v piatok nám zahrá (na gitare a na píle) a zaspieva v Urban House.
.jk

OPLATÍ SA VIDIEŤ Comeback
(Réžia: Miro Remo, Slovensko, 2014)
Ilavská väznica. Mnoho mužov, niekoľkých spoznávame zblízka. Náprava ani výchova sa tu nekonajú. Chlapi sa rozprávajú, hrajú karty, pracujú, fajčia, krotia tarantuly, chodia na dvor na prechádzky, kvôli svalom dvíhajú ťažké bremená, zabíjajú dni. Priestor za hrubými múrmi a mnohými mrežami je ich domovom. Načas, niekedy navždy. Každým rokom stráveným v base sa rapídne znižuje schopnosť tých mužov prežiť vonku, v obyčajnom svete. Slovenský dokumentarista Miro Remo nám vo svojom najnovšom – výbornom –  filme Comeback pred očami odhaľuje veci, o ktorých priveľa nevieme, na ktoré nemyslíme. Robí to spôsobom zároveň pokojným i šokujúcim. Pod šťavnatým verbálnym povrchom sa skrýva hĺbka. Nepríjemne hlboká. Jeden z hrdinov filmu sa volá Zlatko. Ale nie je zlatko. Comeback je primárne o väzňoch, a predsa v ňom – aspoň pre mňa – ostatné prevyšuje niečo celkom neväzenské: ťažko skúšaná materinská láska.
.zuzana Mojžišová

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite