Hlavné správy z českých „malých“ volieb minulý víkend sú tieto: 1) Strana TOP 09, založená bývalými ministrami Karlom Schwarzenbergom a Miroslavom Kalouskom sťaby nový pilier českej pravice, stratila svoju hlavnú baštu – Prahu – a povolebný vývoj drobí jej tunajšiu organizáciu na kúsky. 2) Hnutie ANO Andreja Babiša predstihlo sociálnych demokratov vo všetkých štrnástich krajských mestách. V Brne a Ostrave bude mať takmer určite primátorov. 3) ODS sa veľmi pomaly odráža od dna. 4) Na mnohých miestach bodovali silné miestne zoskupenia lepšie než tradičné strany – najvýraznejšie v Karlových Varoch, Českých Budějoviciach, Zlíne alebo Kolíne.
.proste to vyriešime
O zvolenie vo svojej obci sa uchádzalo rekordných 234-tisíc kandidátov – až to budilo otázku, či je to ešte sviatok demokracie, alebo už skôr strata súdnosti uchádzačov. (Na porovnanie: v prvých komunálnych voľbách po rozdelení federácie bolo kandidátov o tretinu menej.) Spôsobila to najmä samotná Praha a jej časti, kde sa objavilo 3 400 nových mien, o 40 percent viac ako naposledy.
Český volebný systém neumožňuje priamu voľbu starostov a primátorov, ale je možné kombinovať hlas pre určitú politickú stranu s preferenčným hlasom pre kandidátov iných strán. Preto sa tlačia všetky kandidátky na jediný volebný lístok – a ten mal tentoraz pre voľby na pražský magistrát podobu obrovskej zošitej plachty s 31 zoskupeniami.
V hlavnom meste bol súboj osobitne napínavý, pretože hnutie ANO tu urobilo niekoľko taktických chýb a naopak, TOP 09 sa tu cítila istejšie než kdekoľvek inde. Andrej Babiš až príliš dlho hľadal kandidáta na primátora pokusom a omylom, kým si vybral niekdajšiu slovenskú šéfku českej Transparency International Adrianu Krnáčovú (v súčasnosti námestníčku ministra vnútra za jeho hnutie). Kampaň ANO stála na jednoduchom slogane, ktorý dráždil skoro všetkých komentátorov: namiesto vysvetľovania svojho programu hnutie sľubovalo, ako akýkoľvek problém „proste“ vyrieši (napríklad: „Tím profíkov na magistráte? Proste ho postavíme!“).
TOP 09 stavila všetko na svojho doterajšieho mladého primátora, 35-ročného Tomáša Hudečka. Ten si už stihol svojimi nápadmi, sebavedomím aj prudkosťou narobiť veľa obdivovateľov i nepriateľov. Uvažuje o meste inak ako jeho predchodcovia, s dôrazom na verejný priestor – symbolom jeho éry sa stalo oživenie náplaviek pozdĺž Vltavy ako miesta farmárskych trhov. Jeho nové stavebné predpisy, ktoré počítajú s obmedzením bilbordov, mu však vyniesli aj mocného nepriateľa: združenie bilbordových firiem proti nemu začalo brutálnú krikľavú antikampaň (vrátane strašenia, že Hudečkove predpisy povedú k neregulovanej výstavbe mrakodrapov).
Dopadlo to tesne, Krnáčová vyhrala s 22 percentami pred TOP s 20 percentami; zastupiteľstvo je však rozdrobené (cez hranicu 5 % sa napríklad prvýkrát dostala Pirátska strana). A pár dní po voľbách sa to rozpadlo ešte viac, pretože spory medzi Hudečkom a jeho kritikmi vyvreli naplno a primátor odišiel zo strany, nasledovaný ďalšími hviezdami pražskej TOP vrátane bývalého guvernéra centrálnej banky Zdeňka Tůmu.
Koalícia v Prahe bola v čase uzávierky v hmle, Krnáčová sa ju pokúšala zostaviť z vejára menších strán. A ešte jednou vecou vstúpia pražské magistrátne voľby do histórie: po mimoriadne nákladnej kampani, ktorú viedlo hnutie Pro Prahu, politický projekt developera (a tiež hlboko veriaceho adventistického kazateľa) Radima Passera a jeho brata Zbyňka, bol jeho zisk presne 0 mandátov. Názorná ukážka, že peniaze nie sú všetko.
.prevrat v Brne a Ostrave
Najlepší český politický komentátor, Jindřich Šídlo z Hospodářskych novín, nazval svoju povolebnú analýzu Krajina, ktorá hovorí ANO. MF Dnes, patriaca Andrejovi Babišovi, bola k majiteľovi na titulnej strane až príkra: Babiš uspel tam, kde sa voliči nepoznajú s politikmi.
Je to presný postreh, no napriek tomu si zaslúži doplnenie. Všeobecne uspeli – a bolo to vidieť najmä v senátnych voľbách – kandidáti všetkých vládnych strán. Ale s výnimkou tých veľkých miest, kde, naopak, voliči až príliš dobre poznali doterajších vládnucich sociálnych demokratov.
V Brne skončil dlhoročný primátor Roman Onderka a nahradí ho podľa všetkého kandidát ANO Petr Vokřál, niekdajší manažér medzinárodnej spoločnosti ASA hospodáriaci s odpadom (bol jej riaditeľom pre strednú a východnú Európu, mal teda na starosti firmu s väčším obratom, aký má Brno). Do jeho koalície vstúpia tamojší ľudovci a zrejme aj recesistické hnutie bojovníkov proti hazardu Žít Brno, ktoré skončilo s 12 percentami na nečakanom treťom mieste. Jeho mladý šéf Matěj Hollan, ktorý s obľubou chodí v ošúchaných nohaviciach a košeli pripomínajúcej ruskú rubašku, by mal byť námestníkom primátora.
V Ostrave sa populárneho primátora Petra Kajnara, jedného z mála signatárov Charty 77 v dnešnej politike, zbavili nepriatelia v jeho vlastnej ČSSD (aj tu potom strana prehrala s ANO). Naopak, v Plzni, kde boli voliči v zásade spokojní s vládnucou ODS, Babišovo hnutie fakticky remizovalo; o primátorovi tu rozhodnú sociálni demokrati. V Olomouci síce hnutie ANO vyhralo, ale tamojšie doterajšie koalície sa spojili proti nemu a budú pokračovať v koalícii.
V ďalších krajských mestách výrazne uspeli miestne hnutia, ktoré si založili bývalí primátori – napríklad v Liberci, Karlových Varoch, Hradci Králové alebo Českých Budějoviciach.
V menších, okresných mestách sa odohrávali podobné príbehy, ale v malom. V Kolíne získal tamojší nezávislý starosta so svojím hnutím dokonca 64 % hlasov. V Chomutove boli ľudia takí nespokojní s doterajšou prehnitou koalíciou, že ODS sa vôbec do zastupiteľstva nedostala a ČSSD biedne prehrala. Naopak, inde, kde panuje s ODS dlhodobá spokojnosť, si udržala svoje bašty: v Mladej Boleslavi – a samozrejme v Tepliciach, aj keď tunajší svojrázny primátor Jaroslav Kubera (ktorý si zakladá na tom, že takmer všetok obecný majetok transparentne sprivatizoval a udržuje mesto bez dlhov) už nemá sám absolútnu väčšinu.
Ku špecifikám menších miest patrí príbeh Lovosíc, kde sídli chemička patriaca Babišovmu Agrofertu. Jeho hnutie ANO tu vyhralo so 40 percentami, v zastupiteľstve bude okrem iného asistentka generálneho riaditeľa tejto chemičky alebo podnikový vedúci nákupu. A úplne opačný príbeh: Mariánské Lázně sa stali jediným väčším mestom, kde pirátska strana s 21 percentami suverénne vyhrala.
.márna sláva: sú spokojní
O celkovej nálade v krajine dávajú možno presný obrázok senátne voľby, ktorých druhé kolo sa konalo až po uzávierke .týždňa. Spravidla do finále postupovali kandidáti vládnych strán. Napríklad v značne sledovanom „patricijskom“ obvode Praha 1, ktorého voliči mávajú náročný vkus, postúpil niekdajší rektor Karlovej univerzity Václav Hampl (nezávislý, podporený stredopravými stranami) proti doterajšiemu senátorovi – a šéfovi pražskej záchranky – za ODS. Naopak, bývalá hviezda Strany zelených, Martin Bursík, ktorý to tu skúšal za TOP 09, skončil tretí.
V iných obvodoch, kde svoj mandát obhajovali sociálnodemokratickí senátori, spravidla postupovali s veľkým náskokom – napríklad predseda Senátu Milan Štěch by mal byť na Pelhřimovsku zvolený už štvrtýkrát (to by znamenalo, že na konci volebného obdobia bude v Senáte nepretržite slúžiť 24 rokov, čo by bol nový rekord).
Ak boli teda voľby správou o nálade voličov, potom je darmo: zdá sa, že v zásade sú s vládou spokojní.
P. S.: Mimochodom, tento text by nebol úplný bez priznania, že autor nie je len pozorovateľ. Vo svojom domovskom obvode Praha 8 kandidoval ako nestraník za združenie KDU-ČSL a nestraníkov. Ľudovci, ktorí tu naposledy získali 0,94 %, sa tento rok s 8 percentami stali jazýčkom na váhach v rozdelenom zastupiteľstve mestskej časti. Takže aj autora bude zrejme čakať voľba medzi koalíciou s miestnou ANO alebo s miestnou TOP.
.proste to vyriešime
O zvolenie vo svojej obci sa uchádzalo rekordných 234-tisíc kandidátov – až to budilo otázku, či je to ešte sviatok demokracie, alebo už skôr strata súdnosti uchádzačov. (Na porovnanie: v prvých komunálnych voľbách po rozdelení federácie bolo kandidátov o tretinu menej.) Spôsobila to najmä samotná Praha a jej časti, kde sa objavilo 3 400 nových mien, o 40 percent viac ako naposledy.
Český volebný systém neumožňuje priamu voľbu starostov a primátorov, ale je možné kombinovať hlas pre určitú politickú stranu s preferenčným hlasom pre kandidátov iných strán. Preto sa tlačia všetky kandidátky na jediný volebný lístok – a ten mal tentoraz pre voľby na pražský magistrát podobu obrovskej zošitej plachty s 31 zoskupeniami.
V hlavnom meste bol súboj osobitne napínavý, pretože hnutie ANO tu urobilo niekoľko taktických chýb a naopak, TOP 09 sa tu cítila istejšie než kdekoľvek inde. Andrej Babiš až príliš dlho hľadal kandidáta na primátora pokusom a omylom, kým si vybral niekdajšiu slovenskú šéfku českej Transparency International Adrianu Krnáčovú (v súčasnosti námestníčku ministra vnútra za jeho hnutie). Kampaň ANO stála na jednoduchom slogane, ktorý dráždil skoro všetkých komentátorov: namiesto vysvetľovania svojho programu hnutie sľubovalo, ako akýkoľvek problém „proste“ vyrieši (napríklad: „Tím profíkov na magistráte? Proste ho postavíme!“).
TOP 09 stavila všetko na svojho doterajšieho mladého primátora, 35-ročného Tomáša Hudečka. Ten si už stihol svojimi nápadmi, sebavedomím aj prudkosťou narobiť veľa obdivovateľov i nepriateľov. Uvažuje o meste inak ako jeho predchodcovia, s dôrazom na verejný priestor – symbolom jeho éry sa stalo oživenie náplaviek pozdĺž Vltavy ako miesta farmárskych trhov. Jeho nové stavebné predpisy, ktoré počítajú s obmedzením bilbordov, mu však vyniesli aj mocného nepriateľa: združenie bilbordových firiem proti nemu začalo brutálnú krikľavú antikampaň (vrátane strašenia, že Hudečkove predpisy povedú k neregulovanej výstavbe mrakodrapov).
Dopadlo to tesne, Krnáčová vyhrala s 22 percentami pred TOP s 20 percentami; zastupiteľstvo je však rozdrobené (cez hranicu 5 % sa napríklad prvýkrát dostala Pirátska strana). A pár dní po voľbách sa to rozpadlo ešte viac, pretože spory medzi Hudečkom a jeho kritikmi vyvreli naplno a primátor odišiel zo strany, nasledovaný ďalšími hviezdami pražskej TOP vrátane bývalého guvernéra centrálnej banky Zdeňka Tůmu.
Koalícia v Prahe bola v čase uzávierky v hmle, Krnáčová sa ju pokúšala zostaviť z vejára menších strán. A ešte jednou vecou vstúpia pražské magistrátne voľby do histórie: po mimoriadne nákladnej kampani, ktorú viedlo hnutie Pro Prahu, politický projekt developera (a tiež hlboko veriaceho adventistického kazateľa) Radima Passera a jeho brata Zbyňka, bol jeho zisk presne 0 mandátov. Názorná ukážka, že peniaze nie sú všetko.
.prevrat v Brne a Ostrave
Najlepší český politický komentátor, Jindřich Šídlo z Hospodářskych novín, nazval svoju povolebnú analýzu Krajina, ktorá hovorí ANO. MF Dnes, patriaca Andrejovi Babišovi, bola k majiteľovi na titulnej strane až príkra: Babiš uspel tam, kde sa voliči nepoznajú s politikmi.
Je to presný postreh, no napriek tomu si zaslúži doplnenie. Všeobecne uspeli – a bolo to vidieť najmä v senátnych voľbách – kandidáti všetkých vládnych strán. Ale s výnimkou tých veľkých miest, kde, naopak, voliči až príliš dobre poznali doterajších vládnucich sociálnych demokratov.
V Brne skončil dlhoročný primátor Roman Onderka a nahradí ho podľa všetkého kandidát ANO Petr Vokřál, niekdajší manažér medzinárodnej spoločnosti ASA hospodáriaci s odpadom (bol jej riaditeľom pre strednú a východnú Európu, mal teda na starosti firmu s väčším obratom, aký má Brno). Do jeho koalície vstúpia tamojší ľudovci a zrejme aj recesistické hnutie bojovníkov proti hazardu Žít Brno, ktoré skončilo s 12 percentami na nečakanom treťom mieste. Jeho mladý šéf Matěj Hollan, ktorý s obľubou chodí v ošúchaných nohaviciach a košeli pripomínajúcej ruskú rubašku, by mal byť námestníkom primátora.
V Ostrave sa populárneho primátora Petra Kajnara, jedného z mála signatárov Charty 77 v dnešnej politike, zbavili nepriatelia v jeho vlastnej ČSSD (aj tu potom strana prehrala s ANO). Naopak, v Plzni, kde boli voliči v zásade spokojní s vládnucou ODS, Babišovo hnutie fakticky remizovalo; o primátorovi tu rozhodnú sociálni demokrati. V Olomouci síce hnutie ANO vyhralo, ale tamojšie doterajšie koalície sa spojili proti nemu a budú pokračovať v koalícii.
V ďalších krajských mestách výrazne uspeli miestne hnutia, ktoré si založili bývalí primátori – napríklad v Liberci, Karlových Varoch, Hradci Králové alebo Českých Budějoviciach.
V menších, okresných mestách sa odohrávali podobné príbehy, ale v malom. V Kolíne získal tamojší nezávislý starosta so svojím hnutím dokonca 64 % hlasov. V Chomutove boli ľudia takí nespokojní s doterajšou prehnitou koalíciou, že ODS sa vôbec do zastupiteľstva nedostala a ČSSD biedne prehrala. Naopak, inde, kde panuje s ODS dlhodobá spokojnosť, si udržala svoje bašty: v Mladej Boleslavi – a samozrejme v Tepliciach, aj keď tunajší svojrázny primátor Jaroslav Kubera (ktorý si zakladá na tom, že takmer všetok obecný majetok transparentne sprivatizoval a udržuje mesto bez dlhov) už nemá sám absolútnu väčšinu.
Ku špecifikám menších miest patrí príbeh Lovosíc, kde sídli chemička patriaca Babišovmu Agrofertu. Jeho hnutie ANO tu vyhralo so 40 percentami, v zastupiteľstve bude okrem iného asistentka generálneho riaditeľa tejto chemičky alebo podnikový vedúci nákupu. A úplne opačný príbeh: Mariánské Lázně sa stali jediným väčším mestom, kde pirátska strana s 21 percentami suverénne vyhrala.
.márna sláva: sú spokojní
O celkovej nálade v krajine dávajú možno presný obrázok senátne voľby, ktorých druhé kolo sa konalo až po uzávierke .týždňa. Spravidla do finále postupovali kandidáti vládnych strán. Napríklad v značne sledovanom „patricijskom“ obvode Praha 1, ktorého voliči mávajú náročný vkus, postúpil niekdajší rektor Karlovej univerzity Václav Hampl (nezávislý, podporený stredopravými stranami) proti doterajšiemu senátorovi – a šéfovi pražskej záchranky – za ODS. Naopak, bývalá hviezda Strany zelených, Martin Bursík, ktorý to tu skúšal za TOP 09, skončil tretí.
V iných obvodoch, kde svoj mandát obhajovali sociálnodemokratickí senátori, spravidla postupovali s veľkým náskokom – napríklad predseda Senátu Milan Štěch by mal byť na Pelhřimovsku zvolený už štvrtýkrát (to by znamenalo, že na konci volebného obdobia bude v Senáte nepretržite slúžiť 24 rokov, čo by bol nový rekord).
Ak boli teda voľby správou o nálade voličov, potom je darmo: zdá sa, že v zásade sú s vládou spokojní.
P. S.: Mimochodom, tento text by nebol úplný bez priznania, že autor nie je len pozorovateľ. Vo svojom domovskom obvode Praha 8 kandidoval ako nestraník za združenie KDU-ČSL a nestraníkov. Ľudovci, ktorí tu naposledy získali 0,94 %, sa tento rok s 8 percentami stali jazýčkom na váhach v rozdelenom zastupiteľstve mestskej časti. Takže aj autora bude zrejme čakať voľba medzi koalíciou s miestnou ANO alebo s miestnou TOP.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.