Hore prúdom veľkej rieky, niekde v strede Afriky, plaví sa „biskupská loď“. Jej kapitánom je kňaz, ktorý si počas nudnej plavby číta breviár, jediným platiacim cestujúcim je tajomný Európan, ktorý si do denníka píše descartesovskú poznámku „Pociťuji nepohodlí, tedy žiji.“ Keď loď dorazí do cieľového prístavu, rehoľníkmi spravovanej „leprosérie“ uprostred džungle, Európan vystupuje. Volá sa Querry a jeho príchod medzi domorodcov postihnutých leprou nie je motivovaný charitou, ani nejakým hľadaním Boha v očiach trpiacich ľudí. Querry z civilizácie ušiel a nemieni sa do nej nikdy vrátiť. Je podobne ako ľudia, ktorým lepra zobrala prsty na nohách a na rukách, „vyhasnutým prípadom“. Aspoň sa tak cíti. Bol slávny architekt katolíckych sakrálnych stavieb, no stratil vieru. Autorom Querryho príbehu je však Graham Greene, autor známej vety o tom, že „nikto nie je v otázkach kresťanstva taký kompetentný ako hriešnik“. A tak je všetko inak, než ako sa na prvý pohľad javí. Querry svoju nevieru stále cíti, stále ho bolí, stále sa s ňou vyrovnáva. Ešte nie je vyhasnutý, jeho choroba sa ešte dá liečiť. A nebol by to múdry katolík Greene, keby Querryho liečiteľom nebol doktor Colin, jediný skutočný ateista v leprosérii. Kniha hlboká ako africká džungľa. A podobne krásna, podobne nebezpečná. V každej vete ide o život.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.