Termín čokoláda (chocolate) je pravdepodobne odvodený od slova xocolatl pochádzajúceho z jazyka Nahuatl v Mexiku a v preklade znamená „horká voda“. Aztékovia si totiž čokoládu spájali s mytologickou postavou Xochiquetzal, bohyňou plodnosti.
Najstaršie dôkazy o existencii čokolády pochádzajú z roku 1100 pred n. l. z archeologických vykopávok v Hondurase. Čokoláda sa takmer počas celej svojej histórie (po)užívala ako nápoj. Pôvodní obyvatelia Nového sveta ju konzumovali ako horký a korenistý drink, do ktorého často pridávali vanilku, čili alebo annato (prírodné oranžové farbivo). Hotovému nápoju pripisovali povzbudzujúce účinky, čo pravdepodobne súviselo s obsahom teobromínu pochádzajúceho z kakaa.
V predkolumbovskej Amerike bola čokoláda luxusným obchodným artiklom a kakaové bôby sa dokonca používali ako platidlo. Na ilustráciu: u Aztékov stálo avokádo tri a moriak sto kakaových bôbov. Prvý oficiálny import čokolády do Európy sa datuje od roku 1585, keď lode priviezli vzácny náklad z mexického Veracruzu do španielskej Sevilly. Tu však prišlo pomerne rýchlo k malej, ale dosť podstatnej zmene pôvodného receptu. Čili papričky totiž nahradil cukor, a vznikol tak „nový“ nápoj omamne sladkej chuti. Takto vylepšený sa veľmi rýchlo rozšíril zo Španielska do celej Európy a námorné veľmoci Anglicko, Francúzsko a Holandsko vzápätí začali pestovať kakaovník vo svojich kolóniách v Karibiku. Tekutá čokoláda sa tak čoskoro stala bežne dostupným tovarom. V roku 1828 si holandský výrobca Conrad J. van Houten dal patentovať nový a navyše lacný spôsob získavania kakaového masla hydraulickým lisovaním pražených bôbov. Polotuhá masa sa vysušila, následne rozdrvila a kakaový prášok bol svete. A práve z neho vyrobil v roku 1849 anglický čokolatiér Joseph S. Fry asi prvú tabuľku čokolády na svete. O 30 rokov neskôr dostal švajčiarsky cukrár Daniel Peter nápad pridať ešte sušené mlieko, a vymyslel tak mliečnu čokoládu. A nie náhodou práve tá s nápisom Lindt patrí medzi najlepšie na svete.
Najstaršie dôkazy o existencii čokolády pochádzajú z roku 1100 pred n. l. z archeologických vykopávok v Hondurase. Čokoláda sa takmer počas celej svojej histórie (po)užívala ako nápoj. Pôvodní obyvatelia Nového sveta ju konzumovali ako horký a korenistý drink, do ktorého často pridávali vanilku, čili alebo annato (prírodné oranžové farbivo). Hotovému nápoju pripisovali povzbudzujúce účinky, čo pravdepodobne súviselo s obsahom teobromínu pochádzajúceho z kakaa.
V predkolumbovskej Amerike bola čokoláda luxusným obchodným artiklom a kakaové bôby sa dokonca používali ako platidlo. Na ilustráciu: u Aztékov stálo avokádo tri a moriak sto kakaových bôbov. Prvý oficiálny import čokolády do Európy sa datuje od roku 1585, keď lode priviezli vzácny náklad z mexického Veracruzu do španielskej Sevilly. Tu však prišlo pomerne rýchlo k malej, ale dosť podstatnej zmene pôvodného receptu. Čili papričky totiž nahradil cukor, a vznikol tak „nový“ nápoj omamne sladkej chuti. Takto vylepšený sa veľmi rýchlo rozšíril zo Španielska do celej Európy a námorné veľmoci Anglicko, Francúzsko a Holandsko vzápätí začali pestovať kakaovník vo svojich kolóniách v Karibiku. Tekutá čokoláda sa tak čoskoro stala bežne dostupným tovarom. V roku 1828 si holandský výrobca Conrad J. van Houten dal patentovať nový a navyše lacný spôsob získavania kakaového masla hydraulickým lisovaním pražených bôbov. Polotuhá masa sa vysušila, následne rozdrvila a kakaový prášok bol svete. A práve z neho vyrobil v roku 1849 anglický čokolatiér Joseph S. Fry asi prvú tabuľku čokolády na svete. O 30 rokov neskôr dostal švajčiarsky cukrár Daniel Peter nápad pridať ešte sušené mlieko, a vymyslel tak mliečnu čokoládu. A nie náhodou práve tá s nápisom Lindt patrí medzi najlepšie na svete.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.